Koniec sezóny mladej pretekárky - a čo teraz?

Chcete vidieť, ako vyzerá posezónne obdobie cestnej pretekárky? Chcete spoznať nástrahy a prekážky jesenného a zimného tréningu? Takto to vyzerá u mňa.

No a je to tu. Kraťasy a krátke dresy môžeme "pichnúť" do skrine, prišlo obdobie teplých windstoperov, všetkých možných vrstiev termoprádla a starého dobrého alobalu v tretrách. Spolu s ním prišlo aj nové obdobie v sezóne cestného cyklistu, a to jej koniec. Ako ho prežívam a prečo bicykel na pár mesiacov len tak niekam nezahodím, to všetko vám vysvetlím v tomto článku.

Cestné preteky sú už za nami, čistí cestári si teda môžu užiť pár týždňov sladkého ničnerobenia. Nemajú sa na čo pripravovať, a tak si môžu poriadne oddýchnuť a načerpať sily na zimnú prípravu. Mnohí z tých, čo sa venujú cyklokrosu a dráhe, však musia aj teraz pokračovať v tréningu. Cyklokrosová sezóna v tesnom závese nasleduje po tej cestnej, a tak niet času nazmar. Tento rok je síce trochu špecifický, pretekať už skoro určite nebudeme, no aj tak sa naďalej pripravujeme. Neberiem tak tieto tréningy ako prípravu na cyklokrosové preteky, ale ako súčasť zimnej prípravy a tréning na budúci rok. Tréning v zime je rovnako dôležitý ako napríklad jarné najazďovanie, a tak sa mu venujem naplno.

Cyklokros

Ako som už spomínala, skončenie pretekárskej sezóny na ceste pre mňa vôbec neznamená nejaké voľno. Minulý rok som totižto dostala skvelý nápad, a to skúsiť cyklokros. Ešte nedávno by som túto vetu vyslovila len s poriadnou dávkou sarkazmu, keďže som hneď zistila, že to nie je len také hrajkanie sa v blate. Teraz to však už môžem povedať s úplne vážnou tvárou, nakoľko mi táto otrasná disciplína neskutočne prirástla k srdcu. Jasné, tréningy nie sú o nič jednoduchšie a napriek všetkej snahe môj bicykel stále nejde sám, no pri fádnych jesenných cestných tréningoch je cyklokros tá pravá dávka adrenalínu.


A tak som sa teda po dlhom presviedčaní mojimi kamarátmi dala ukecať na kros. Keď som to navrhla otcovi, tváril sa, ako keby som sa zbláznila. Moje nulové technické zručnosti v teréne a až nadmerne rozvinutý pud sebazáchovy asi naozaj netvoria ideálny balíček vlastností dobrého cyklokrosára. Začiatky tak rozhodne neboli jednoduché ani veselé, na krosáku som odjazdila jedno týždňové sústredenie a hneď som bola nemilosrdne hodená na štart.

Situácii rozhodne nepomohlo ani to, že prvá cyklokrosová trať, ktorú som kedy išla, pripomínala skôr SP v horskej cyklistike ako v cyklokrose (a mne trochu pripomínala aj vražednú pascu). Na mojich prvých cyklokrosových pretekoch som nakoniec zvládla 1 alebo 2 okruhy, kým som nebola odvolaná. A keby nebolo ľudí pri trati, ktorým ma bolo očividne ľúto, a tak ma povzbudzovali, nezvládla by som asi ani to. Nuž, to je tak, keď pustíte cestára do lesa.


Odvtedy som už prešla riadny kus cesty. Áno, stále som na krose viac ako neschopná, no sama cítim, že už sa tak nebojím a aj technicky som zdatnejšia a sebavedomejšia. To zohralo obrovskú rolu v mojom vzťahu k tomuto diablovmu športu. Viete, keď sa pri nejakej aktivite prestanete báť o holý život, hneď k nej budete mať o niečo pozitívnejší vzťah. A tak sa teraz na každý cyklokrosový tréning teším. Odchádzam odtiaľ väčšinou zablatená, doudieraná a s krivou pákou alebo osmičkou na kolese, no na to som si už zvykla. Oproti minulému roku je to určite obrovský krok vpred. Budúci rok ma sledujte na sveťákoch.

Cesta

Spolu s cyklokrosom prichádza aj to, že ešte aj v studenom novembri jazdím cestu. Na cesťáku síce väčšinou sedím len cez víkendy, kvôli rýchlo zapadajúcemu slnku, no aj tieto tréningy sú veľmi dôležité. Nebudem klamať, často sa mi z vyhriatej postele do studeného rána vstávať nechce, no väčšinou sa zvládnem nakoniec vyhrabať spod periny a možno aj prísť na tréning. Veď kto by im tam potom ťahal špicu. Tieto tréningy sú skôr o vytrvalosti ako o intenzite, nijako sa nenaháňame, ani sa veľmi neženieme do kopcov. Úprimne by ma takéto tréningy aj trochu nudili, no v dobrom kolektíve zvládne človek všetko.


