Môj bicykel snov alebo na čom pôjdem BIKE Transalp

Každý si pod pojmom „dream bike“ môže predstaviť niečo iné. Dnes sa pozrieme, ako vyzerá taký bicykel podľa mojich kritérií a ako sa splnil jeden sen.

Než sa pustíme opäť do tréningovej témy a navštívime Jančiho v Poprade, pripravil som si menšie prekvapenie. Teda pôvodný plán bol iný, ale keď konečne dorazila do MTBIKER centra krabica, vyskočil mi tep a rozbúšilo sa srdce. Ja si myslím, že každý cyklista niečo také pozná, pretože nový bicykel také pocity u mňa stále vyvoláva a je jedno, ako dlho sa v cyklistickej „brandži“ pohybujem. Navyše teraz bolo čakanie naozaj dlhé, veď od toho, ako sme tu mali koronu, sa k bicyklom, navyše v XL, nedalo dostať. No po otvorení krabice som si mohol rozhodne povedať, že príslovie „kto si počká, ten sa dočká“ sa u mňa naplnilo až na max.

...tento bicykel je ukážka, ako maximálne sa dá priblížiť k trailbiku, pričom sa stále bavíme o XC

Aj keď si na materiál potrpím, vždy sa išlo cestou rozumného kompromisu a nikdy som nemal stroj v absolútnej „topke“, ak viete, čo tým myslím. Stále som hobby jazdec a viem, že od určitej hranice sa už jedná skôr o šperkovanie a snahu mať niečo odlišné, než o racionálny prístup. Teraz je situácia iná. Na tento bike sa absolútne nedá pozerať z hľadiska pomeru cena/výkon ale ako na zhmotnený sen. Pripravili sme si pre vás predstavenie, ale rovnako nechýbajú aj prvé dojmy z poctivého terénu – takého, pre ktorý bol bike vytvorený.


Je to nádherný stroj, ale stále bicykel, na ktorom treba v prvom rade jazdiť a tak som nechcel, aby to bolo len klasické „teoretické“ rozprávanie. Všetko nájdete vo videu nižšie, ale kto má toho naťahovania už dosť a len ho zaujíma, o aký bike sa jedná, pod videom pokračujeme fotoreportom a doplním niektoré ďalšie detaily.

Z krajiny hodiniek a ementálu

Sme radi, že MTBIKER má už svoje meno a tým sa otvárajú aj zaujímavé možnosti. Jednou z nich bolo aj vytvorenie spolupráce so švajčiarskou značkou BMC, pričom sme sa stali jej výhradným predajcom na Slovensku. Takže dosť už naťahovania, v tej krabici sa skrýval BMC Fourstroke LT LTD. No a prípona „limited“ znamená výbavu, ktorá má rozhodne ďaleko od racionálnej voľby a ktorá ešte prešla po vybalení ďalším vylepšením. Označenie bicykel snov je myslím na mieste.


Poďme sa pozrieť na klúčové prvky a komponenty a začať musíme ako inak rámom. Nový model Fourstroke bol predstavený na konci minulej sezóny, ale kto sleduje svetovú pretekovú scénu, určite si ho všimol ešte predtým na majstrovstvách sveta vo Val di Sole. Dokonale prezentuje súčasný moderný vývoj a preto som ho často použil ako ilustráciu aj v našej diskusii s Cepom o moderných trendoch. Verzia LT je v podstate downcountry verzia modelu Foustroke s väčším zdvihom (120 mm namiesto 100). Pomerne dlho som sa rozhodoval, po ktorej verzii siahnuť a nakoniec ma zlákal väčší zdvih a rovnako fakt, že pri klasických 100 mm je integrovaná sedlovka s funkciou autodrop. Osobne by som ju hneď bral, lenže má zdvih len 80 mm, pričom rám je robený výhradne na jej použitie. A taký zdvih je pre mňa málo, najmä vzhľadom na možnosti okolia a jednoducho by som nedokázal využiť potenciál tej geometrie naplno. Samozrejme, hovorím za seba ale už prvý výjazd na trailoch v Kunerade potvrdil určitú správnosť môjho zmýšľania. Model LT má klasický priemer 30,9 a sedlovku môžete dať hocijakú.


