Rozhovor: Michal Iždinský - bicykle sa dajú vyrábať aj z dreva

Rozhovor: Michal Iždinský - bicykle sa dajú vyrábať aj z dreva

Asi len máloktorý cyklista, ktorý sa túla lesmi a ulicami miest vie, že na Slovensku vyrastá jedinečný svetový unikát. Z dielne Michala Iždinského už niekoľko rokov vychádzajú bicykle, ktorých rámy nie sú ani z hliníka ani z karbónu - ale z dreva.

O tento nevšedný, inovatívny, umelecký a predovšetkým funkčný koncept sa pokúsil už pred vyše 10 rokmi. V súčasnosti ponúka svoje výtvory pod menom BIKEMI. Práve s týmto nadšencom cyklistiky sa budeme dnes zhovárať (nielen) o jeho bicykloch.

Ak dovolíte, začneme klasickou otázkou: Ako ste sa k niečomu takému dostali?
Vzťah k drevu vo mne vyrástol už v detstve a vďačím zaňho môjmu otcovi. Už ako malý som sa motal medzi strojmi, kreslil obrázky do pilinového prachu a so záujmom pozoroval, ako sa neforemné kusy dreva pod jeho rukami menia na umelecké diela v podobe drobných ozdôb, úžitkových predmetov či nábytku. Tvorba môjho otca ma fascinovala, fantázia snovala nápady, čo všetko možno z dreva vyrobiť. Moja záľuba ma prirodzene priviedla k rozhodnutiu venovať sa štúdiu dreva, stať sa stolárom. Cyklistická vášeň skĺbila tieto moje záujmy dohromady a nápad bol na svete. Myšlienka spojenia ekologického športu s prírodným materiálom sa pre mňa stala podnetom, ktorý ma nútil premýšľať. Tvoriť. Drevo je všestranne využiteľný materiál s výbornými vlastnosťami. A tak sa počas strednej školy stali drevené rámy bicykla mojou srdcovou záležitosťou. Niekoľkoročné skúmanie plynule pokračovalo aj na univerzite, pokusy o vývoj napokon vyústili do diplomovej práce. Venoval som sa v nej výskumu pevnostných vlastností dutých drevených rámov bicykla.



Čo je špecifické pre drevené bicykle – má drevo samé o sebe nejaké zásadné výhody?
Bicykel najviac zaujme svojím vzhľadom. Vďaka unikátnosti dreva a rozdielnej kresby letokruhov je každý bicykel jedinečný. Nezanedbateľnou výhodou je určite aj ekológia. Drevo je pri správnom hospodárení obnoviteľný zdroj. Z jedného stromu dokážem vyrobiť niekoľko bicyklov. Na našom lesnom bohatstve mi záleží a preto každý kus dreva v rukách otočím 2x – teda, aby som ho čo najlepšie zúžitkoval. Tiež chcem podporovať výsadbu stromov zo zisku z predaja. Trápi ma ešte jedna otázka a to ekológia bežných rámov. Hliník sa dá asi roztaviť a spracovať, ale nechcem vedieť, čo z toho ide do ovzdušia. Ale čo sa deje s karbónom?

Drevo by sa dalo spracovať napríklad na výrobu drevotriesky na nábytok a aj odpadový produkt je pilina, ktorá sa dá spracovať. Najväčším mrhaním je drevo páliť. Najväčšou technickou výhodou je určite pružnosť dreva a s tým spojená pohodlná jazda na drevenom bicykli. Stretol som sa s názorom viacerých ľudí, ktorí tvrdili, že drevo je pružné a kvôli tomu môže byť rám mäkký, avšak opak je pravdou. Ďalšou výhodou pri drevenom ráme je určite jeho odolnosť voči nárazovým silám. Táto vlastnosť dreva sa volá húževnatosť. Drevo dokáže pohltiť nárazovú energiu vo svojej štruktúre. S tým je spojená aj trvanlivosť rámu. Pri správnom návrhu konštrukcie dokáže drevo odolávať namáhaniu nekonečne dlhý čas. V neposlednom rade je výhodou odolnosť voči odlietavajúcim predmetom pri jazde do rámu. Odolnosť zabezpečuje rádovo hrubšia stena ako pri iných materiáloch.



