MTBIKER Sliezsky kráľ 2023 alebo ako som to prepálil na cesťáku

V nedeľu 11. júna sa konal druhý ročník tejto „staronovej“ akcie. Časovku s najkrajším cieľovým dojazdom na mojom obľúbenom tatranskom stúpaní predsa nemôžem vynechať.

Napísal som „staronová“, lebo táto akcia začala v roku 2012 pod názvom Sliezsky vrchár, skončilo to šiestym ročníkom v roku 2017.


Ja som sa nezúčastnil ani raz, aj keď som vedel, že sa také niečo koná. Prišlo mi to ako výlučne cestná časovka a povedal som si, že s MTB tam veľa vody „nenamútim”. A kopce som začal mať rád až neskôr. Minulý rok túto akciu pomohol obnoviť MTBIKER a tak sa konala moja premiéra na tejto časovke. A tento rok som mal premiéru na cesťáku, tak môžem porovnávať.

Minulý rok na MTB

O tom, že sa táto akcia plánuje obnoviť, som mal nejaké „tajné” info, no pri vybavovaní povolení sa môže pokaziť hocičo, a tak ma veľmi potešilo, keď som ju zbadal v kalendári a bolo to už oficiálne potvrdené. Navyše, dátum bol posledný októbrový víkend, keď som už nečakal, že sa v danú sezónu postavím ešte na štart. Podmienka na bike bola jediná, aby nebol elektro. Ja som na výber nemal a tak som sa na štart postavil s mojím Superiorom.

Ostať verný HT-čku alebo to vyskúšať na cesťáku?

Stúpanie na Sliezsky dom mám rád, vždy si tu dobre zatrénujem. Nemôžem povedať, že tu jazdím často, počtom výjazdov na tatranskú legendu Jana Halika nemám ani zďaleka, no snažím sa aspoň raz do týždňa zaradiť medzi moje ranné tatranské jazdy stúpanie na Sliezsky. No nie vždy sa mi to podarí.

Je to stúpanie, pri ktorom aj keď veľmi „netlačíte na pílu“, dá zabrať. Na pohodu ho jazdím skôr v zime a v sezóne ho idem väčšinou v tempe. Fotky si potom robím v zjazde . Mojím cieľom bolo dať Sliezsky pod 30 minút, čo sa mi na výjazde akosi nedarilo. Prišiel deň časovky, do Polianky to mám zhruba 27 km s prevýšením okolo 500 m.


Na pohodový rozjazd tak akurát, no aj tak to zaberie cca hodinku a pol. Číslo dostávam vysoké, budem štartovať medzi poslednými, za mnou už len dve dvojice, tou druhou bol Imro s Janom Halikom.


Aspoň budem mať motivátora, tepy 120 už na štarte. Snažím sa ale držať skôr wattov, aby to veľmi pod 300 nekleslo, len občas, kde je sklon miernejší. Pri postupnom obiehaní bikerov, čo štartovali predo mnou, rozmýšľam, kedy okolo mňa preletí „tatranský rýchlik“. Pod 12 minút na moste, no ešte ma čakajú 4 km a úsek od mosta po Velickú zákrutu sa mi vždy ide najhoršie. Sliezsky už mám na dohľad a čas na hodinkách necelých 25 minút, síl už je pomenej, no stále sa mi darí držať si tempo. Chvíľu idem ešte spolu s jedným pretekárom na cesťáku, no po chvíli na to ešte viac dupnem a idem pred neho.

V závere sa ešte trochu „vyhecujem“ a idem do pedálov. Cieľom prechádzam s časom 28:48, s ktorým som veľmi spokojný. Cieľ pod 30 splnený a dokonca sa podarilo pod 29. Umiestnil som sa na treťom mieste v kategórii a celkovo sa mi ušla štvrtá priečka.


Chvíľu po mne prichádza aj Jano, navzájom si pogratulujeme. Čo sa týka čísel, tak môj výkon dosiahol priemernú hodnotu 316 wattov pri priemernom tepe 178.

