Dokonalá hranica jesene a zimy

Väčšina bežných výjazdov nie je v idylických podmienkach, no ak vás to neodradí a jazdíte ďalej, nakoniec vás príroda odmení v každom ročnom období. Prípadne vám ich počas jedného výjazdu ukáže viacero v dokonalej súhre...

Niektoré veci vzniknú vlastne úplne náhodou a takým príkladom je aj tento článok, resp. video. Teda niežeby sme nešli točiť, no pôvodný zámer bol iný. Adamovi píšem, že by bolo pekné ešte niečo spraviť nad Kuneradom, kým nepríde snehová nádielka a že s tým lístím by to mohlo mať celkom autentickú atmosféru – áno, slovo atmosféra používam celkom často v poslednom čase . Okrem toho, že sa všade v okolí ťaží ako o dušu, nájdete v oblasti množstvo trailov, na ktorých jazdia a trénujú aj naši top jazdci v endure, či zjazde. Pripravil som si ako vždy „body“, nahral do mobilu, že teda niečo múdre porozprávam a popri tom spravíme aj nejaké zábery z jazdy...

Dole mrzlo a vedeli sme z webových kamier, že hore je inverzia ale vôbec netušíme, či sa nad ňu dostaneme, pretože náš ciel bol vo výške okolo 900 m a teda zrejme na hrane. Ale hovorím, že buď chytíme slnko a bude to krásne, alebo budeme v hmle a bude to mať svoje „tajomné“ čaro. Veď ani jedno nie je zlé . Vystúpime z auta, dole je pod nulou a prostredie akési nijaké. Teda nie je hmla, ani slnko, nie je škadero, ale ani pekne...klasika. Ale postupne naberáme výškové metre...


Zo začiatku stále žiadna hitparáda, no prekonáme úvod a otvára sa opona prvého dejstva. Prechádzame postupne viac na severnú stranu kopca a doslova s každou zákrutou sa prostredie mení. Začína to na stromoch, ktoré sú navrchu biele, ale v kontraste s úplne suchou zemou a oranžovými listami. Do toho trochu zafúka a máme menšie sneženie. Zima akoby preberá moc nad jeseňou, všetky listy a konáre sú namrazené, obtočíme sa ešte viac okolo kopca na sever a razom sme v úplne inom, zimnom svete. A to v podstate počas jednej zákruty. Ideme stále vyššie a presne na vrchole nás čaká prekvapenie a druhé dejstvo. Adamovi hovorím, že dnes sme našli dokonalú hranicu medzi jeseňou a zimou a hovoriť nič nebudem. Spravíme to inak...


Už cestou hore na seba kukáme a sme na jednej vlne, začíname sa „hrajkať“ so zábermi. No lúka na vrchole nás definitívne „prepne“ do iného módu. Chceme atmosféru okolo zachytiť čo najlepšie a vytvoriť odlišné video, než na aké ste zvyknutí. Také, ktoré nebude o žiadnych radách, tipoch, silných odkazoch, ale čisto len o radosti z jazdy v prírode...


Časti smerom dole si prechádzame a hľadáme pekné a zaujímavé miesta. Niečo sa páči mne, niečo zase Adamovi, a takto postupne mixujeme zábery a skúšame.


Jazda opäť ponúka zaujímavý kontrast zimy a jesene, pričom samotný trail už takmer mizne pod listami. No jeho obrys stále vidieť, niekedy najmä vďaka námraze. Ale všetko je dokonale suché a pod listami sa pneumatiky zahryzávajú do premrznutej zeme v tretej časti. Keď pozriete samotné video na konci článku, pochopíte o akých dejstvách hovorím .


No hlavne máme dokonalé svetlo, keďže sa celý čas nachádzame na západnom svahu a je okolo 15:00. Teda jeden z tých dní, kedy sa všetko zíde dokopy...

Skutočná odmena

Ak človek jazdí celoročne, rýchlo spozná, že nie vždy je jazda idylická. Veľmi často je sychravo, mokro, fúka, zima. Myslíte, ako budete jazdiť po jemne primriznutej zemi a prídete čistý, no nakoniec tam nájdete lepivé blato, rozrytú zvážnicu a romantika je preč . Alebo, že bude parádna inverzia a ono je nakoniec len hnusne, prípadne je inverzia veľmi vysoko na váš kopec a ešte tam duje ako divé. Tých možných kombinácií je mnoho a väčšina výjazdov rozhodne neprebieha v dokonalých podmienkach. Lenže potom znovu „tvrdohlavo“ vyrazíte a príroda vás dokonale prekvapí a odmení. Spraví sa zrazu okno, prestane fúkať, vyjdete nad hmlu alebo nájdete trail v dokonalom stave...a všetko je razom zabudnuté.


Každé ročné obdobie má čo ponúknuť, prípadne si v ňom viete nájsť to svoje a verím, že trochu z podobnej „filozofie“ prenášame pomaly aj na vás Tak vitaj, zima....