Nikto pred vami sa o túto formu budovania rámov ešte nepokúsil? Počuli sme už o bambusových rámoch - je to porovnateľný materiál - teda, odlišujú sa jeho vlastnosti od tohto dreveného?
Pokiaľ viem, tak na Slovensku som jediný. Existujú aj výrobcovia vo svete, avšak nie každý má certifikát. Ja mám certifikát ISO 4210-6 o testovaní rámov, kde sa simuluje 10-ročná záťaž so 120 kg, čo je nespochybniteľnou známkou kvality. Spomínaní výrobcovia však väčšinou vyrábajú cestné alebo mestské bicykle. Čo sa týka konkurencie, tú sledujem len minimálne, nakoľko sa snažím budovať si vlastnú cestu. Vyrábam však aj drevené doplnky, s ktorými som sa doposiaľ u nikoho iného nestretol a dovolím si tvrdiť, že je to svetový unikát. Bambusové bicykle som zaregistroval, bližšie som sa im však nevenoval. Každopádne podľa môjho názoru sa vzhľad bambusového a dreveného bicykla nedá ani porovnať.

Vo vašom portfóliu sa objavil aj model s názvom Wooden Explorer, respektíve Wooden Adventurer, ktoré sú charakteristické hardtaily s vidlicou so zdvihom 100 mm. Prečo práve táto voľba?
Celá rodina sme jazdili MTB aj na úrovni pretekov, takže mi je to srdcu blízke. Preto som sa pustil do MTB modelov. Model 29“ s rozmerom Boost vznikol ako stávka s mojím už terajším jazdcom, ktorý s mojím bicyklom súťaží. Ako zarytý vyznávač karbónu tvrdil, že „to nemôže vydržať“. „To hneď zlomím...“ Ja ako drevársky inžinier som si bol istý kvalitou dreva a nemal som čo stratiť. Len získať. Uzavreli sme stávku a pustil som sa do toho. Stávka znela, že ak mu vyrobím rám na 29“ Boost kolesách, bude za mňa na ňom jazdiť. No a už má na konte hneď na prvých pretekoch 2. miesto. Zdvih vidlice, ako aj výbava, je voliteľná. Hodnotu 100 mm si zvolil môj jazdec samozrejme kvôli hmotnosti. Ja osobne preferujem Shimano ale niekto zasa Sram, preto si u mňa každý môže vyskladať bike podľa vlastnej predstavy.

Predpokladáme, že nejde o tzv. monocoque rám, vyrobený z jedného kusu dreva. Akým spôsobom spracovávate drevo a ktorý druh dreva je najvhodnejší?
Ja používam jaseňové drevo ale dá sa použiť rôzne tvrdé drevo, dokonca aj kombinácia drevín. Máte pravdu, nejde o monocoque rám. Rám je vyrobený z viacerých častí mojou osobnou výrobnou technológiou, ktorú som vymýšľal a ladil 10 rokov. Pri výrobe používam samozrejme strojnú technológiu, aby som mohol zachovať opakovateľnosť, ale je potrebná aj veľká odbornosť, či množstvo manuálnej ručnej práce. Nakoľko ide o moje know-how, bližšie by som sa k výrobe nerád vyjadroval.

Je možné vytvoriť okrem spomínaného maratónskeho či XC hardtailu aj niečo „agresívnejšie“, napríklad enduro alebo zjazdový bicykel? Ako je to s možnosťou zakomponovať do rámu zadný tlmič?
Naše dáta s GPS ukázali, že môj jazdec v zjazde bol na drevenom bicykli rýchlejší ako na karbónovom s tou istou výbavou – kvôli pružnosti dreva sa jazdec cíti oveľa pohodlnejšie a istejšie. Oproti karbónu, ktorý je príliš tuhý a nemá porovnateľnú trakciu. Sám by som bol zvedavý, čo by na jazdu na drevenom bicykli povedal zjazdár. Čo sa týka zakomponovania zadného tlmiča, myslím, že by to bolo možné. Nie je to však momentálne mojou prioritou.



