Čaro polhodinových pretekov

V čom majú pre mňa časovky do vrchu potenciál a prečo by ste to mali vyskúšať aj vy? Nechajte sa motivovať.

V tom lepšom prípade treba vstávať o 5. ráno, cestovať cez pol Slovenska, dať si jeden kopec „na bomby“ a prísť domov vo večerných hodinách. Takto stručne by sa dal opísať deň, kedy mám na programe nejakú časovku do vrchu, teda ak ju nemám niekde pod nosom. Prečo to vlastne robím? Oplatí sa mi byť celý deň preč, aby som si zapretekal približne polhodinu? Áno, oplatí.

Nie je to len o umiestnení

Ruku na srdce, nebudem klamať a napíšem tu hneď prvý dôvod, prečo ma časovky bavia. Áno, je to umiestnenie. Dá sa povedať, že 90 % časoviek, na ktorých sa zúčastňujem, končia v mojom prípade umiestnením na prvých troch miestach. Z tohto dôvodu som napríklad minulú sezónu uprednostnil časovku na Kojšovskú hoľu pred domácim maratónom Horal.


Časovku som vyhral, na maratóne Horal by som skončil prinajlepšom okolo 15. – 20. miesta. Tohto roku (písané v 2022, pozn. redakcie) som si tam bol opäť obhájiť víťazstvo v kategórii. Podarilo sa aj absolútne. Ale aj v prípadoch, kedy viem, že sa zrejme neumiestnim, neváham a idem.


Napríklad taký Ezakimak. Na domácich borcov aspoň zatiaľ nemám, tohto roku sa mi ušla 6. priečka.


Ďalšou časovkou, kde som si tohto roku veľké nádeje nerobil, bola moja premiérová účasť na Smrekovici, kde som si už po prečítaní propozícií bol istý, že „bedňa" nebude, aj keď pôjdem, čo to dá. Kategórie boli totiž bez rozdielu typu bicykla. No 4. miesto ma potešilo. Sú však aj ďalšie dôvody, prečo mám časovky rád.

Zistiť svoje maximum

Okolie Ružomberka hlásilo dážď a vietor, no aj tak som ráno sadol na vlak a šiel.

Tí, čo používajú wattmeter, majú ideálnu príležitosť otestovať svoj výkon, a tak si zistiť svoje maximálne čísla. Ja som od leta začal používať model od 4iiii s XT kľukou. Ak idete maratón, väčšinou si sily musíte rozložiť, na časovke máte jeden kopec a môžete ísť proste na maximum. Áno, aj tu treba trochu v úvode pošetriť sily. Veď ako sa hovorí - hlavne neprepáliť začiatok. No je to jeden kopec, a ak sa poznáte, viete, čo si môžete dovoliť. Zvolíte si tempo a to si idete počas celej časovky. Snažíte sa dostať zo seba maximum. Ja som meral svoje čísla a normalizovaný výkon na 20 minút som si vytvoril na poslednej časovke na Sliezsky dom, ktorá sa konala 29. októbra.


A pre zaujímavosť môžem uviesť moju hodnotu - 319 wattov na 20 minút. Wattmeter je skvelá voľba aj pre bežných amatérov, aby mohli vidieť svoj výkon a tak sa zlepšiť. Ja osobne túto investíciu neľutujem, skôr ľutujem to, že som si ho nezaobstaral skôr. A kto nemá wattmeter, takou malou motiváciou môže byť aj vylepšenie si PR na Strave.

Po dlhšej dobe sa stretnúť

Dôvod, ktorý platí všeobecne pri každých pretekoch. Jazdíme poväčšine sólo výjazdy, preto sú maratóny a časovky ideálnym miestom na stretnutie sa s bikermi, s ktorými sa stretávame len v týchto prípadoch. A ešte sa môžeme navzájom porovnať na rovnakej trati, prípadne konečne osobne spoznať niekoho, o kom sme doteraz vedeli len zo Stravy . Ja osobne som vďaka pretekom spoznal nespočetne veľa super ľudí a vždy sa teším na preteky, pretože viem, že sa opäť stretneme a porozprávame.

Počasie nemusí byť až tak dôležité

Ak by ma to nebavilo, nikam by som nechodil.

Väčšina z nás, ak sa už rozhodneme pripnúť si štartové číslo na svoj bike, chce mať pekné počasie. V prípade časoviek počasie nemusí hrať až tak dôležitú rolu. Na rozdiel od maratónu sa ide prinajhoršom po nejakej spevnenej lesnej ceste a v tom lepšom prípade po štrkovom povrchu. Samozrejme, dosť časoviek má čisto asfaltový povrch. V takom prípade nemusí byť problém ani prípadný dážď. Tohto roku som mal nepriaznivé podmienky na časovke na Smrekovicu. Okolie Ružomberka hlásilo dážď a vietor, no aj tak som ráno sadol na vlak a šiel.


