Cestný vs. horský bicykel – porovnanie v stúpaní

Zaujímalo vás, o koľko môže byť horský bicykel v stúpaní po asfalte pomalší ako cestný? Skúsili sme to zistiť a porovnať vrátane pocitov z jazdy.

Tak poďme sa opäť trochu pohrať a skúsiť porovnať niečo, čo na prvý pohľad možno znie trochu zvláštne v štýle...„a komu tím prospějete" Úprimne, samého ma niečo podobné už dlhšie zaujímalo. Teda niežeby som to musel vedieť, len neraz mi prišla na um podobná otázka, keď som šliapal do kopca. A posledné dni mi dali viacero impulzov.

A potom je veľa z vás, ktorí majú len horský bicykel a rozmýšľajú, koľko by asi získali, ak by išli daný kopec na cestnom.

Zrejme tým najväčším bola nedávna časovka na Smrekovicu, kde sme sa zúčastnili spolu s Lenkou a odkiaľ robil pekný report Glevo. Okrem veku neboli oddelené kategórie pre cestné a MTB bicykle a bolo vidieť pestrý mix. Aj keď je Smrekovica asfaltové stúpanie, rozhodne sa nejedná o hladučký koberec a najmä úvod je poriadne rozbitý asfalt s množstvom kamienkov a dier. Zvolil som nakoniec „žiletku“, Glevo ma „vyprášil" na MTB a vrátil porážku z úvodu roku na Jarnom Šprinte.

No a nedávny výlet do Slovinska, kam som si vzal cestu aj MTB a rozmýšľal, čo vybrať, keby mám len jeden. Najmä zjazd z legendárneho Vršiča, kde je takmer každá serpentína tvorená kockami a neustále dobrzďujem cestou nadol. Mať MTB, tak tie kocky preletím a ešte si aj poklopím v zákrute, rovnako sa otvárajú oveľa väčšie možnosti na výlety.


No a v našej sérii najkrajšie stúpania sa vám snažíme sprostredkovať pekné kopce, veľká časť z nich viedla po asfalte. No takmer vždy sa niekde našiel rozbitý úsek – najmä pri tzv. „epických“ stúpaniach. Veď taký Sliezsky dom má v polovici slušnú gravel sekciu, rovnako aj Smrekovica má rozbitý úvod a ešte ďalšie, ktoré máme v pláne. Cestou nahor sa dá zvládnuť aj na cestnom bicykli nejaký „terén“, no jazda dole už je oveľa horšia a často nie veľmi zábavná, skôr jemné utrpenie. Vo výsledku potom môžete byť (ak rátame ten zjazd) rýchlejší práve na horskom bicykli, čo nie je na zahodenie najmä v chladných podmienkach. Nejde len o čas, veľkú úlohu zohráva aj bezpečnosť, s prichádzajúcou zimou tiež faktor, ktorý je pomerne dôležitý.


A potom je veľa z vás, ktorí majú len horský bicykel a rozmýšľajú, koľko by asi získali, ak by išli daný kopec na cestnom. Najmä, ak ste trochu súťaživý a občas si chcete porovnať časy v obľúbenom stúpaní, napríklad pomocou segmentov na Strave.

Takže dôvodov bolo viacero a v podstate nie je nič jednoduchšie, ako si také porovnanie vyskúšať. Keď už nič iné, aspoň dobrý tréning, no nie? Ak vás zaujíma viac vrátane všetkých „omáčok“, radi si pozriete zábery jesennej Zázrivej, všetko sme s Adamom spracovali do videa nižšie. Kto má chuť len na samotný výsledok, nájdete ho potom nižšie v texte, nech nehovoríte, že vás nútim pozerať nasilu video.

Milión možných výsledkov

Než sa dostaneme k samotným číslam, musím zopakovať veľmi dôležitú vec. Nerobte z toho prosím vedu, pretože mi je jasné, že presná odpoveď neexistuje. Každý jeden rozdiel v komponentoch a nastavení (plášte, tlak, celková hmotnosť) bude mať vplyv na výsledok a každému, kto niečo podobné niekedy skúsi, vyjde niečo iné. Navyše rôzne kopce prinesú opäť ďalšie odlišné výsledky atď. Na druhej strane si myslím, že cca nejaký odhad sa dá na základe tohto „merania“ spraviť a vytvoriť aspoň rozmazaný celkový obraz.