Načal som geometriu, tak sa poďme pozrieť bližšie. Hlavový uhol 66,5 stupňa, sedlový 76,7 stupňa a reach pri veľkosti XL 500 mm. Tieto 3 hodnoty často stačia, aby ste si spravili prvotný dojem a kto by ju chce komplet, môže pozrieť na domovskú stránku. Už predošlá verzia modelu Fourstroke, na ktorej mimochodom vyhral Tom Pidcock na OH v Tokiu, bola pri uvedení veľmi progresívna, vývoj ale situáciu vyrovnal. Nový model išiel opäť ešte ďalej, pričom osobne si myslím, že tento bicykel je ukážka, ako maximálne sa dá priblížiť k trailbiku, pričom sa stále bavíme o XC. Rozumiete, čo mám na mysli. Naozaj si už neviem predstaviť, že by sa s tým dalo výrazne hýbať a pocit za riadítkami má ďaleko od čistokrvného „chrtítka“. Predsa len človek nejazdí len strmo nahor, alebo nadol, kde táto geometria exceluje.

Hlavne chcem, aby to nebol bicykel do vitríny, ale aby som vám s ním priniesol množstvo zážitkov z jazdenia a niečo si na ňom aj odtrpel.

Dostávame sa k zaujímavej časti, ktorou je odpruženie. BMC svoj systém nazýva ako APS, čo je skratka pre Advanced Pivot System. Jedná sa o virtuálne zavesenie zadnej stavby a Švajčiari tu razia trochu inú stratégiu. Predsa len viacero značiek systémy čo najviac odľahčuje, čapy nahrádza pružnosť materiálu. Ale testovanie v teréne v spolupráci s továrenským tímom ukázalo, že trakcia a chod je viac ako nejaké tie gramy navyše. Jednoducho povedané takto vyladiť kinematiku sa nedá pri maximálnej snahe odľahčovať a hmotnosť rámu vo verzii LT (veľkosť L) sa pohybuje okolo 2130 g. Kto sleduje vývoj vie, že sa nejedná o žiadny "ultralight". Samozrejme výhody sa prejavia pri jazde v teréne, nie tak úplne pri "zvážnicovej" naháňačke niekde u nás alebo časovke do kopca. Kompletná hmotnosť bicykla ako ho vidíte vrátane pedálov Tatze v tejto "trailovej" úprave je 12 kg.

Keď som načal hmotnosť, u top modelov Fourstroke so 100 zdvihom je použitý trochu iný karbón takže sú vo výsledku o kúsok ťažšie (2170 g) ale vrátane integrovaného tlakového kanistra pre sedlovku. A tá potom patrí k najľahším na trhu, takže vo výsledku máte ľahučký komplet s pridanou funkciou autodrop. Uvidíme, čí sa časom pridá aj väčší zdvih ako súčasných 80 mm.

Čo sa mi veľmi páči, je spôsob, ako sú čapy umiestnené a pekne skryté pred nánosom vody a blata, resp. viac zapustené v ráme – inak povedané, ložiská nie sú priamo na rane, ako to veľmi často býva. Všetko dopĺňa aj malý blatníček v rámci zadnej stavby.


Rovnako oceňujem, že pri tomto modeli zostali diaľkové lockouty doma. Ja už dlhé roky jazdím s vidlicou na „manuál“ a oceňujem, že mám o kábel a starosti menej. Teda, nechápte ma zle, na nejaké XC šprinty a naháňačky je to fajn, ale pri maratónoch nemám problém. Viac oceňujem jednoduchosť, čistý design a tiež fakt, že v blate sa mi to potom nezasekne. Pri tlmiči je to trochu iné, na SUPe som ho využíval často, ale mám pocit, že viac je to v hlave. Po pár výjazdoch už viem, že sa to bude dať parádne vyladiť na „dupanie" a navyše FOX DPS má stredný režim medium, ktorý bude na preteky ideálny, keď nechce človek riešiť. No a keď sa bavíme o BIKE Transalpe, tam sa pôjde len dlho hore, alebo v technike dole, takže to „handikep“ určite nebude, ten môže byť jedine medzi riadítkami a prilbou.

Celkovo som pruženie od FOX nemal naozaj dlho (naposledy 2018 na biku Orbea Oiz), tak aspoň bude možnosť porovnania a rád potom pridám aj nejaké detailnejšie dojmy v rámci nastavenia a pod. Aby som tu dlho mudroval, na to mám ešte na biku veľmi málo odjazdené. Ale tuhosť a schopnosti vidlice FOX 34 sa veru na trailoch ukázali a čo sa mi páči, je možnosť doladenia pomalej kompresie, takže sa menej norí pri brzdení v technike a pritom nádherne „zobe“ a drží koleso prilepené k zemi aj v zákrutách. Ani sa nečudujem, že v rámci moderného XC siahnu jazdci radšej po tejto verzi, ako po modeli FOX 32 a obetujú pár gramov jazdným vlastnostiam a tuhosti.