Pršalo tak na striedačku, no keďže je to asfaltové stúpanie, boli sme všetci úplne mokrí. Mňa vtedy celkom podržala Castelli Gabba. Pamätám si ešte jednu časovku v daždi, z augusta 2016. Bola to časovka na Kubínsku hoľu, teda len k chate.


Pršalo takmer v kuse, no aj napriek dažďu sa nás zišlo 108, väčšinou domáci. Niektorí sa dosť čudovali, keď som im povedal, že som prišiel vlakom z Kežmarku a cestoval už takmer od 5. rána, aby som stihol prezentáciu. Už vtedy ma to proste bavilo a nevadilo mi ani upršané počasie. V celkovom poradí sa mi vtedy ušlo 18. miesto. Upršané počasie som mal tiež na časovke Jarný šprint v Bystričke, v roku 2017, kde vtedy prvýkrát museli zmeniť trať a šiel sa variant B. Navyše bolo chladno a pretekal som vtedy v zimnom oblečení.

Lebo ma to baví

Asi najdôležitejší dôvod. Ak by ma to nebavilo, nikam by som nechodil. A keďže som skôr vrchársky typ, niekedy mám pocit, že mám radšej práve tie časovky do vrchu, než maratóny. Väčšinou z okolia idem sám a tak si nastavujem budíček na 4. ráno. Niekedy si môžem pospať zhruba o hodinku dlhšie, ale iba ak to nemám veľmi ďaleko. Kým skončí vyhodnotenie a dostanem sa na „vlakovku", je už poobedie, a s prestupmi mám niekedy návrat domov vo večerných hodinách. Neraz som z domu preč aj viac ako 12 hodín.


A potom sú takí ľudia, ktorí to majú „pod nosom“ a nejdú. Lebo vraj nemajú kondičku, radšej si pôjdu sami zajazdiť, nebavia ich kopce, lebo tam chodia iba „chrti", atď... Neviem, či mám len ja taký pocit, ale účasť na pretekoch nám akosi klesá. Spomeniem napríklad pre mňa domácu časovku Memoriál Waltera Rennera v susednej obci. Je to finálové kolo Východ Road ligy, preto tam chodia ľudia pretekať väčšinou na cestných bicykloch. Ešte v roku 2019 nás tam prišlo na MTB 36. Tento rok len 7. Pritom nás je v okolí Kežmarku MTB-čkárov dosť. A na „bedni" som skončil sám.

Moje obľúbené časovky

Každá časovka je niečím výnimočná a medzi moje srdcovky by som najradšej zaradil všetky. Ak by som si však mal vybrať tri, tak tou prvou by bol Jarný šprint v Bystričke, pri Martine. Tam chodím pravidelne od roku 2017.

Zaujímavé, že som si obľúbil práve časovky, na ktoré musím cestovať cez pol Slovenska. Možno práve kvôli tomu cestovaniu. Z polhodinovej časovky je 12-hodinový výlet. Tento rok mi chalani z organizačného tímu pekne vyšli v ústrety a mohol som si pospať o dve hodinky dlhšie. Účasťou asi najpočetnejšia časovka, vždy sa nás tam zíde okolo 200 a tohto roku sa mi konečne podarilo vyhrať kategóriu. Tá atmosféra je tam parádna, aj keď trať mi až tak kvôli malému prevýšeniu na pomerne dlhej vzdialenosti veľmi nesedí, patrí proste k tým, ktoré nevynechám.


Mojou druhou obľúbenou je asi na začiatku spomínaný Ezakimak. Bol som tam síce len dvakrát, no miesto v mojom kalendári má. Tam to mám rád kvôli náročnosti. Asi neexistuje ťažšia časovka na Slovensku, to pravé MTB. Aj keď úvod letíme 40-tkou cez Bobrovec, záverečných 5 km s prevýšením cez 600 m s kamenistým povrchom preverí každého.

Naozaj je pre mňa ťažké vybrať len 3 časovky. Namiesto tretej by som napísal rovno ďalšie tri obľúbené, na ktoré chodím. Kojšovka, Šprintpolom a domáci memoriál Waltera Rennera. Tohto roku som bol premiérovo aj na Smrekovici, a tá tiež bude patriť k tým, ktoré v budúcnosti nevynechám. Ja som proste srdcom časovkár . A keď si zaobstarám cesťák, čo aj plánujem, tak budem zrejme častejšie na časovkách ako na maratónoch.


Je už len na vás, či moje slová stačia k tomu, aby vás motivovali. Určite to však stojí za vyskúšanie. Ak si netrúfate na maratón, práve časovka môže byť ideálna voľba, aj keď je to len do kopca. Ten jeden kopec nejako vydržíte a možno zmeníte názor a chytí vás to.