Naša testovacia dráha

Mali sme viacero možností v okolí Žiliny, kde sme už neraz točili (Rakytie, Teplička a pod.) ale potom si hovorím, že takto prinesieme balíček 2 v 1. Zároveň vám ukážeme aj ďalší pekný kopec, ktorý tvorí prechod medzi Malou Fatrou a Oravou – stúpanie na Hoľu pod Klobúčnicou. S Adamom ho máme veľmi často ako súčasť obľúbeného okruhu (Lutiše - Nová Bystrica - Oravská Lesná - Terchová).

S tým, ako sa konečne otvorila cyklotrasa zo Žiliny do Terchovej, bude pre mňa ešte obľúbenejší, najmä teraz na jeseň, pretože sa dá ísť z veľkej časti mimo premávku.

Paradoxne z tejto strany som ho šiel prvýkrát, pretože má lepší asfalt, čo je výhoda pre zjazd a navyše šúľance s makom tiež chutia lepšie po všetkých kopcoch za odmenu...takže aj pre mňa niečo nové. V podstate začínate pomaly stúpať už od začiatku Zázrivej, čo je 9,8 km s prevýšením 445 metrov, teda nejakých 4,5 % v priemere. Ale ono všetko ku koncu prituhuje, to hlavné začína hneď za oficiálnym koncom dediny a tam sme robili aj naše porovnanie – teda 4,4 km, prevýšenie 342 m a priemerný sklon okolo 7,6 %. Kopec vás vyvedenie do výšky cca 1 000 m n. m. a pozor na jednu vec – na jar sa tu vie sneh držať poriadne dlho, čo už prekvapilo nejedného cyklistu.


No máte poruke ešte jeden bonus, kam sme už nestihli vybehnúť kvôli svetlu – predsa len sme točili v nedávnom období, kedy stále pršalo a čakali sme na „okno". V prvej tretine stúpania je odbočka k hotelu Havrania, kam rovnako vedie pekná cesta. A čím je výnimočný? No okrem občerstvenia ponúka zrejme top panorámu na Veľký Rozsutec...tak nejako sme dúfali, že sa oblaky ku koncu dňa zdvihnú ale dnes sme nemali štastie. Možno ho budete mať vy.

Tak čo sme teda zistili?

Môžme teda prejsť na samotné výsledky a čo ma teší, opäť sa mi podarilo trafiť watty presne. Samozrejme rovnako berte do úvahy, že aj medzi meračmi výkonu sú odchýlky. Ako prvý šiel Ghost (10,95 kg), pričom daný úsek mi trval na priemernom výkone 303 wattov 21 minút a 9 sekúnd, priemerný tep 165 úderov za minútu. Potom šiel na rad cestný Giant (8,4 kg aj s kapsičkou, bombičkami, dušou a pod), kde som pri rovnakom priemernom výkone dosiahol čas 18 minút a 44 sekúnd s priemerným tepom 168 úderov za minútu. Takže výsledný rozdiel je 2 minúty a 25 sekúnd v prospech cestného bicykla pri daných podmienkach. Čísla by sme mali a teraz trochu pocitov...


V podstate nikdy som takto priamo nepresedlal z jedného bicykla na druhý a nešiel rovnaký kopec na rovnakom výkone. MTB bolo síce pomalšie, no čo ma najviac prekvapilo, o koľko komfortnejšie sa mi išlo v strmých úsekoch. V prvom rade posed, kedy sú moderné horské bicykle v rámci posledných trendov uspôsobené na strmšie stúpania, kde sa cítia ako ryba vo vode. Svoje robí aj dlhý rám a kratučký predstavec Ghostu, takže som ako na koľajniciach a stači „len“ šliapať do pedálov. Nemusím sa nijako mrviť v sedle, rovnako úchop na 760 mm riadítkach ponúka pre mňa väčší komfort. Čo teraz píšem, je dosť o pocitoch a dané aj tým, že väčšinu času trávim na MTB. No jedno neokašlete...prevody.

Lenže cyklistika nie je len o praktickosti, veľkú časť tvorí vášeň pre šport a veci okolo...jednoducho srdiečko.

