Reportáž: Horská časovka na Smrekovicu – porovnať sa s najlepšími

15. september už tradične patrí horskej časovke na Smrekovicu a po mojej minuloročnej premiére som nemohol chýbať na už 14. ročníku.

Prečo som ja – milovník časoviek – túto časovku objavil až minulý rok? Ani sám si neviem odpovedať na túto otázku, no som rád, že som sa jej začal zúčastňovať, aj keď pódiové umiestnenie mi zatiaľ ako jediná ešte nepriniesla.

Minulý rok na MTB

Táto časovka bola po iné roky čisto MTB podujatie, len minulý rok boli povolené aj cestné, prípadne cyklokrosové bicykle. Ja som na výber vtedy ešte nemal a tak som pretekal na mojom SUP-e. Podrobnú reportáž z minulého ročníka si môžete prečítať na tomto odkaze, ale aspoň pár viet na pripomenutie.

8 km stúpanie, priemer 9,7 %, prevýšenie takmer 800 m. Parametre, ktoré vzbudzujú rešpekt. Na Smrekovici som bol naposledy v r. 2015 na výjazde. Letmo som si to pamätal, no to bolo asi všetko. Do Ružomberka, samozrejme, vlakom, potom krátky presun na Podsuchú – tak akurát na rozjazdenie. To som mal v pláne ešte nejaké absolvovať, no počasie sa zhoršilo a nebol som jediný, ktorému sa v daždi krútiť nechcelo a čas do štartu som trávil vo vnútri. Dážď bol ale našťastie počas môjho štartu len taký mierny, neskôr už žiadny, navyše som mal na sebe Gabbu, ktorej prehánky nevadia.

Keď vidím tie mená, hovorím si, že budem rád za nejaké to štvrté – piate miesto v kategórii a aj to budem mať ťažké.

Štartuje sa po dvojiciach v 30-sekundových intervaloch. Tepy a watty – hodnoty, ktoré ma počas stúpania zaujímali, čas a vzdialenosť už menej. Tepy držať okolo 175 a watty 300+. V úvode plný energie som nemal problém ísť aj cez 350, no musel som sa krotiť. Prepáliť to na tak ťažkom stúpaní môže byť osudné. Šiesty kilometer vie z bikera vyžmýkať aj tú poslednú energiu. Tu to má krásnych 14 – 15 %. Sily som si rozložil celkom fajn, v závere som sa aj vďaka povzbudzujúcim turistom ešte celkom dobre vyhecoval a šiel, čo to dá, samozrejme, v stoji.

Cieľom som prešiel s časom 35:56 na priemernom výkone 303 wattov a s priemerným tepom 174. Najrýchlejší čas na MTB aj s dostatočným náskokom, no pri vyhlásení sa typ biku do úvahy nebral a tak sa mi ušla „zemiaková“, no s výkonom a časom som bol spokojný a vedel som, že sa sem určite vrátim.

Tento rok už na „žiletke“

V marci tohto roku som začal jazdiť aj na cestnom bicykli, a tak som sa rozhodol, že túto časovku absolvujem na ňom. Len ešte pred pretekmi vymeniť zadný plášť. Na Continental GP5000 som si zvykol a s týmto plášťom som maximálne spokojný. Vyše 4 000 km bez defektu. To, že som počas jedného výjazdu vletel do vyfrézovanej diery, bola čisto moja chyba.


2 dni pred časovkou mám hlavu v smútku, ale pre iný komponent. Kamarát mi v servise objavil malú prasklinku na riadidlách, teda presnejšie v hornej časti predstavca. Dúfam, že časovku vydržia, navyše ktovie ako dlho už takto jazdím, zrejme od pádu v Poľsku, čiže cca tisícku kilometrov. No aj tak si pre istotu a pokoj v duši objednávam nové aj s predstavcom. Ale poďme späť k časovke.

Večer pred pretekmi ešte pozerám zoznam prihlásených. Keď vidím tie mená, hovorím si, že budem rád za nejaké to štvrté – piate miesto v kategórii a aj to budem mať ťažké. Ale človek nikdy nevie, čo keď sa podarí umiestniť. Uvidíme zajtra. Kvôli pretekom okolo Slovenska je čas štartu posunutý na 14:00, obvyklý štart bol o 10 hodine doobeda. Aspoň si môžem o cca 2,5 hodiny dlhšie pospať a nevstávať tak o piatej ráno, no pre zmenu budem mať zase návrat vo večerných hodinách.

Hlásia teplo, no ráno sa mi návleky na ruky zídu. Do Ružomberka vlakom, no s pár prestupmi, keďže namiesto rýchlika z Popradu, ktorý zvykne často meškať (za posledný týždeň meškal každý deň) sa rozhodnem ísť „osobákom”.


