Najkrajšie stúpania – Kasárne Javorníky alebo moja top lokalita na cesťák

Vymeňte hlavný ťah za krásnu cestu lesom a otvorte si možnosti k ďalším trasám v okolí Javorníkov a Beskýd.

Žilina má naozaj skvelú polohu a neustále sa v tom utvrdzujem . O MTB sa baviť zrejme nemusíme, pričom väčšina mojich výjazdov smeruje na Malú Fatru, resp. Lúčanskú Malú Fatru. Ale dnes sa pozrieme na cestnú cyklistiku a keď sa na to dívam, tak väčšina výjazdov na žiletke v poslednom období mieri práve smerom na Beskydy, resp. Javorníky. Táto lokalita je pre mňa symbolom toho, aká cestná cyklistika ma baví a ako si ju predstavujem.


Ja potrebujem mať jednoducho okolo seba hory, teda lesy a kopce. Potrebujem vidieť okolo seba neustále členitý horizont a posledné, čo ma láka, je jazda v skupine niekde po rušnej ceste na nekonečnej rovine. Navyše v lete je tu oveľa príjemnejšie a teploty výrazne nižšie. A keď je trochu horšie počasie, tieto cestičky získavajú svoju jedinečnú atmosféru. Sem tam síce musíte prejsť kúsok po horšej ceste, alebo nejakej kratučkej spojke, prípadne je na ceste trochu blata, no práve z toho dôvodu ma tak nadchol príchod širších plášťov a kotúčov. Teraz si na 32 mm bezdušákoch Pirelli vážne chrochtám a tých pár wattov, čo mi to vezme v kopci alebo na hladkej ceste, nech vezme čert .

Vstupnom bránou do tohto sveta je momentálne pre mňa stúpanie (resp. rovno dvojica stúpaní), ktoré si predstavíme vo videu nižšie. Predtým som totiž chodieval klasicky hlavným ťahom, ktorý ide z Bytče a kde tiež narazíte na pekný kopec, no premávka je tu poriadna. Dôkazom je aj zvlnená cesta po krajoch od množstva kamiónov. Takto mám svätý pokoj a hlavne pocit, že som priamo v horách...


Menšie upresnenie

Zrejme sa znesie na mňa pár komentárov, že si pletiem Beskydy a Javorníky. Trochu objasním, ako to vnímam. Zo slovenskej strany sú Javorníky v podstate vstupnou bránou do Beskýd, kam potom väčšinou pokračujem. Takže z geomorfologického hľadiska nehovorím presne, ale snáď mi odpustíte môj pohľad a ako to myslím . Beskydy sú pre mňa celkovo takým symbolom „divočiny“ a zrejme na tom má svoj podiel aj MTB etapák Beskydy MTB Trophy. Ten sa konal síce o dosť ďalej, ale spojenie už zostalo.

Čo ale rozhodne prekvapí, je akoby trochu iný svet, ktorý objavíte, ak sa spustíte na českú stranu smerom na Veľké Karlovice. Česi tomu hovoria „Valašsko“ a môžete sa tešiť na krásne upravené prostredie, chalúpky a športom nabitý atmosféru . Nižšie je napr. aj vodná nádrž Karolínka, kde sa v lete kúpe ako o dušu. Keď tadeto prejdete, budete si hovoriť, že práve sem treba ísť niekedy s rodinou a bicyklami na dovolenku . Ak na našej strane stretnete len pár cyklistov, tu ich razom pribudne, rovnako sú popri ceste spravené cyklocesty pre rodiny, reštaurácie, posedenia a pod. Skrátka športom a turizmom tento región doslova žije a je to trochu kontrast so slovenskou stranou, ktorý si počas jedného výjazdu uvedomíte. Tým sa nechcem nikoho dotknúť, ale sú to skutočne 2 rozdielne svety, ktoré práve stredisko Kasáne Javorníky spájajú.


Poďme sa pozrieť ešte na spomínané stúpanie, teda v podstate dvojicu stúpaní. Keď sa pozriete na mapku nižšie, pekne vidieť začiatok a ako sa pred koncom cesty spoja.


Ľavá strana (na videu záverečný zjazd) je o niečo dlhšia a miernejšia, má na dĺžku cca 7,9 km a priemer okolo 5 %. Je to dané aj tým, že v jednej časti idete chvíľu aj z kopca ale rovnako sa tu nájdu aj strmé časti. Ešte tak 5 rokov dozadu tu rozhodne nebol parádny asfalt a pamätám si, ako som tade šiel s Višnom hore a drncali sme sa najmä v hornej časti po poriadne rozbitej ceste. Neviem, kedy presne sa cesta spravila, ale akonáhle som na to prišiel, chodím sem ako na klavír .

Pravá strana, ktorú vidíte predstavenú vo videu, je strmšia, má dĺžku cca 5 km a priemer 7,6 %. Beriem to až po samotný vrchol, ktorý je spoločný pre oba varianty a ktorý vás vyvedie zo sedla. Tu nie je žiadny zjazd, pričom sa dá rozdeliť na také 2 časti.


