Ako chutí tréning pred prácou o 5:00 ráno?

Ako môže vyzerať taký skorý ranný tréning, ako sa pripravuje Jano Halik na BIKE Transalp a prečo na zmenu nie je nikdy neskoro? Poďte s nami na výjazd pod Tatry a všetko sa dozviete.

Viacerí ste už čakali na túto časť, kedy sa pozrieme, ako trénuje majster spod Tatier. Lenže neustále vrtochy počasia, povinnosti, či dovolenky všetko posunuli vždy o kúsok neskôr. Ale bol na to dôvod, pretože podľa mňa jediný spôsob, ako autenticky zachytiť Jančiho prípravu, bolo ísť na poctivý ranný výjazd a ideálne s inverziou, nech to na kamere aj dobre vyzerá.


Navyše si myslím, že tento človek je v rámci cyklistickej komunity zrejme najväčším propagátorom skorých ranných výjazdov. Vstanete, alebo ste už v práci, pozriete na Stravu a jedno bude isté - Jano už má odjazdené bez ohľadu na teploty alebo počasie. Dôvod je čisto pragmatický...inak to jednoducho nešlo a po rokoch sa z toho už stal pravidelný zvyk, na ktorý si jeho telo dokonale zvyklo, navyše s výsledkami v podobe nespočetného množstva víťazstiev. Miestnosť slávy, resp. skriňu, z ktorej už doslova padajú trofeje, ste už neraz videli.

Ale táto zima bola v niečom špecifická a možno ste si všimli, že tých výjazdov dosť ubudlo. Prišli nečakané zdravotné problémy, o ktorých už tu máme samostatný článok, takže ich nemusíme ďalej rozoberať. Ale ich dôsledkom musel Janči narušiť svoj rokmi zabehnutý režim. Práve tieto zmeny, ale aj spôsob, akým teraz trénuje, boli hlavnou časťou rozhovoru, ktorý nájdete potom pod článkom.

V podstate sa jednalo o náš prvý spoločný výjazd tento rok, prvý aj od toho, čo sme „vytrúbili“, že sa chystáme na etapové preteky BIKE Transalp. Pre mňa výborná motivácia skúsiť sa zlepšiť a byť aspoň trochu rovnocenný parťák, na čom stále pracujem spolu s Tomášom Višňovským. Samozrejme, už sme v ďalšom cykle, o čom niekedy nabudúce. Ale jedno je teória a druhé prax, no tento výjazd bol aj trochu test. Na BMC mám totiž aj iný wattmeter (Quark), ktorý ukazuje trochu vyššie hodnoty ako doteraz 4iii.
Tohto chlapa totiž nikdy nepočujete sa na niečo sťažovať, jednoducho maká a nájde si cestu.
A keďže s Jančim vážime teraz rovnako, potešilo ma zistenie, že nám ukazujú na chlp presne a viem si trochu lepšie predstaviť, k akým hodnotám sa treba priblížiť. Potešili ma ako watty, tak aj priemerný tep pri spoločnej jazde ale úplne najviac jedna vec. Len som si opäť potvrdil, že s Janom sa mi jazdí naozaj výborne a že si ako ľudia sedíme. Síce bola na Sliezskom dome inverzia, no potom dole hmla, slušná „kosa" a do toho riadny severák. Ale každý kilometer ma bavil, pekne vytrvalostné tempíčko, žiadne „šponovanie“ alebo „predhadzovanie“ kolesa. Či už smerom hore alebo z kopca. Takže aj keď budem trpieť ako „kôň", na spoločné preteky sa teším čoraz viac.

Simulácia aj výlet v jednom

Samotnú trasu by som rozdelil na 2 časti. Tá úvodná po Sliezsky dom bola akási simulácia Jančiho pravidelnej rutiny. Svoje výjazdy prispôsobuje podmienkam a samozrejme času, no viac-menej sa opakujú tie isté trasy, kam patrí aj toto nádherné stúpanie. Jedine s tým rozdielom, že ak chce stihnúť robotu, musí vyraziť už 4:40. Kratšou alternatívou je potom napríklad Hrebienok, či niečo okolo Popradu, ak je škaredo.


No a druhá časť už bol taký freestyle, pretože teraz do roboty utekať nemusel a ešte sme mali kopec času. Tak sme pokračovali a prešli napríklad aj po trati maratónu Horal, resp aj Horal Tour, ak si ešte pamätáte na prvý slovenský MTB etapák.

Záznam trasy v aplikácii Strava, možnosť stiahnutia GPX v sekcii výjazdy,

Ak sa vyhrabete skoro ráno, veľkou výhodou sú naozaj prázdne cesty. Ja dúfam, že hore chytíme nejaké pekné výhľady, pretože predpoveď nebola úplne „jasná“. Ostávalo len dúfať. No a tento výstup bol Janov 199. v rámci stúpania k horskému hotelu od času, čo sa prihlásil do siete Strava.


Podobné podmienky tu panujú veľmi často, podľa mňa som tento unikátny živočíšny druh zachytil v prirodzených podmienkach. Zaujímavé sú „nočné“ príhody s radarom, ale to nájdete vo videu.


Väčšinou sa hmla dvíha v esíčku, ktorému sa hovorí slnečná zákruta cca v 1/3 kopca. Teraz si počkala v podstate až do „finále“.