Porovnávacie jazdy

V marci tohto roku som začal brázdiť cesty aj na cesťáku. Ako som sa k nemu dostal a pocity z mojich prvých jázd som rozpísal v tomto článku. Postupne som na ňom jazdil viac a viac a v máji som na ňom najazdil takmer tisícku na 11 výjazdoch. Do kalendára pribudla akcia Sliezsky kráľ, pozerám na dátum. Deň pred je maratón v Slovenskom raji - trať, ktorá mi z maratónov najviac sedí tento rok asi vynechám. Do pretekov ešte ďaleko a mne v hlave vŕtalo, na ktorom biku vlastne ísť.

...musím dávať väčší pozor na výber stopy, proste dilema, ale viac ma to láka práve vyskúšať na cesťáku.

Ostať verný HT-čku alebo to vyskúšať na cesťáku? Tak som si urobil porovnávacie jazdy. V oboch prípadoch ráno, prvú testovaciu jazdu som dal na cesťáku. Snaha, samozrejme, o čo najlepší čas, no musím myslieť aj na to, že poobede ma čaká „osmička“ na nohách v práci. Našťastie regenerujem pomerne rýchlo a na biku som takmer každý deň. Na cesťáku ale nemám wattmeter a tak sa môžem maximálne spoliehať na pocit a tepy.

No stúpalo sa mi fajn, pochopiteľne najviac mi dala zabrať rozbitejšia časť cesty, kde som musel pozerať nielen pred seba, ale aj na stopu. Trať pretekov začína pri rampe a končí hore pri múriku na konci stúpania. Najbližšie k tomu na porovnanie je segment od rampy po Sliezsky. Ten mi trval 28:26, na časovke pred rokom 28:36, čo je rozdiel len 10 sekúnd.


O pár dní na to skúšam, čo to dá na horskom. Tu už môžem sledovať aj svoje watty, ktorých sa snažím držať a zajazdiť čo najlepší čas. Ak sa opäť pozriem na segment od rampy po Sliezsky. Ono tých segmentov je tam viacero, ale tento je najbližší tomu, kde začína a končí trať. Samozrejme, malý rozdiel v dĺžke tam je. Strava zaznamenala čas 29:13, čo je o 47 sekúnd viac.


Je zaujímavé, že som na segmente trafil presné watty ako pred rokom na časovke, a to 315 wattov. No zmenila sa aj moja hmotnosť, pribral som kilo, čiže už mám 60.

Premiérové preteky na cestnom bicykli

Deň časovky sa blížil a ja som stále rozmýšľal, na čom vlastne ísť. Na cesťáku zrejme dám lepší čas, na horskom mám wattmeter. Od mosta je to rozbitejšie, musím dávať väčší pozor na výber stopy, proste dilema, ale viac ma to láka práve vyskúšať na cesťáku. Pozerám aj zoznam prihlásených, akú mám vôbec šancu. Prísť má aj náš profi skialpinista a slovenský reprezentant Jakub Šiarnik, tak som zvedavý na jeho čas a koľko mi naloží.


Trocha si to uľahčím anketami na FB a IG, ktoré mi moju úvahu len potvrdili, a tak volím cesťák. Predpoveď počasia nevyzerá na víkend veľmi nádejne. Celkovo celý týždeň je dosť upršaný. Jedine pondelok bol bez dažďa, ktorý využívam na poobednú jazdu na cesťáku, Lysá Poľana a späť, utorok a streda bez biku. Vo štvrtok mi výjazd skráti dážď, v piatok mi to ale doobeda vyjde a začína pršať, až keď som doma a stihol som si zajazdiť, čo som chcel. V sobotu sa len tak pomocem po Tatrách na horáku a idem pozrieť bežcov, ktorých čakal beh na Zelené pleso.

Nedeľa ráno, budím sa pomerne skoro, je len 5 hodín. Vonku je zamračené, no neprší. Do Polianky to mám tak akurát na rozjazdenie, no odrádza ma predpoveď počasia, nechcem zmoknúť ešte pred pretekmi. A tak sa rozhodnem, že pôjdem vlakom. Osobákom do Popradu a električkou do Polianky, tou novou som ešte nešiel. Budem síce už o 8:08 v Polianke, ale čo už, veď rozjazdiť sa môžem aj tam, možností v okolí mám dosť. Obliekam zateplené kraťasy Sportfull Fiandre NoRain Pro. V MTBIKER kraťasoch by mi bola zrejme zima, navrch funkčné tričko X-Bionic Energizer a na to Gabbu.

