Reportáž: Horal Tour 2016 – nevšedný domáci etapák pod Tatrami

Na Horal Tour som sa naozaj veľmi tešil. Po dlhom čase opäť etapový pretek a už tradične v naozaj pestrom zložení. Veď kde inde si dáte šprint na Štrbské Pleso a späť, 130 km "mordu" a na záver technické XC. A to všetko s nádhernou panorámou Vysokých Tatier.

Ako vždy sa začína v piatok, presnejšie o 13:00, takže nie je potrebné žiadne extra vstávanie. Ako sa postupne radíme na štart, je vidno, že tento raz sa zišla za tie roky najlepšia konkurencia. Borci ako Jobánek, Adel, Kaněra a medzi ženami napr. Tereza Němcová (Huříková), patria medzi českú špičku. Každopádne, zaujal ma aj jazdec predo mnou – Roman Barényi. Tradičný cyklistický spíker, ktorý vymenil mikrofón za elasťáky, keďže cyklokrosová sezóna klope na dvere . Počasie je podľa mňa úplne ideálne, miestami svieti slniečko a je pod 20°C.

1. etapa – Štrbské Pleso

Takže nič nebráni tomu, aby sme konečne vyrazili na trať. A ako je na túto etapu zvykom, tak hneď pekne z ostra. Na začiatku sa to presýpa hore-dole, naťahuje a následne zlieva na štrkoviskách. Väčšie nadelenie prinesie až strmé stúpanie na lúke, kde fučím bok po boku s kamarátom Peťom Jasenovcom. Single po menšom hrebeni sú naozaj pekné, akurát, na vlhké korienky treba dávať trochu pozor. No a potom začína tradičná drina na rovinách, ktoré nás privedú pod stúpanie na Štrbské Pleso.


Idem za chalanom z Pro-efektu, ktorému sa ospravedlňujem, že ledva visím, takže moc nepotiahnem . No a samozrejme nesmie chýbať prejazd cez tzv. Horalovskú džungľu, čo je voľne povedané - poriadne vymletá stará zvážnica so šutrami a vysokou trávou. Každopádne, aj keď predtým lialo, tak po tých suchotách je väčšina vody pekne vsiaknutá a až na pár miest nie je takmer žiadne blato. Dlhšie stúpame, dávam gél a za chvíľu už vidím cestu a následne Štrbské Pleso. Úvodné klesanie nie je moc v štýle MTB, keďže sa ide po ceste. Pamätám, ako som mal minule trochu problém uvisieť s 11z. pastorkom vzadu, ale tá 10, ktorú mám teraz, je už v pohode . Otváram pruženie, odbočujem z cesty a šup do rýchleho zjazdu po terénnych vlnách, kde odskakujem.

Bez brodov to nejde

Po pár km prichádza ďalší znak Horalu – brod. Keď sa norím po stred viem, že som správne . Ale voda je krásne čistá, žiadna močka. A to som ešte nevedel, čo čaká v závere... Každopádne, kopec je za nami a opäť ťahám po rovine a miestnych lánoch. Moja najväčšia slabina (roviny) a o chvíľu už vidím, ako ma dobieha Tomás Legnavský aj kamarát Peter. Takto sa naťahujeme až do záveru. No a ešte predtým čaká zdolanie asi 15 m širokej rieky Poprad, kde idem už trochu nad náboje a ešte ma ťahá do boku aj prúd. Hlavne neprestať šliapať .



V závere sa ponaháňame aj na „cyklokrosovej“ dráhe popri rieke tvorenej rôznymi podchodmi a železnými schodíkmi – Roman musel mať radosť . Za 1:52 hod. nakoniec finišujem tento v podstate šprint. Pri aute hodím do seba rýchlo „regener“ a ideme sa s Peťom trochu previesť, nech zajtra nemáme na štarte nohy ako z betónu.

Výsledky nájdete TU.

2. etapa – Horal Krejzi -> ŠKODA Horal MTB maratón - 5. kolo

Reportáž z tejto trate ste si mohli na našich stránkach už prečítať (Reportáž: ŠKODA Horal MTB maratón 2016 – opäť jeden poriadne dlhý deň v sedle biku). Ja len dodám, že v cieli sa mi už vôbec nechcelo „vyjazdovať“ a dalo mi zabrať aj samotné naloženie vecí do auta. Večer na chate už zaspávam pri večeri a vôbec si neviem predstaviť zajtrajšie XC, ktorého znakom by mala byť rýchlosť a výbušnosť – 2 veci, ktoré nemám a už vôbec nie po Krejzi. Ráno sa zobúdzam relatívne OK, so stavom po Salzkammergut Trophy sa to našťastie nedá porovnať. Bolia ma nohy, ale nie úplne celé telo . Zbalím veci a poslednykrát vyrážam smer Svit.

3. etapa – Horal XC

Ako som už spomínal, tretie kolo je XC, teda cross country. Na etapový pretek veľmi nezvyklé, ale na druhej strane, zase niečo úplne iné a zaujímavé. Každopádne, pahorkatina nad Svitom ponúka nádherné prostredie a aj povrch. Kopec koreňov a výborný podklad. Cvične si dávam 2 kolieska a v tých najstrmších len márne hľadám po včerajšku ľahší prevod. V celkovom poradí je predo mnou najbližšie Karel Hartl a potom ďalší strelci z Česka, takže mojím cieľom je hlavne dôjsť do cieľa .

Dnes sa koná aj Detská Tour, takže ešte chvíľu čakáme než dojazdia všetky kategórie. Vďaka tomu je okolo kopec ľudí a atmosféra na štarte výborná. Čaká ma 7 kôl, ženy a skúsenejší (rozumej starší) chlapi majú 5. Každopádne, mojou snahou je nedostať kolo čo pri borcoch ako Kaněra a Adel bude veľký problém...


Po štarte sa ide samozrejme naplno, ale do kopca ma už telo moc nepustí. V podstate je to také maratónske XC. Snažím sa hlavne točiť nohami a v strmších výšľapoch držať rytmus. Dlhý koreňový zjazd si užívam a vždy tam dokážem získať a odskočiť. Hlavne som rád, že mám full a nemusím na tých koreňoch stále odsadávať. Prvá tretina trate je tvorená motaním okolo zázemia a panelákov s prejazdom cez most, druhú obstaráva dlhý výjazd a zjazd po koreňoch, no a tou treťou je motanica hore-dole po lesíku. Celkovo je skutočne parádna, čo si určite nemyslím len ja a strčí do vrecka aj nejednu „pohárovú“. V lesíku navyše povzbudzuje aj kopec kamarátov a známych.

Support na bufete mi robí Janka Števková, za čo sa jej chcem poďakovať. Lenže česká elita mi nechce dopriať odkrútiť celú trať a nakoniec to kolo aj tak dostanem . V konečnom dôsledku mi to vôbec nevadí a v cieli mám dobrý pocit z troch naozaj podarených dní.

Výsledky nájdete TU a celkové poradie TU.

Zostáva už len vyhlásenie víťazov, kde si prvenstvo odniesol Michal Kaněra. Mne to nakoniec vyšlo na 7. miesto. Každopádne, zo Svitu odchádzam poriadne „vyjazdený“ a s pocitom, že si opäť rád sadnem za PC . Vďaka charakteru etáp mám pocit, akoby som tu strávil ďaleko viac času, než len tie 3 dni. Náš mini-etapák pod Tatrami opäť nesklamal... Za fotky by som veľmi rád poďakoval chalanom z fóra, teda konkrétne užívateľom Pepopa, Infinitipp a Icemanovi.