Prvá je strmšia, pričom vidíte ďaleko pred sebou cestu ako stále stúpa. Po tej zákrute cca v polovici sa charakter zmení, sklon povolí, pribudnú zákruty a ihličnatý les.


A hlavne výhľady. Nasleduje zase strmá časť, o ktorej vás bude informovať aj ceduľa, no práve tu sa pod vami „otvorí“ najlepší výhľad. Potom sa cesty spoja a môžete si dopriať poctivý finiš do sedla .


Pár tipov na výjazdy

Paradoxne tú časť, ktorú vidíte predstavenú vo videu, som objavil len nedávno. Pôvodný zámer bol konečne navštíviť Kohútku, čo je rovnako parádne stúpanie, kde som nikdy v živote nebol. Presne na vrchole je hranica, pričom najmä tá česká strana je veru poctivá. Ňou zbieham dole, prechádzam okolo vodnej nádrže Karolínka a od Veľkých Karlovíc stúpam na Kasárne. No a cestou dole volím práve tento variant, aby som ho konečne videl – hneď ako zídem viem, že sem musíme s kamerou . Inak tento okruh určite odporúčam, ak máte chuť na niečo dlhšie a jedno akou stranou pôjdete.


Rovnako vedie pekná cesta zo strediska Kasárne Javorníky aj do Makova, čo sa dá využiť na ďalší, o niečo kratší okruh. Naspäť si to potom môžete strihnúť cez Semeteš, čo je v závere pekná stojka a žilinská „legenda“. Navyše teraz sa môžete tešiť na nový koberec .


Možností je ďaleko viac, určite odporúčam stúpanie Soláň, ktoré vedie z Veľkých Karlovíc, krásne sú aj Pustevny a samozrejme legendárna Lysá Hora. Zaleží len, koľko toho chcete najazdiť ale trasy sa tu dajú vymýšlať poriadne a ak začínate na slovenskej strane, stúpanie zo Štiavnika je vždy výborná vstupná brána.


Ešte teda záverečný tip pre skutočne náročných, kedy som si do trasy zakomponoval práve Pustevny, ale neskončil som len na ceste, no potiahol ešte po hrebeni. Tam už sa jedná skôr o gravel, ale Infinito a bezdušáky to v pohode zvládli . Každopádne, ak si dáte len klasické stúpanie na Pustevny, určite nebudete sklamaní. A keďže nemusíte vyrážať zo Žiliny, ušetríte si pomerne dosť kilometrov. Na tých linkoch, čo boli vyššie, potom nájdete všetky podrobnosti trasy, detailnú mapku a fotky...


Keď to má charakter

Ako hovorím aj vo videu, túto oblasť mám veľmi rád na jeseň, alebo keď nie je úplne dokonalé počasie. Vtedy majú okolité lesy svoju jedinečnú, miestami trochu „strašidelnú“ atmosféru. Pôvodne sme chceli s Adamom vyraziť po daždi a skúsiť chytiť aj nejakú tú hmlu, čomu pôvodne predpoveď nasvedčovala. Neskôr poobede sa malo pomaly vyjasňovať, ale nakoniec sa to zbehlo rýchlo, pršať prestalo oveľa skôr a zrazu všetko suché. Ale myslím, že aj takýto pekný podvečer v horách, aký sa nakoniec spravil, má svoje čaro .


Každopádne Adam rovnako túto oblasť veľmi nepoznal, počas točenia sa tešil, ako sem vyrazí a pár dní nato už brúsil tieto kopce aj on. Dúfam, že video a článok vyvolajú u vás podobnú reakciu, prípadne si oblasť zaradíte do svojho plánovaného „to-do“ listu v budúcnosti. A potom myslím pochopíte, čo ma na miestnych kopcoch tak baví a že skutočne tu má cestná cyklistika svoje osobité čaro.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Imroman 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Cestný vs. horský bicykel – porovnanie v stúpaní

Cestný vs. horský bicykel – porovnanie v stúpaní

Zaujímalo vás, o koľko môže byť horský bicykel v stúpaní po asfalte pomalší ako cestný? Skúsili sme to zistiť a porovnať vrátane pocitov z jazdy.
Video: Ovládaš cestný bicykel alebo on teba? Jazda, brzdenie, rovnováha a skoky

Video: Ovládaš cestný bicykel alebo on teba? Jazda, brzdenie, rovnováha a skoky

Kto ovláda tieto veci, nielen na cestnom bicykli, jazdí bezpečnejšie, na pohľad bežné veci je dobré poznať, či jazdí cyklista sám alebo v skupine.
Vršatec – koruna Považia a sklon aj cez 20 %

Vršatec – koruna Považia a sklon aj cez 20 %

Hľadáte výzvu a chcete si dopriať jeden z najkrajších „dojazdov" na vrchole stúpania v rámci Slovenska? Vršatec ponúka oboje a ešte oveľa viac.
keyboard_arrow_up