Už X-krát som videl takéto mantinely na fotkách od Jančiho alebo od Gleva. Ale na vlastnej koži som ich ešte nezažil a to bol tiež dôvod výberu trasy. Krásne suchá cesta a do toho človek prechádza pomedzi masy snehu. Kulisy ako z Gira, ktoré môžete vo veľmi koncentrovanej forme ochutnať aj u nás. Takže po tom, ako vyjdeme hore (v kopci sa predsa nestojí), sa kúsok vrátime na fotoshooting. Aj keď som trochu tušil, že dnes ich ešte uvidím...


Načasovanie sme mali presné, o 7:00 akurát otvárali reštauráciu. Tento rituál si Jano počas tréningov dovoliť nemôže, ale tak dnes je „svátek“. A keďže sme šli ráno, máme času a času.

Ďalšia časť trasy už taká romantická nie je, dole je zatiahnuté a rosa v rýchlych zjazdoch prská od kolies na všetky strany. Zima sa postarala, že mi kamera na hruďáku blbne a už nefunguje, takže ak by tu vyskočil nejaký medveď, asi by som nenatočil žiadne „virálne“ video.


V podstate kombinujeme cestu a štrkové cesty, ktoré sa neraz objavili v rámci podujatia Horal Tour. Presúvame sa na druhú stranu diaľnice okolo Tatranskej Štrby. Tu je teplota okolo -1 a až po odbočku na Šuňavu fúka „parádny“ severovýchodný vietor. Keď sa potom napojíme na tradičné stúpanie z maratónu Horal, o zážitky rozhodne nie je núdza. Ale to pochopia len tí, ktorí ho zažili na vlastnej koži v niektorej variácii trate Krejzi.


Jančimu hovorím, že takých 5 hod. bude dnes ideál a že bez 2 000 výškových dnes domov určite nejdem. Prechádzame Svit, Batizovce, Štôlu a smerujeme na Novú Polianku po parádnych bočných cestičkách. Navyše sa medzitým spravilo počasie a teplota na slnku razom stúpla aj na 5 °C. No a Janči si pre mňa pripravil aj prekvapenie na záver, ktorým bola vyhliadka v Starom Smokovci, odkiaľ ide nadol pekný hravý singláčik. Vedeli ste, že tu sa kedysi dávno (ešte v praveku), konali XC preteky?


A čo je ešte lepšie, singel nás „vypľuľ“ priamo do pizzérie. A nie hocijakej, túto má pod palcom Talian. No a keďže máme takmer 90 km a 2 300 výškových metrov, oblizoval som si prsty po tej dobrote ešte asi 30 min. Za sebou 5 hodín jazdenia a ešte nie je ani obed. Výhoda skorých výjazdov, zbehneme do Jančiho novej „haciendy“ a dáme rozhovor. Stavba sa ešte finalizuje, ale kávovar už beží a bolo vidieť radosť v majiteľových očiach zo splneného sna...


Ako si teda Jano zvykal na svoj režim, koľko hodín ročne trénuje, ako rieši „objem“ kilometrov alebo intenzitu? A hlavne čo nové ho naučila menej príjemná životná skúsenosť? To nájdete vo videu a rozhovore nižšie. Čo sa mi ale najviac páči, je neuveriteľná pozitívna energia, ktorá sa na mňa vždy po návšteve Popradu nalepí. Tohto chlapa totiž nikdy nepočujete sa na niečo sťažovať, jednoducho maká a nájde si cestu. Myslím, že v dnešnej dobe je potrebné dávať podobných ľudí na oči a ja sa tiež snažím, aby sa na mňa vždy malý kúsok nalepil.


U Jančiho som mal aj „rande“ s Lenkou a keď videla na Strave tie fotky z rána, nedalo sa inak. Rovnako chcela zažiť mantinely a konečne si dať ten kopec na biku, čo ma veľmi potešilo. V cyklistike si každý musí vedieť nájsť to svoje a potom všetko funguje.

Sliezsky domSliezsky dom

Nakoniec dúfam, že sa nám podarilo preniesť trochu pozitívnej energie aj k vám domov a že ju využijete produktívne, ideálne na nejaký fajný výjazd. Užívajte jar.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Imroman 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tréning v nadmorskej výške – záverečná príprava na BIKE Transalp

Tréning v nadmorskej výške – záverečná príprava na BIKE Transalp

Príprava vo väčšej nadmorskej výške je v dnešnej dobe kľúčovým prvkom u profesionálnych športovcov. Vedeli ste, že ju môžete vyskúšať aj u nás na Slovensku?
BikeFest maratón Kálnica – nečakaný dôkaz, že tréning funguje

BikeFest maratón Kálnica – nečakaný dôkaz, že tréning funguje

Pôvodne som tu nechcel nič „splietať“ o wattoch alebo tréningu a len si užiť preteky. Lenže nakoniec sa mi dostal do rúk dôkaz namiesto sľubov, že dlhodobá príprava, o ktorej čítate, nebola len teória.
Čo sme si to vymysleli alebo spoločná cesta na MTB etapák začína

Čo sme si to vymysleli alebo spoločná cesta na MTB etapák začína

Rád by som vám predstavil náš spoločný plán, ktorý bude výzvou po viacerých stránkach. Nielen z hľadiska tréningu, ale aj čo sa týka tvorby obsahu a sprostredkovania zážitkov.
keyboard_arrow_up