Viem, čo jeho silné nohy dokážu a ak mi klesne tempo, je za pár sekúnd pri mne.

Do batoha ale ešte dávam MTBIKER dres. No a ešte návleky na ruky, po ktoré som si bol len včera večer v Alzaboxe. Tento základný kúsok oblečenia do premenlivých dní mi vždy chýbal. Celé to ešte poistím nepremokavou Lofflerkou, o chvíľu polovica júna a ja sa obliekam ako na konci jesene. Cestovanie do Polianky mi celkom zbehlo.


Vystupujem, vonku jemne mrholí a dosť fúka, zrejme som urobil dobre, keď som zvolil vlak namiesto presunu na biku. Idem rovno na prezentáciu, Lenka s Veronikou sa trochu čudujú, čo tu tak skoro robím, ešte nemajú ani stan rozložený.


Nuž, dnes som kvôli počasiu prišiel po „pánsky“ vlakom. Dostávam číslo 49, Jano Halik bude mať 50-tku. Chcel som, aby sme štartovali spolu, len dúfam, že to nebudem ľutovať. Wattmeter nemám, Jančiho budem chcieť poraziť a môže sa stať, že to prepálim. Mrholenie trochu ustáva, tak sa idem rozjazdiť, vyzerá, že prší len v Polianke. Smerom na Novú Polianku je cesta o dosť suchšia a keď som šiel smerom na Gerlachov, tak ani nie po kilometri bola cesta úplne suchá. Dvanásť km na rozjazd stačí.


Polhodinu pred štartom sa už len motám tu v okolí. Medzitým mi píše kamarát Matúš Hájnik, že by chcel štartovať s Imrom. Nuž, máš to mať. Po desiatej hodine už len netrpezlivo čakám na odštartovanie. Radíme sa s Janom na štart. 5, 4, 3, 2, 1 a ide sa na to. Hneď po štarte sa dostávam pred Jančiho, úvodnú rýchlosť mám pomerne vysokú. Keď vidím na hodinkách čísla okolo 20 km/h, hneď trochu spomalím, takýmto tempom sa odpálim hneď v úvode.

Tepy už idú nad 160, netrvá dlho a som nad 170. Jediný údaj, ktorého sa môžem držať. Postupne obieham ďalších a ďalších. Na most prichádzam za cca 11 minút, stále som pred Jančim, ale radšej sa neobzerám. Viem, čo jeho silné nohy dokážu a ak mi klesne tempo, je za pár sekúnd pri mne.

Aspoň budú pekné fotky s dominantnými štítmi v pozadí.

Prichádza úsek s horšou kvalitou asfaltu, ide sa mi celkom fajn, no neskôr začínam cítiť, že zvolené tempo asi do cieľa neudržím. Musím ale trochu viac pozerať na stopu. No nie je to až tak zlé s tou kvalitou asfaltu, ako sa môže zdať na prvý pohľad a celkom to ide. Idem len po druhýkrát hore na cesťáku, tak to nemám presne natrénované, kde je najlepšia stopa.

Asi kilometer za mostom v zákrute zbadám za sebou MTBIKER dres, „tatranský rýchlik“ za mnou. „Nerob srandy, že si to ty“. V zákrute ma pekne obieha a už mám motivátora pred sebou. „No poď“. Zrejme chcel, aby som chytil jeho tempo a ešte sme sa ponaháňali do cieľa, no akosi mi to nejde, aj keď stále ho vidím pred sebou len pár desiatok metrov. Už viem, že som to prepálil a budem rád, ak mi nenaloží minútu. Našťastie síl ešte mám a snažím sa, aby mi veľmi neušiel. V závere ešte dávam zo seba, čo to dá a idem v stoji.

Môj cieľový čas je nakoniec 27:38, spokojnosť, no ak by som to neprepálil a v úvode šiel viac spolu s Jančim, mohol byť krajší čas. Oproti minulému roku na MTB rozdiel o 70 sekúnd. Z analýzy, keďže na cesťáku nemám wattmeter, môžem uviesť priemerný tep 176 s maximom 182, moja priemerná rýchlosť bola 14,1 km/h. Po mojom dojazde sa stretávame v cieli. „To čo si mi urobil?“ . Žartovne podpichujem Jančiho a pogratulujeme si k výkonom. Som to prepálil, čo? No hej a riadne. Dáme na seba suché veci a môže sa ísť na občerstvenie.