Mnohých z čitateľov by zaujímalo porovnanie tuhosti/hmotnosti/flexibility rámu s hliníkovým alebo karbónovým – disponujete nejakými štatistikami, ktoré by vedeli vniesť do tohto problému o čosi viac svetla?
Som mini firmička, vlastne živnostník a v súčasnej dobe zatiaľ nemám prístup k prístrojom alebo skúšobným zariadeniam. Skúšobné zariadenie sme si podľa normy ale vyrobili a pozorovali sme správanie sa dreveného rámu. Vychádzam aj z poznatkov môjho jazdca, ktorý je víťaz MTB maratónskej série. Vtedy sa jazdili všetky maratóny nad 100 km a keďže celý ročník vyhral, považujem ho v tomto ohľade za profesionálneho jazdca. Má množstvo skúseností a vycibrený cit jazdenia. V minulosti jazdil na magnéziovom ráme, neskôr na karbónovom a teraz na drevenom, takže má dostatok poznatkov pre porovnávanie. Sám bol prekvapený z tuhosti rámu. Čakal, že keďže je to drevo, rám bude príliš poddajný a bude sa ohýbať. Avšak opak je pravdou. Drevo má tu výhodu, že dokáže byť pružné ale zároveň tuhé.

Hmotnosť dreva sa, samozrejme, nevyrovná hmotnosti karbónu a pravdepodobne ani hliníku. Je potrebné však dodať, že je to iba dočasné. Môj projekt je novinkou, a každý malý krôčik vpred vyžaduje čas a prostriedky. Verím, že hmotnosť budem postupom času vedieť čoraz väčšmi znižovať. Momentálne som na úrovni cca 3 kg na rám. Viem, že sa v tom skrýva ešte dostatočný potenciál pre redukciu nepotrebných gramov. Podľa môjho názoru je v súčasnosti hmotnosť bicykla preceňovanou veličinou – vo všeobecnosti pri bicykloch existujú rôzne ďalšie výhody a nevýhody, ktoré je potrebné zvážiť, napr. parametre ako životnosť, pohodlnosť, či vzhľad.

Okrem funkčnosti jednotlivých komponentov cyklistov pri výbere nového bicykla trápi veľmi dôležitý ukazovateľ - hmotnosť. Ako je to s dreveným bicyklom - kde sú jeho limity v otázke „gramárčenia“ (šetrenia hmotnosti)?
Zodpovedal som to čiastočne predchádzajúcou otázkou. Verím, že postupným vývojom by som sa vedel dostať na hmotnosť 2 kg pri jednotlivom ráme. Ako vyštudovaný drevársky inžinier viem, čo samotné drevo vydrží. Malá doštička s rozmermi 20 x 4 mm v priemere unesie na ťah cez 1 tonu. Dôležitá je však pevnosť spojov.



Stretli ste sa počas svojej 10 ročnej výrobnej kariéry drevených bicyklov aj s nejakými zaujímavými objavmi, postrehmi okolia alebo celkovo prekvapivými (pozitívne/negatívne) reakciami? O čo sa ľudia najväčšmi zaujímajú?
Jednoznačne prvá otázka od ľudí je: „A nezlomí sa to?“ Alebo gól bol, keď sa ma okoloidúci pretekár na pretekoch opýtal (po tom, čo môj jazdec prišiel na 2. mieste): „A je to funkčné?“ Ľudia sa často tiež pýtajú, či je to naozaj z dreva. Alebo či to nemá nejaké kovové výstuže. Či sa rám nerozlepí, napadne ho červotoč alebo začnú rásť konáriky . Samozrejme, že ide len o domnienky. Používam špeciálne lepidlá, ktoré sú trvalo pružné a laky, disponujúce technológiou na nano úrovni. Avšak samozrejme, všetko má svoje limity. Čo sa mi ale stáva pravidelne, je, že ľudia sú prekvapení, ako dobre bicykel vyzerá naživo. Aj keď ho predtým videli na fotke. Z fotografie si to nevedia tak celkom dobre predstaviť. Rád by som všetkých pozval, aby sa prišli pozrieť naživo, pohladkať, vyskúšať a vytvoriť si vlastný názor. Je to proste niečo nové a často sa stretávam s nedôverou ľudí spojenou s nedostatkom informácií a to by som chcel zmeniť. Ja tento fenomén osobne nazývam mojou malou bicyklovou revolúciou.