Práve cestné tréningy sú ten čas, kedy vytiahnem zateplené dresy, hrubé ponožky a bežkárske rukavice. Na takýchto vytrvalostných tréningoch sa telo až tak nezahreje, a tak sa proti zime treba poriadne obrniť. Veľká chyba je však aj prehnané zateplenie. To sa mi párkrát stalo a skoro vždy som nachladla. Človek sa akurát veľmi spotí a potom stačí len trochu studeného vetra a je to. Metódou pokus-omyl som už zistila, čo pre mňa funguje, no aj tak sa občas ešte popálim.

Beh

Do tréningu som opäť zaradila aj beh. Na môj úplne prvý bežecký tréning som vyrazila plná ilúzií, pľúca a srdce fachčili, nohy bežali a ja som mala pocit, že ma už nikdy nikto nedobehne. Opak sa však stal pravdou, keď som zhruba na 5. kilometri dostala absolútnu krízu a domov som len tak tak dokrivkala. Na druhý deň som nielenže mala problém vstať z postele, ale ani som z nej nevstala, lebo by mi asi odpadli nohy. A tak, keď som sa o 2 dni vydala túto otrasnú svalovicu rozbehať, vzala som to trošku realistickejšie. To rozhodne neznamená, že nechcem tento rok na svojom behu zapracovať a zlepšiť sa, no ako ma hneď všetci varovali v komentároch na Strave pod touto slávnou aktivitou, kľúčom k úspechu je zásada postupnosti. Tiež ma mohol niekto varovať vopred.

Posilňovanie a trenažér

Jasné, jasné, zlé počasie neexistuje, len slabo oblečený cyklista. Prisahám, že ak predo mnou ešte niekto vypustí z úst túto vetu, fyzicky ho napadnem. Lenže okrem nepriaznivého počasia prichádza na jeseň aj skorá tma. Trénovať niekde po tme alebo v daždi fakt nie je pre mňa, z hrania sa na hrdinu môže vzísť akurát tak poriadne nachladnutie, a tak sa občas musím uchýliť do mojej „pain cave“. Počas vnútorných tréningov teda kombinujem posilňovanie a trenažér. Posilka ma veľmi baví a len málokedy musím samu seba nútiť, aby som do nej išla. V tom, aby som ju neflákala, mi pomáha aj to, že čím častejšie do nej chodím, tým je tá svalovica potom slabšia.

Trenažér je už niečo trochu iné. V minulosti som mala problém odjazdiť čo i len polhodinku na tom satanovom stroji. To som našťastie už prekonala, len nedávno som na trenažéri odjazdila 2-hodinový tréning. Nemám síce Zwift ani žiadnu podobnú srandičku, čo by mi to trochu spríjemnila, ale aj tak si vždy nájdem niečo, čo ma trošku zabaví. Pri rozjazdení si väčšinou pustím nejaký seriál a také intervaly, to je spestrenie samo o sebe. Zistila som, že na trenažéri ich jednoducho treba ísť, lebo nie som schopná hodinu monotónne točiť nohami v jednom tempe. Moje obľúbené sú 5-minútovky na ťažkých prevodoch. Tie vás donútia prehodnotiť každé životné rozhodnutie, ktoré vás doviedlo do tohto bodu.

No a kde brať v zime motiváciu?

Úprimne, pokračovať v tréningu na jeseň a v zime, hlavne keď nemáte žiadne preteky, na ktoré by ste sa pripravovali, vie byť náročné. Nová sezóna sa zdá byť neskutočne ďaleko a človek by si najradšej len tak vydýchol a na bicykel na chvíľu zabudol. Pre mňa najviac funguje robiť v zime to, čo ma baví. Keby som sa mala do niečoho nútiť, ďaleko by som asi nezašla. Jasné, tréning je niekedy len čistá drina, hľadať zábavu v 2-hodinovom tréningu na trenažéri je ako hľadať umytý bicykel na mládežníckom tréningu, skoro nemožné, a tak to občas treba proste vytrpieť. Ja vtedy hlavne myslím na to, že to robím, lebo to chcem. Nikto ma do ničoho nenúti a vybrala som si to sama. Ak chcem teda niečo dokázať, musím do toho dať všetko, čo mám.


Ak sa teda neviete dokopať do pohybu po sezóne, mám jedinú radu. Robte to, čo vás baví. Choďte na turistiku, spravte si pekné fotky a capnite ich na Instagram. Prevezte sa na cesťáku s kamarátmi a po ceste sa 4-krát zastavte na kávu. Vytiahnite horák alebo krosák a choďte do lesa objavovať nové traily a cestičky. Je to možno trochu klišé, no funguje to. Ja síce musím dodržiavať aký-taký tréningový plán (teda nemusím nič, ale chcem), no ani to mi nebráni v tom, aby som v každom tréningu hľadala nejakú novú radosť.


No a čo vy? Ako vyzerá váš tréning po skončení cestnej sezóny? Radšej si poriadne oddýchnete alebo len presedláte z jedného bicykla na druhý? Podeľte sa so svojimi zážitkami a postrehmi v komentároch a ja si ich rada prečítam. K tomu môžete prihodiť aj nejakú tému, ktorá by vás zaujímala z môjho uhla pohľadu a ku ktorej by ste si radi prečítali článok. Každý nápad je vítaný.