Aspoň to nastupovanie do nízkopodlažných vlakov je pohodlnejšie ako hore schodmi do rýchlika. Vlak ale končí v Liptovskom Mikuláši, a tak prestupujem do ďalšieho osobného vlaku. Ešteže sa čakali, keďže sme vo Svite stáli asi 10 minút a už som mal obavy, či predsa nebudem čakať na rýchlik. Vystupujem v Ružomberku, zapínam Garmin. Áno, už ma nebavilo stále riešiť nejaký problém s hodinkami Polar a po odídení hrudného pásu som si objednal nový Garmin Edge a rovno 1040. Jazdiť s hodinkami na ruke som už dlhšie nemohol.


Vymotávam sa z rušného Ružomberka a pokračujem po Cyklokorytničke na Podsuchú, kde prichádzam ešte v predstihu pred oficiálnym začatím prezentácie. Nízke číslo nechcem a tak si vypýtam 33.

Majster Slovenska do vrchu, tak sa niet čomu čudovať, že mi naložil vyše 6 minút.

Dopredu registrovaní sme dostali aj pekné tričko. Našťastie mali voľné S-ko, keďže som pri registrácii zvolil M a to sa mi zdalo na mňa dosť veľké. Stretávam známe tváre a čas do štartu tak rýchlejšie ubieha. Neskôr sa idem ešte rozjazdiť a zahriať nohy. Raz smerom na Ružomberok, raz na Banskú Bystricu. Do štartu mám zhruba 15 – 20 minút a tak sa už len motám v priestoroch štartu, niečo nafotiť, popriať šťastie pretekárom, s ktorými sa poznám osobne.


Odpočítavanie posledných sekúnd a môžeme ísť na to. Pravú tretru sa mi nepodarí hneď zacvaknúť, až pri druhej otočke, nevadí. Nahodený mám štvrtý pastorok, úvod je celkom mierny a rýchlosť držím okolo 20 km/h pri kadencii okolo 90. Úvod je trochu viac rozbitejší a snažím sa vyhýbať výtlkom. Ide sa mi dobre a postupne obieham tých, čo štartovali predo mnou. Občas otočím hlavou a mrknem na ich číslo. Čím nižšie, tým viac poteší, no skôr ma zaujíma, či je v mojej kategórií. Samozrejme, že sa to nepýtam pri obiehaní, to len odhadujem.

Tepy držím okolo 175, mám za sebou 4 km a čas 15 minút. To vyzerá nádejne, ale viem, že ma čaká tá horšia polovica. Najmä šiesty kilometer. Tu to bude bolieť, hovorím si. 14 – 15 %. Rýchlosť tesne pod hranicou 10 km/h. Tepy sa dostávajú k hranici 180. Už chcem byť v cieli, s časom sa blížim k 30 minútam, no do cieľa mám ešte dosť. Ani 32 to nebude a budem rád, ak si vytvorím osobák. V závere sa ešte snažím dať zo seba všetko. Na Garmine mi bliká segment na Jánošíkovu kolkáreň, nejdem tu teraz pred cieľom posúvať obrazovku a tak sa radšej sústredím na záver a idem v stoji, čo to dá. Pred cieľovou rovinkou je zákruta s kockami, ešteže je sucho.


Prechádzam cieľovým oblúkom, aktivitu zastavujem až na konci cesty, nech dobre chytí segmenty. Môj čas je nakoniec 35:29, čo je len o 27 sekúnd menej ako minulý rok na MTB, tak uvidím, čo z toho bude. Len čo sa otáčam, na konci cesty zbadám Sama Kováča, štartovné číslo 65 a prišiel možno pol minúty po mojom dojazde. Majster Slovenska do vrchu, tak sa niet čomu čudovať, že mi naložil vyše 6 minút. Nakoniec to vyšlo na 6. miesto v kategórii a absolútne sa mi ušla trinásta priečka z rovnej stovky štartujúcich. Smrekovica ostáva jediná časovka, z ktorej ešte nemám umiestnenie na prvých troch priečkach. Tak snáď o rok. Záznam z pretekov si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Občerstvenie, čakanie na vyhodnotenie a návrat domov

Po príchode do cieľa ešte popozerám na dojazdy do cieľa, minulý rok som sa šiel rýchlo obliecť, teraz mi je celkom fajn, navyše príjemne svieti slnko.


Neskôr si idem dať guláš, s chilli zmesou som to trochu prehnal, ale ja mám pikantné celkom rád. Na pitie bolo pivo alebo radler.