Vieme, že na jednom z vašich strojov, konkrétne Wooden Adventurer 29“Boost, jazdí aj Jozef Iždinský, ktorý je víťazom MTB Maratónskej série. Tento úspech sa mu podaril na tomto bicykli, alebo používal aj iné, „klasickejšie“ modely? Aké sú jeho pocity z pretekania na ňom?
Nie, na mojom bicykli začal jazdiť len tento rok. Víťazom sa stal v roku 2006 na magnéziovom ráme, kedy solídnejšie bicykle vážili aj 14 kg. Neskôr sa však venoval cyklistike skôr v zmysle hobby. K pretekaniu som ho zase priviedol až ja. Hmotnosť jeho bicykla je momentálne 12,5 kg. Použili sme komponenty podľa našich možností.



Jozef Iždinský


"Prvú jazdu na drevenom bicykli si pamätám ako dnes. Bol to neopísateľný zážitok, ktorý si zapamätám do konca svojho života. Bola to úžasná pohodlná jazda (presadnutie z karbónu). Ten pocit sa jednoducho nedá opísať - to je potrebné zažiť. Veľmi ma prekvapila tuhosť rámu pri výšľapoch do kopca, myslím, že je to porovnateľné s karbónom."

Mám ešte jeden postreh a to v hlučnosti rámu. Porovnanie karbón a drevo. Tým, že karbón je tvrdý a hustý materiál, je pri nárazoch aj adekvátne „hlučný“ a tieto nárazy sa v ňom prenášajú, čo je primerane počuť. Drevo je presný opak - pružný a pomerne riedky materiál, ktorý dokáže tieto nárazy pohltiť vo svojej štruktúre. Ďalšia dôležitá vec je odolnosť. Jožo jazdí ako o život a nepozerá kameň – nekameň, konár - nekonár, proste ide čo najkratšou a najrýchlejšou cestou. Nie som síce odborník na karbón, ale zo skúseností mojich priateľov, ktorí sa venujú servisu bicyklov viem, že karbónu stačí jeden dobre mierený kameň a vznikne prasklina. Pri hliníkových je častým problémom praskanie v okolí zvarov. No a potom je tu ten pohľad zo sedla na drevený rám. Ten unikátny pocit, že nik na svete nebude mať presne rovnaký rám. (vysvetlenie: každé drevo ma inú kresbu letokruhov)



Už z názvu horských modelov vyplýva, že sa do nich snažíte implementovať moderné technológie - 29“ veľkosť kolies, širšie náboje alebo jednoprevodník. Dokáže si zákazník vyžiadať špecifickú konfiguráciu rámu - napr. použitie dvojprevodníka, vnútorného vedenia laniek a tapered hlavovej rúrky?
Mám také porekadlo, že dnes vyhrávajú rýchle ryby a nie veľké. Treba byť veľmi flexibilný a prispôsobiť sa najnovším trendom. Aj keď som na to viac menej sám, snažím sa dať do toho všetko. Dnes sa skoro už ani žiadne iné kolesá ako 29“ v tomto segmente nepoužívajú, takže som chcel byť in a pustil som sa aj do Boost osiek alebo tapered vidlice a pevných osiek. Čo sa týka dvojprevodníka, ten zatiaľ neplánujem, ale dá sa to urobiť. Som toho názoru, že je lepšie mať menej súčiastok - menej problémov. Každý môj model rámu má lanká vedené v ráme. Umiestnil som ich úmyselne netradične a to na stred rámu. Dôvodom je to, aby som dosiahol čistejší dizajn. Súčasne tak vynikne aj samotné drevo. Čo sa týka komponentov, zákazník si môže navoliť komponenty podľa vlastného výberu.

