Horská časovka na Smrekovicu alebo ako chutí 10 % na najťažšom stúpaní

Horská časovka na Smrekovicu alebo ako chutí 10 % na najťažšom stúpaní

Vo štvrtok 15. septembra na štátny sviatok sa konal už 13- ty ročník tejto horskej časovky po dvojročnej pauze na ikonickom cestnom stúpaní na Slovensku.

Parametre, ktoré vzbudzujú rešpekt. Štart pri reštaurácii Bodega v lokalite Podsuchá za Ružomberkom v nadmorskej výške 560 m n. m. Cieľ pri kolibe na Smrekovici v nadmorskej výške okolo 1 340 m n. m. Matematika nepustí, takmer 800 m prevýšenia na 8 km. Priemer 9,7 %. Tento rok organizátori povolili všetky druhy bikov, od cestných po e-biky, tie ale do vyhlásenia neboli zaradené, ale nakoniec ani nikto na e-biku neprišiel. Kto si robil zálusk na prekonanie traťového rekordu, museli jeho plášte na biku spĺňať minimálnu šírku 1,25 palca. Štart po dvojiciach po 30 sekundách.

Na túto časovku som neraz pozeral v kalendári a rozmýšľal, či nejdem skúsiť, no akosi mi to nikdy nevyšlo, sa jej zúčastniť. Aj preto až doteraz patrila k asi jedinej, na ktorej som nebol, ak nerátam tie na západe vzdialené 200+ km od môjho bydliska. Tento rok som sa ale rozhodol, že ju vyskúšam. Oplatilo sa? Ja myslím, že áno.



Najprv vlakom, potom bikom, no ráno dilema, čo na seba


Na časovku som sa nejako extra nepripravoval. V nedeľu som bol na maratóne v Raslaviciach, v pondelok sa mi nepodarilo dostať sa na bike. Jediný podobný kopec na tréning v blízkosti mám Sliezsky dom. V hlave mi vŕtalo, či si to nepôjdem dať na čas. V utorok? Nie, je to už neskoro. Aby som to potom neľutoval, tak si dám radšej niečo menej kopcovité, rovnako aj v stredu, so zopár krátkymi intervalmi v tempe. Navyše Sliezsky dom som už neraz šiel v tempe, mojím cieľom ho je dať za 30 minút, na horáku zatiaľ asi nemožné.



Čas štartu sa blíži a začne trochu viac pršať. Paráda.
Ráno som mal dilemu, čo si vlastne do toho „nečasu“ obliecť. Celé dní je celkom fajn a keď sa blížia preteky, tak sa to pokazí. Ráno u nás síce aj slnko vykuklo, no predpoveď pre okolie Ružomberka nevyzerala nádejne, dážď, vietor, navyše cieľ je dosť vysoko. No preteká sa predsa v krátkom, nie? . Ale nakoniec beriem trojštvrťové nohavice od Pearl Izumi, hore beriem Gabbu, v Raslaviciach sa mi osvedčila. Ráno na seba ešte samozrejme natiahnem Transition 2 bundu. Do batoha potom niečo do dažďa a keby mi bola hore zima, tak nepremokavú Loflerku, voľné kraťasy od Endury a návleky na tretry Gore.



6:20 sadám na bike a šliapem na vlakovku.
Prevod 34/44, sem-tam vzadu aj tretí prevod, čiže 37-zubový pastorok, občas sa postavím, občas sadnem.
Osobákom do Popradu a rýchlikom do Ružomberka. Na časovky chodím pomerne často vlakom. Vystupujem na stanici, je zamračené, ale našťastie neprší. Je sviatok, tak premávka je celkom v pohode a z mesta sa vymotám celkom rýchlo a napájam sa na Cyklokorytničku. Cyklotrasa z Ružomberka do Korytnice po bývalej železnici. Keď prechádzam časťou Biely Potok, nachviľu mi začne aj pršať, ale aj prestane. Na miesto konania na Podsuchú to mám zo stanice takmer 12 km. Tak akurát na zahriatie nôh po cestovaní.