Naznačil som jednoduchosť a v jej duchu ma teší, že inžinieri vo Švajčiarsku ešte nepodľahli trendu integrovaného kokpitu s hadicami vedenými cez predstavec. Podľa mňa super pre fotky na Instagram, ale realita následného servisu je trochu iná. Uvidíme, koľko ešte v BMC vydržia odolávať tejto integrácii.


So zameraním ladia aj zvolené brzdy, kde to bude pre mňa rovnako novinka. Nebudem klamať, že čo sa brzdenia týka, som skôr „Shimanista", najmä po dlhoročnej skúsenosti s ich 2-piestovým modelom XTR, ktorý chodí stále krásne a nebol zatiaľ ani raz v servise, ani len na odvzdušnení. Ale vraj tu rovnako nastal pokrok, navyše model G2 Ultimate je 4-piestová brzda. V podstate som s nimi „skočil" rovno do trailu a brzdili výborne, som zvedavý na extra dlhé a náročné zjazdy. Navyše je 180 mm kotúč nielen vpredu, ale aj vzadu. Keď si všimnete fotku vyššie, možno zbadáte odlišné farby šraubov v pákach. Buď im jedna farba došla, alebo sa jedná o zladenie s prednou/zadnou časťou biku.


S DT Swiss už skúsenosť mám, najmä s ich nesmrteľným, ľahkým a spoľahlivým modelom DT 240. Tie sú aj na kolesách označených ako XRC 1501, novinkou bude pre mňa ešte väčšia vnútorná šírka, konkrétne 30 mm. Doteraz som vozil maximálne 27 mm. Ale už na pohľad je v kombinácii s plášťom Maxxis Rekon 2,4 WT poriadny „balón".

Novinka z Ameriky

Zrejme vám neuniklo, že tým spomínaným upgradom bol nový SRAM AXS XX vo verzii SL, ktorý dopĺňa aj wattmeter Quark. Keďže je plný internet videí, ako niekto skáče po „šaltri“, alebo sa ho nejako inak snaží rozbiť, toto robiť nemusím.


Mňa zaujíma najmä využitie v teréne, ale keďže skúsenosť s elektronikou mám viac než dobrú, o čom sme si už hovorili, viem, čo môžem čakať. Skok, akým je prechod z mechaniky na elektroniku, to už neprekoná, ale veľmi sa teším na dlhodobé skúsenosti. Čo vám môžem povedať po prvej „ostrej" jazde, posun je rozhodne cítiť, najmä pri nečakaných situáciách, kedy tam nahádžete prevody a potom sa snažíte udržať v sedle (napr. nejaká prudká stojka po šutroch). Zatiaľ som ale ostal verný pôvodnému ovládaču, ktorý umožňuje aj odraďovanie ukazovákom, na čo som celkom zvyknutý.

Nebude to stroj do vitríny

Čo sa týka prvých dojmov po jazdení domácich trailov s enduristami, tie nájdete vo videu, nech sa neopakujem a nech máte aj nejaký dôvod si ho pozrieť, dali sme si záležať. Design je veľmi subjektívna vec, osobne som prvotne s fialovou trochu bojoval pri pozeraní obrázkov, teraz sa na ňu neviem vynadívať, najmä v lese. Aj keď mladý, keď bike uvidel, povedal, že pekný ružový. BMC sa trafili aj do môjho vkusu, žiadne nápisy, ktoré kričia do sveta, ale maximálny dôraz na detail a kvalitu. A čo tiež nie je samozrejmé, aj v XL vyzerá ako bicykel a nie lešenie. Teda aspoň na moje pomery.


Myslím, že túto ódu na bicykel môžem pomaly ukončiť, ale mám radosť, že sa môžem s vami o kúsok nadšenia podeliť. Hlavne chcem, aby to nebol bicykel do vitríny, ale aby som vám s ním priniesol množstvo zážitkov z jazdenia a niečo si na ňom aj odtrpel. Bude treba prekonať prvotné škrabance a údery kamienkov, ktorým sa vyhnúť nijako nedá. Predsa len, keď vám „naložený“ bicykel bráni v radosti z jazdy, pretože sa o neho príliš bojíte, vtedy sa trochu stráca zmysel, o čom som už písal v jednom článku s patričným názvom „Je cyklistika príliš konzumná?“ Tam nájdete aj môj pohľad na investovanie do koníčka. Pretože na rovinu, cena tohto stroja je rozhodne mimo nejakú rozumne zdôvodniteľnú kategóriu, treba sa pozerať iným okom. A ešte by som veľmi rád poďakoval kolegom, ktorí mi pomohli vybaviť sadu, pomohli poskladať, natočiť video a hlavne Martinovi alias boo_boo...on už vie za čo. Držte sa a ja verím, že fialová bude aspoň taká rýchla ako červená, resp. biela.