Akým spôsobom vyrábate samotné bicykle? Snažíte sa udržať tento proces skôr na báze „handmade“ alebo sa nebránite ani postupnému rozširovaniu výroby do tzv. masovej výroby - je to vôbec možné?
Nie je to úplne handmade, aby sa dala zachovať opakovateľnosť a podmienky certifikátu. Nebránim sa ničomu, ale myslím si, že masovka to nikdy nebude. Áno, myslím, že by bola možná aj masová výroba, ale chcelo by to viac kvalifikovaných ľudí. Je potrebná vysoká odbornosť a aj dlhšia príprava materiálu – dreva. Určite je potrebné ešte povedať, že keď si niekto kúpi môj drevený bicykel, nekupuje si len „stroj“, ale „živý unikátny dar prírody“, ktorý má dušu. Kupuje si značku a status, vlastne kúsok z môjho života, ktorý som obetoval dreveným rámom a ktorý vkladám do každého rámu. Pre mňa sa stali spriaznenou dušou na ceste mojím životom.

Kam si myslíte, že sa bude uberať sféra drevených bicyklov - bude záujem o ňu rásť, alebo existujú aj iné možnosti využívania dreva v cyklistike? Je drevená reťaz utópiou?
Drevené bicykle nevnímam ako stroj ale ako priateľa či člena rodiny, na ktorého sa môžem spoľahnúť či sa mu vyrozprávať. Zdieľa so mnou radosti aj starosti a stále pri mne stojí. Ja svoju spriaznenú dušu (bicykel) neodkladám do pivnice, garáže, ale do izby, lebo ho chcem mať stále pri sebe a obdivovať unikátny dar prírody. Budem robiť všetko pre to, aby záujem o drevené bicykle rástol. Budeme chodievať na preteky a výstavy, kde sa len bude dať. Taktiež chcem robiť osvetu a vysvetliť výhody dreva s radosťou a chuťou každému, kto bude mať záujem. Sám som teraz vyrobil drevené doplnky na mestské bicykle. Drevené pedále, „gripy“ a blatníky. Na drevenom bicykli to vyzerá naozaj štýlovo. Drevená reťaz je už asi fakt len utópia a hlavne na 12 kolo .

Ďakujeme za rozhovor a prajeme neutíchajúci entuziazmus a množstvo kvalitných cyklistických rámov. Ak sa chcete bližšie zoznámiť s prácou Michala Iždinského, navštívte jeho webové stránky BIKEMI na tomto odkaze, alebo na Facebookovej stránke.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up97thumb_down comments 52 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Simona Kuchyňková – pre 4. miesto v zjazde na MS so zlomeným zápästím

Simona Kuchyňková – pre 4. miesto v zjazde na MS so zlomeným zápästím

Keby bolo kedy, ale v zjazde na majstrovstvách sveta sme sa skoro mohli radovať z medaily. Hlavné je, že Slovensko má v gravity disciplínach skutočne veľký talent.
Unboxing: Rock Machine Blizzard TRL 30-29 - dostupný hltač trailov

Unboxing: Rock Machine Blizzard TRL 30-29 - dostupný hltač trailov

Univerzálne bicykle sú stále populárnejšie. Tento v hliníku je so zaujímavou cenou a má našincovi čo ponúknuť.
Unboxing: Kellys Gate 90 29 - slovenský XC poctivec

Unboxing: Kellys Gate 90 29 - slovenský XC poctivec

Potešilo nás zistenie, že na trhu máme bicykel od domácej značky, ktorý v danej cene ponúka stroj bez zbytočných kompromisov.
keyboard_arrow_up