Tip na výlet: Jeden deň, dve pohoria, tri hrady a cez 120 km

Dá sa to vôbec stihnúť? No, ak ste obklopení troma pohoriami a množstvom hradov ako my, čo bývame v Novom Meste nad Váhom, tak áno, ale samozrejme treba mať aj niečo odtočené.

Pekne poporiadku

Stretávajú sa tu Malé a Biele Karpaty a Považský Inovec. Ja sa dnes vyberiem na prvé dve spomenuté, s cieľom stihnúť pozrieť tri naše hrady - Branč, Dobrá Voda a Čachtický. Celé som to plánoval prstom na mape už v zime, kedy je na takéto aktivity najlepší čas. Zrušený Svätojurský maratón a dobrá prognóza počasia mi zase vybrali termín na sobotu, 18. apríla 2020.

Príprava a štart

Vstávanie pred siedmou, ranné rituály, raňajky, posledná kontrola biku, doplnenie vody, tyčiniek a cca 8:15 sadám na bike smer Veľká Javorina, čo je zároveň aj najvyšší vrchol Bielych Karpát a aj dnešného výjazdu.

Hore vás privedie celkom slušná asfaltka vhodná aj pre cestné bicykle, ale ani tá nie je zadarmo. Na šiestich kilometroch nastúpate cez 700 v. m a dostanete sa do výšky 970 m n.m. Ja som zvolil veľmi mierne tempo, keďže som vedel, čo ma ešte celý deň čaká. Cestou sa ma pýtal mladý srnček, že kam idem tak skoro a hovoril, že hore je ešte zima.


Mal veru pravdu, hore je teplota vždy aj o 5 – 8 °C nižšia, ako dole a dnes dotváral pocit chladu aj studený vietor. Turistov by som napočítal na jednej ruke, naozaj je ešte skoro, poobede tu býva za pekného počasia veľmi vysoká návštevnosť a má to aj opodstatnenie, lebo výhľady sú tu dokonalé.


Je niečo po pol desiatej, hore sa dlho nezdržujem, sadám zase na bike a pokračujem po červenej turistickej značke, smer Stará Myjava a Myjava. Toto je už odmena za vyšliapané metre na Javorinu, lebo tu už idete väčšinou z kopca a križujete sem-tam aj trasy maratónu Javorník - Karpatský pedál.


Cestou týmto hrebeňom kopírujúcim z časti československú hranicu, si môžete odpočinúť pri Dibrovovom pamätníku, je tu posedenie aj malý altánok. Je to síce len pár minút jazdy z Javoriny, ale teplota o poznanie lepšia, u mňa čas dať si ochutenú sójovú tyčinku a pokračovať ďalej.


Ďalšia pohodová jazda z kopca ma privádza k lyžiarskemu a rekreačnému stredisku s rybníkom, čo je znamenie, že už som na Starej Myjave.


Odtiaľto je to na Myjavu už len kúsok, tam dávam na benzínke sendvič, dokupujem vodu a vyrážam smer Turá Lúka a hrad Branč. Idem znova po turistickej značke, najprv medzi domy, potom lúka s koňmi a ďalšie prejazdy lúkami.


Posledný úsek pred hradom idem stále turistickou značkou, ale strmý svah a prehrabnutie zadného kolesa ma upozorňuje, že aj tu platia zákony fyziky. Nuž čo, pár metrov potlačím.


Po pár minútach a celkom slušných tepoch sa objavím na úzkej asfaltke s krásnym výhľadom na môj dnešný prvý hrad Branč.


Turistov aj cyklistov v okolí ako na jarmoku, ale žiaľ na hrad sa nikto nedostal, toto sa jednoducho musí rešpektovať.


Ešte jeden záber na hrad z opačnej strany...


...a pokračujem ďalej po úzkych kopanických a rôznych poľných i lesných cestách, tentokrát po žltej cyklotrase. Míňam mnoho krásnych chalúp, ktorými je tento kraj známy. Asfaltkou sa dostávam na obec Prietrž a pokračujem na Brezovú pod Bradlom. Tu znova benzínka a doplnenie zásob v podobe bagety a vody. Ďalšia žltá trasa mi ukazuje, že do Dobrej Vody je to zhruba 10 km cez lesnú asfaltovú cestu. No pravdupovediac tak strmá asfaltka sa len tak nevidí, môj Eagle pracoval na druhom najväčšom pastorku a ja som len naťahoval krk do každej zákruty, kedy už bude vrchol . Našťastie to netrvalo dlho a bol som hore na kopci - Dlhé rovne. Odtiaľto už len zošup do Dobrej Vody.


V Dobrej Vode zase turistov ako maku, ja sa medzi nimi nijako nezdržujem, smerujem okolo starého cintorína, ktorý pôsobí priam mysterióznym dojmom, priamo na hrad.


Keďže aj na tomto hrade som už dávnejšie bol, tak len chvíľu posedím, popreťahujem svaly a kosti a pokračujem ďalej.

Ide sa domov...

Teraz ma čaká už pre mňa známa cesta domov, smerom na Prašník, cez dlhé polia a lúky, ale taktiež lesné stúpania aj klesania. Dobre sa to hovorí, ale od domu ma delí ešte cez 40 km. V lesnom chládku zase na chvíľu zastavím, dám si proteínovú tyčinku, jedno selfie a zase nasadám.


O chvíľu som už v Prašníku, došla mi voda, poprosil som miestnych pri dome, bez váhania mi naplnili fľašu a ja som pokračoval na Podkylavu, ktorá je známa svojím agrochovom a v okolí cesty môžete vidieť aj takéto ich chlpaté zvery .


Ďalšími dedinskými cestami sa dostávam až pod dnešný tretí – Čachtický hrad. Veľká škoda, že kvôli terajšej situácii, sú zatvorené krčmy, jedna je tu dolu s krásnym výhľadom na hrad, priamo z terasy a nehovoriac o tom čapovanom, akoby teraz vo mne zasyčalo.


Pokračujem teda cez Kamennú, čo je miestny les, už priamo na Nové Mesto. Ešte krátka zástavka s posedením a výhľadom na Čachtický hrad, lebo cez 2 300 v.m a 115 km sa už patrične podpisuje na mojej únave, ale pri živote ma drží fakt, že je to domov už len kúsok.


Nasadám teda, nahádžem najľahšie prevody a smerujem k najstrmšiemu úseku tohto kopca, ten som vyšliapal, ale tepy mi rezonovali až kdesi pod prilbou . Teraz už len z kopca až do mesta a je to.

Na záver

Ešte som po ceste umyl celý bike od prachu, lebo počas jazdy sa ho všade nazbieralo požehnane a okolo piatej poobede som bol doma,unavený ale veľmi spokojný. Celú cestu hodnotím veľmi pozitívne, samozrejme je pre "odjazdenejších" jedincov, ale dá sa zvládnuť . O komfort a bezpečnosť sa mi staral môj XC-čkoý karbónový full Lapierre XR SL 729 a doping som mal, ako som postupne písal, v podobe tyčiniek a sendvičov na benzínkach, inak nič špeciálne.

Teraz už rozmýšľam, ktoré ďalšie tri hrady alebo vrcholy v našich horách naplánujem. Parametre výjazdu podľa Stravy: 127,6 km/2 440 v.m