Prezentácia a čakanie, či sa počasie umúdri


Pár minút po deviatej prichádzam na Podsuchú, kde je prezentácia. Dostávam tašku a idem si nachystať bike. Čip tentokrát na nohu. Hlavne si pozrieť čas štartu. 11:06:30. Postupne stretávam známych. Aďo, neskôr Alex. Pozerám, ktorých bikov je viac, či mám vôbec šancu. Každú chvíľu začne mrholiť a o pár minút opäť prestane, a takto sa to opakuje. Stretávam aj Lenku s juniorom, ktorý nemá svoj deň. Je tu samozrejme aj Imro. MTBIKER zostava tu .



Nikomu sa veľmi nechce ísť rozjazdiť a tak je to aj v mojom prípade. Občas sa schovám, občas idem trochu pokrútiť nohami. Zhruba o pol 11 dávam dole bundu a batoh do dodávky, ktorá nám vyvezie veci hore. Čas štartu sa blíži a začne trochu viac pršať. Paráda.

Len to neprepáliť


Štartujeme po dvojiciach - bikera, čo ide so mnou nepoznám. Má tiež HT, len si podáme ruky, poprajeme veľa šťastia, odpočítavanie posledných sekúnd a ide sa na to. Zaradený mám stredný prevod, úvod je v pohode.



Prvých bikerov predbieham ešte na prvom kilometri. Tepy pomerne dlho pod 170, nad túto hranicu, čiže do štvorky, idem až v piatej minúte po 1,5 km. No skôr ma zaujímajú watty, aby to pod 300 veľmi nešlo. Dobieham ďalších a ďalších, občas mám pocit, či som to predsa neprepálil. Nohy vládzu. 4 km, 16 minút. Som zhruba v polovici, ak by som šiel aj tu druhú v takom tempe, tak to bude super. Len tá druhá polovica je o dosť náročnejšia. Popri ceste sú tabule s označením, koľko km a budete o 1 500 m bližšie ku hviezdam . 3 km do cieľa, začína najťažší šiesty kilometer. Za zákrutou rovinka s priemerom okolo 13-14 %.

Prevod 34/44, sem-tam vzadu aj tretí prevod, čiže 37-zubový pastorok, občas sa postavím, občas sadnem. Tepy ešte stále také v pohode okolo 175. Ide sa mi celkom fajn, no už by som to chcel mať aj za sebou. Dobieham kamaráta Alexa. Ide v dvojici vedľa seba s ďalším cyklistom, obaja na cestných. Dostávam sa ku nim a následne dopredu. Alex ide chvíľu do háku, nevadí mi to, nemám problém pomôcť. Rozhodnem sa ale, že na to viac šliapnem a ešte možno zabojujem o umiestnenie a tak unikám aj Alexovi.



Snažím sa ešte predbehnúť každého, koho zbadám pred sebou. Zisťujem, že síl v nohách je ešte dosť, posledný kilometer si celkom vychutnám, aj turisti okolo pekne každého povzbudzujú. Záver v stoji, už mám celkom dosť, tepy konečne nad 180. Niekedy som na časovkách mal tep 180 už po prvom kilometri, teraz až na tom poslednom, lepšie povedané na posledných 200 m s watmi 400+. Cieľom prechádzam s časom 35:56. Tak uvidíme, čo z toho bude. Pod 35 sa nepodarilo, viem, že veľa bolo cestných, ale top 5 by mohlo byť.



Zohriať sa pri ohni s gulášom pri čakaní na vyhodnotenie


Dávajú mi z nohy dole čip, chvíľu ešte pobudnem v priestoroch cieľa, mal som sa ísť ale najprv obliecť. V tej chvíli mi bolo až horúco, no po pár minútach ma triaslo, aj keď som mal na sebe bundu. Organizátori to pekne vymysleli, pri kolibe v prístrešku sa dalo zohriať pri ohni. Idem si po guláš, dám si trochu chilli zmesi. Následne si idem po čaj, niečo teplé, kolu by som určite nechcel. Dosť mi bolo chladno, ešte aj chladený nápoj piť, to nie.



Ak chce človek urobiť dobrý výsledok, musí mať najazdené, ale kľudne môžem odporúčiť túto časovku aj menej zdatným cyklistom.