Čakanie na vyhodnotenie sa mi zdalo nekonečné, ak by som mal riadidlá v lepšom stave, tak si idem dať Smrekovicu ešte aspoň raz. Vyhodnotenie bolo totiž o piatej poobede. Trať najrýchlejšie zvládol Samuel Kováč, víťaz aj mojej kategórie do 39 rokov. Čerstvý majster Slovenska v časovke do vrchu trať zvládol za neuveriteľný čas 29:06, vo výsledkoch aj pri vyhlasovaní je o 30 sekúnd kratší, no nastal tam posun a už to takto ostalo. Na pódiu to potom s Kubom Šiarnikom a Patrikom Kubalom poriadne oslávili.


Nič to ale nemení na tom, že stanovil tak nový rekord trate, len bez zárobku, keďže k tomu by bol potrebný horský bike a Samo šiel na cesťáku.

Zo žien sa najlepšie darilo Lenke Molčanyiovej s časom 42:17.


Okrem klasických kategórií bola odmenená ešte najmladšia účastníčka, len 13-ročná Martina Rázusová, ktorá trať zvládla za 53:53 a najstarší účastník Ľudovít Bajči (ročník 1956) s časom 1:13:58. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze.


Po vyhlásení som sa ešte rozlúčil, s kým som stihol a mohol ísť dole.


Hlavne opatrne a netrafiť žiadny výtlk. Presun na železničnú stanicu a rýchlikom do Popradu. Samozrejme, že opäť meškal. Teraz mi to ale nevadilo, keďže na prestup som mal ešte dosť času. Ako som predpokladal, tak aj bolo a domov prichádzam úplne večer a z vlaku vystupujem na zastávke v Kežmarku o štvrť na 10.

Porovnanie cesťák vs. MTB

Minulý rok som šiel túto časovku na MTB, tento rok na cesťáku. Polepšil som si o 27 sekúnd. Na čom sa mi šlo lepšie, prípadne ktorý bike je na toto stúpanie lepší? Smrekovica je ťažké stúpanie a veľa bikerov zvolí MTB kvôli prevodom. No musím priznať, že na MTB sa to ide pohodlnejšie, mohol som ísť viac kadenčne. Na šiestom kilometri, kde je stúpanie najstrmšie, mi kadencia klesala k hranici 70, samozrejme, na najľahšom prevode 34/32. Ale kvôli času by som určite aj o rok zvolil cesťák.

Ak by som toto stúpanie rozdelil na časti, tak prvú polovicu som šiel rýchlejšie teraz na cesťáku o 46 sekúnd. Ide o 4,1 km dlhý úsek s prevýšením 360 metrov a priemerom 8,8 %. Trvalo mi to na ňom 15 minút a 14 sekúnd, minulý rok rovných 16 minút pri výkone 314 wattov a priemernom tepe 171. Na cesťáku wattmeter nemám, tak uvediem aspoň priemerný tep 175. Druhá polovica je náročnejšia. 4 km, 432 metrov a priemer 10,8 %, tento úsek som zvládol rýchlejšie minulý rok na MTB, bez troch sekúnd by to bolo rovných 20 minút, teraz 20 minút a 16 sekúnd.

Priemerný výkon bol na úrovni 298 wattov pri tepe 176, rovnaký priemerný tep na tomto úseku som dosiahol aj teraz. Strmšie stúpania sa lepšie jazdia na MTB, no na časovky chodíme kvôli času a tam vyhráva cesťák. Možno, ak by som nemal problém s riadidlami a viac sa o ne oprel, dalo by sa stiahnuť ešte nejaké sekundy. Väčšinou som stúpal v sede, na prasklinku som sa snažil nemyslieť, no aj tak mi to nedalo postaviť sa a ísť viac silovo v stoji. Uvidíme o rok.

Pár slov na záver

Časovky do vrchu sú špecifické preteky, niekto ich nemusí a niekto ich obľubuje ako ja. Možno si poviete pri pohľade na parametre, že to nie je pre každého, ale myslím, že je. Dôkazom môže byť aj 13-ročná Martina, alebo Ľudovít, ktorému už do 70 veľa nechýba. Je to super akcia organizačne dobre zvládnutá, ktorej nemám čo vytknúť. No mal by som pre organizátorov jeden návrh.

Keďže donedávna to bola MTB časovka a stále sa jej zúčastňuje zhruba aj polovica štartujúcich na MTB, nebolo by na škodu pri vyhlásení spomenúť aspoň najrýchlejších troch na MTB. Túto časovku môžem len odporučiť a tohto roku sa dalo vďaka konkurencii pekne porovnať s tými najlepšími.