Doplniť zásoby, vyhodnotenie a domov

Úvod fajn, potom 2 km na brzdách v slimačom tempe...

V turistickej časti Sliezskeho domu bolo pre nás nachystané na poschodí občerstvenie. Jedla bolo dostatok. Chutná hustá paradajková polievka, čerstvý chlieb, klobása, chrenová alebo chilli omáčka, uhorky, šalát. Každý mohol doplniť zásoby po výkone podľa svojich chuťových preferencií.



Okolo obeda prebehlo vyhodnotenie výsledkov. Najprv sa riešilo, či vonku, alebo dnu, keďže chvíľu aj pršalo a fúkal nepríjemný vietor. Dážď ale ustal a tak sa vyhodnotenie mohlo uskutočniť vonku. Aspoň budú pekné fotky s dominantnými štítmi v pozadí. Trať najrýchlejšie zvládol Miroslav Lacuš s časom 26:50 a zo žien sa najlepšie darilo Solarikovej Ivane s pekným časom 35:42.


Pri výsledkoch sa nebral do úvahy typ biku, no na záver boli ešte vyhlásení prví traja medzi MTB a najlepšie sa darilo Matúšovi Hájnikovi s časom 29:34. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze. Po výsledkoch nasledovala menšia, ale hodnotná tombola. Nemám sa kde ponáhľať a tak ešte chvíľu pobudnem na Sliezskom dome. Niektorí už odišli, ale niektorí ešte ostali, tak mám ešte s kým pokecať, napr. s kamarátom Matúšom, ktorý meral cestu až z Vranova a čaká na vhodný vlakový spoj. Časovkársky typ ako ja, vlakom cez pol republiky na polhodinové preteky.

Ešte nejaký čas strávim aj s MTBIKER a MTHIKER tímom, Kubovi Šiarnikovi poprajem šťastnú cestu na Gerlach a niečo po druhej poobede sa spolu s Matúšom vyberieme na zjazd. Úvod fajn, potom 2 km na brzdách v slimačom tempe a od mosta sa to už opäť dá celkom pustiť. Matúš ma už čaká dole a čuduje sa, čo mi to tak dlho trvalo. No na cesťáku s 25 mm plášťami takto. Zjazd mi trval tuším len o 6 minút kratšie ako cesta hore. Rozlúčime sa, Matúš na vlak smer Poprad cez Gerlachov a Batizovce, no a ja domov, ale ešte sa preveziem aspoň do Ždiaru.

Moje pocity a porovnanie s minulým rokom

Ako to zhodnotiť. Už teraz viem, že pred ďalšími pretekmi na cestnom bicykli si už musím zaobstarať wattmeter. Áno, prepáliť sa to dá, aj keď vidíte svoje čísla, veď v snahe dať lepší čas je to normálne. No dá sa to pekne ustrážiť. Minulý rok som sa mohol spoliehať na watty a rovnomerne si to rozložiť, teraz som sa príliš ponáhľal v úvode. Zrejme preto, že som chcel poraziť Jančiho Halika a v snahe urobiť si aspoň malý náskok, som to prepálil.

Na čom sa mi pretekalo lepšie, ťažko povedať. Som kadenčný typ a v strmších stúpaniach mi vyhovujú MTB prevody, no nemôžem povedať, že sa to ťažšie stúpa na cesťáku, hmotnosť a úzke plášte robia svoje. Je jasné, že ak ide o čas, tak ma výhodu cesťák. Rozbitejší úsek sa mi šiel ale lepšie na MTB, aj keď pomalšie. Teraz som musel viac riešiť výber stopy, Janči ma obehol práve v tej rozbitej časti a trochu mi uľahčil výber stopy, mal som ho pekne na dohľad a videl, kadiaľ ide.

Pre lepšiu analýzu uvádzam časy na jednotlivých segmentoch.