Vonku na obrazovke sa dajú pozerať aktuálne výsledky, tretí, radosť mi prekazil Jakub Šiarnik, ktorý sa dostal predo mňa s lepším časom o minútu a dve sekundy. Tak nič, zemiaková, nevadí. Ale aspoň pocit, že medzi MTB som mal najlepší čas. Vyhodnotenie je ale spolu, bez rozdielu na bike. Trať najrýchlejšie zvládol Patrik Kubala s časom 31:34 a zo žien Váleková Veronika s časom 45:46. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze.



Cesta domov a mini vyjazdenie


Po vyhodnotení zjazd dole na Podsuchú. Kamarát Aďo ma volal, či nejdem s nimi po hrebeni. Ak by bolo lepšie počasie, tak áno, veď pôvodne som to aj mal v pláne. Hore opäť pršalo a tak radšej pekne po ceste. Čakala by ma opäť jazda Cyklokorytničkou do Ružomberka a potom vlakom, no ponúkol sa mi kamarát Rasťo Baločko, že ma hodí do Popradu, keďže mal so sebou aj strešný nosič. Ďakujem, aspoň som nemusel čakať na spoje a cesta nám pekne rýchlo ubehla. Z Popradu potom v rámci vyjazdenia do Kežmarku na biku. U nás v ten deň vôbec nepršalo, začalo až v noci, myslím.



Zhodnotenie akcie


Bol som prvýkrát, no som rád, že som bol skúsiť túto časovku. Ďakujem organizačnému tímu, že po dvojročnej pauze opäť oživili túto časovku.



Určite prídem aj o rok, no asi skúsim poriešiť dovtedy plášte, alebo cesťák ? . Ale zase na druhú stranu, keď som sa v cieli rozprával s Imrom, tak jemu chýbali prevody a uvítal by ešte jeden ľahší prevod. Má to tu priemer takmer 10 %. Ak chce človek urobiť dobrý výsledok, musí mať najazdené, ale kľudne môžem odporúčiť túto časovku aj menej zdatným cyklistom. Veď ako sa hovorí, nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. A získať skúsenosť, porovnať sa s ostatnými. Mňa trochu mrzelo to štvrté, či by som urobil dobre, ak by som viac pridal na začiatku. Ťažko povedať, išiel som celý čas v tempe s priemerom 303 watov a síl bolo dostatok aj v závere. Tak o rok sa to možno podarí.

Zdroj fotografií: Maroš Glevaňák, Lenka Imrichová, FB Malinô SkiAlp Team
report_problem Našiel si v texte chybu?

XIII. Horská časovka MTB Podsuchá - Smrekovica

calendar_today 15.09.2022
label MTB - časovka
place Podsuchá (Slovensko)

Glevo (Maroš Glevaňák)
Páči sa ti tento článok? thumb_up108thumb_down comments 35 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

MTBIKER Sliezsky kráľ 2022 – nečakaný vrchol sezóny

MTBIKER Sliezsky kráľ 2022 – nečakaný vrchol sezóny

Prekonanie rekordu ale aj výborná atmosféra a nové skúsenosti. Ako vyzeralo podujatie, ktoré sa nám podarilo zorganizovať doslova na poslednú chvíľu pod dohľadom tatranských štítov?
Reportáž: Časovka na Kojšovku – tu si každý príde na svoje

Reportáž: Časovka na Kojšovku – tu si každý príde na svoje

V sobotu 6. augusta sa konal šiesty ročník časovky na Kojšovskú hoľu v obci Zlatá Idka neďaleko Košíc. Po minuloročnej úspešnej premiére som si povedal, že túto akciu nesmiem ani tento rok vynechať.
Reportáž: Ezakimak 2022 alebo keď aj dupači majú dosť

Reportáž: Ezakimak 2022 alebo keď aj dupači majú dosť

V nedeľu 17. júla sa konal už trinásty ročník MTB časovky do vrchu Ezakimak. Táto časovka bola zároveň štvrtým kolom MTB série pretekov na Liptove s názvom Cvyklo pohár, ktorá končí o dva týždne Filištínom v Jakubovanoch.
keyboard_arrow_up