Kombinácia 34 vpredu a kazety 10-50 vzadu ponúka pre mňa rezervu v podstate na každé naše stúpanie a sklon v rámci „asfaltu“. Vďaka tomu sa najmä v prudkých úsekoch dá držať pohodlná kadencia a svaly sa tak rýchlo neunavia. Na Giante mám pritom skutočne ľahké prevody, teda kompakt (50/34) v kombinácii s kazetou 11-30 a kondícia tam nejaká myslím je. Ale aj tak cítim, že v prudkých úsekoch okolo 12 % a vyššie už to lámem cez silu a častejšie musím aj zo sedla, čo sa prejaví vo väčšej únave ku koncu. Myslím, že to bol aj jeden z dôvodov, prečo mi Glevo na Smrekovici „naložil" 3 minúty na horskom, keďže ten kopec je ešte extrémnejší – rovnako už som nedokázal pridať ku koncu a vädol, aj keď som úvod neprepálil. Akurát včera sme šli MTBIKER Šprintpolom časovku, kde som už šiel na horskom, strata bola 2 min a môj výkon oveľa lepší, o pocite ani nehovorím.


Takže, ak vás láka na cestnom bicykli zdolávanie kopcov, naozaj sa orientujte na tie ľahšie prevody, navyše moderné systémy zvládnu aj kazety 11-32, či 11-34. Nebojte, stále vám zostane dostatočná rezerva na roviny. Čo mi ešte napadá, práve v podobných prípadoch oceňujem vlastnosti oválnych prevodníkov, o ktorých už som písal v inom článku. Ovál od Absolute Black vozím na všetkých bicykloch...

Navyše, čím bude povrch horší, tým bude výsledný rozdiel menší. Teraz sme šli v podstate čisto po hladkom asfalte. Stačí pár poctivých gravel „sektorov“, či väčšia kopa štrku, kde sa budete na cestnom natriasať a zase je rozdiel inde. Zjazd už je kapitola sama o sebe, tam je stabilita a bezpečnosť vyslovene na strane MTB – myslím, že pomerne dôležitý faktor pre začínajúcich jazdcov a tiež dôvod, prečo je pre moju Lenku stále ideálny horský bicykel, aj keď jazdí často po asfalte. Koniec koncov myslím, že nič univerzálnejšie ako je ľahký hardtail ešte vymyslené nebolo, ak chcete mať len jeden bicykel. Ak narážate ešte na gravel, vedzte, že väčšina zvážnic u nás v okolí, či stúpania k horským chatám nie sú zďaleka „šotolinky“ ako z reklamy.

Prečo cestný bicykel

Doteraz sa môže zdať, že cestný bicykel dostáva pocitovo „na frak“ a pritom zvíťazil s výrazným náskokom. Z logického hľadiska by sa dalo povedať, že pre bežného cyklistu v podstate nemá až taký význam, najmä ak sa do všetkého ešte primieša gravel. Lenže cyklistika nie je len o praktickosti, veľkú časť tvorí vášeň pre šport a veci okolo...jednoducho srdiečko. Stúpať na cestnom bicykli má svoje osobité čaro, z veľkej časti spojené s krásnou históriou. Jazda ubieha, kopce a sklon sú výzvou, bicykel letí po rovine. Fúka oproti? Pekne zaľahnúť, chytiť za páky a oprieť sa do pedálov. Nebodaj sa ešte „zažeriete“ do sledovania slávnych pretekov (Tour, klasiky atď.) a všetko sa len znásobí. Myslím, že mnohí chápete, čo mám na mysli.


Čo už som neraz hovoril a odporúčam znovu, nebojte sa trochu širších plášťov (napríklad 28 mm) s rozumným tlakom. Len ako príklad - ja používam okolo 4,5 bar na 30 mm Continentaloch GP 5000. Odmenou vám bude poriadna dávka komfortu, najmä ak je cesta horšia, pridá sa štrk, či nebodaj šotolina. Rovnako celkový grip a bezpečnosť ide výrazne nahor a z rýchlosti nestratíte v podstate nič...niekedy skúsime rovnako porovnať.

No a záverom už jediné. Ak vám toto porovnanie neprinieslo nič zaujímavé, skúste si aspoň niekedy ten kopec, či už zo Zázrivej ako sme šli my, alebo aj z druhej strany od Oravskej Lesnej... na jeseň máte atmosféru zaručenú.