No ak by som sa mal rozhodnúť, na akom biku to pôjdem o rok, tak už teraz môžem napísať, že na cesťáku. Tak vidíme sa o rok.

Pohľad Matúša Hájnika (najrýchlejší čas na MTB)

Matúš bol túto časovku aj minulý rok, vtedy bol na cesťáku, teraz zvolil MTB, stúpanie na Sliezsky vlastne šiel teraz druhýkrát, odkedy jazdí na biku. Tak som ho počas našej debaty hore trochu vyspovedal:

„Po prvom ročníku časovky som vedel, že sa tu chcem vrátiť. Predsa tu nie som často a tento typ pretekov mi vyhovuje najviac a chcel som sa opäť porovnať s miestnymi borcami, ktorí majú tento kopec veľakrát prejdený. Trénujem skôr intervaly a intenzitu do kopca. Minulý rok som mal požičaný cesťák od kamaráta a bola to moja premiéra na tomto kopci, nevedel som, čo od neho čakať.

Tento rok som sa rozhodol pre MTB, posed mi viac vyhovuje, cítim sa na ňom prirodzene, dokonca som šiel druhú časť trochu rýchlejšie ako minulý rok na cesťáku. Na takýchto pretekoch bude cesťák určite rýchlejší, kvôli hmotnosti, no keďže je v polovici dosť rozbitý úsek, vedel by som si to predstaviť ísť na ľahkom MTB hybride s pevnou karbónovou vidlicou a karbónovými kolesami a vtedy by bol rozdiel zrejme minimálny, keďže sa tu nedosahujú až tak vysoké rýchlosti.“

Pohľad „tatranského rýchlika“ Jána Halika

Aká by to bola reportáž z časovky na Sliezsky dom bez pohľadu domáceho borca, ktorý tam už je ako doma.

„Ukladám predchádzajúcu aktivitu a čakám na odpočítavanie štartu. 5-4-3-2-1, idete. Nakopnem pedál a vyrážam spolu s Glevom na 6,7 km dlhú „krížovú cestu“. Glevo odštartuje ako správny pretekár a ani nie po 100 m má už 20 m náskok. Ja pozerám na môjho Garmina a čudujem sa, že mi tepy ukazujú 102. Už viem, že mi opäť hapruje hrudný pás a to len pred 40 sekundami fungoval.

No čo, kašlem na tepy, oni sa možno neskôr „chytia“ a pôjdem na watty. Rozkaz znel jasne, 400 W a veľmi neísť cez ne. Takže od začiatku si pekne tlačím 400 W +/- a pozerám, ako mi Glevo odchádza. Ale keďže poznám tento kopec, tak viem, že z toho nemám robiť žiadnu paniku. Rozdiel medzi nami sa zastabilizuje pri najstrmšej časti výšľapu na Sliezsky cca 2 km po štarte. Vidím, že ani v najstrmšom úseku mi neodchádza a je len otázka času, kedy ho dôjdem. Garmin sa zázračne opravil a ukazoval už reálne tepy okolo 170.

Toto mi hovorilo, že dnes to ide celkom dobre, čas bude OK. Po „narazení“ do rozbitého asfaltového úseku mám už Gleva na dostrel a viem, že toto je úsek pre mňa. Predsa tých mojich 84 kg má väčšiu valivú zotrvačnosť a cez nerovnosti a rozbitú cestu to prejdem ľahšie ako „fifipierko“. Na nejakom 4. km Gleva dobieham a idem cez neho. Nohy chcú pridať, ale hlava brzdí a držím si svojich 400 W až do cca 1 km pred cieľom. Tam začína opäť dobrý asfalt, tak už veľmi watty nekontrolujem a snažím sa ísť tak, ako ma dych a srdce pustia.

Nakoniec to vyšlo na čas tesne nad 27 minút pri priemernom výkone 409 W a priemernej rýchlosti 14,5 km/h, čo mi stačilo na 2. miesto v tejto časovke. Za mňa môžem povedať, že je to parádna akcia s perfektným osadením, či už organizátori, alebo súťažiaci. Vďaka všetkým, čo tam boli.“


Kompletnú fotogalériu od oboch fotografov z redakcie MTBIKER nájdete na tomto odkaze.