Pole Evolink 158 - na veľkosti záleží

V dobe, keď ostatné značky ešte len po malých krokoch začínali experimentovať s novou „long and slack“ geometriou, ktorú predstavil Mondraker, si Leo Kokkonen povedal, ide to aj inak.

Založil značku Pole Bicycles. Svetu predstavil modely Machine a Evolink, ktoré hneď na prvý pohľad zaujali výzorom a hlavne veľkosťou. Dnes už sa veľa značiek podobá rozmermi práve na tieto bicykle, ale v tej dobe boli považované za šialene dlhé s príliš položenými uhlami.

Prečo nový bicykel

Je to Fín, ktorý sa nebojí posúvať hranice.

Ako predošlý bicykel som mal enduro mašinu od YT, model Capra XL. Meriam 192 cm, a aj keď by som nepovedal, že bike s reachom 480 mm by mi bol malý, nikdy som sa na ňom necítil úplne “doma”. Často som mal pocit, že za bicyklom visím a jazdím “na” a nie “v” bicykli. Najviac citeľné to bolo v zákrutách, kedy som nevedel nájsť balans a rovnomerne zaťažiť kolesá. Začal som sa teda obzerať po niečom dlhšom s reachom aspoň 500 mm. To vylúčilo typické značky ako CTM, Trek, Kellys, atď.

Vedel som, čo chcem

Enduro bike, 160-180 mm zdvihy, reach 500 mm+ a stack 630 mm+. Po nespočetne veľa hodinách študovania tabuliek a recenzií, som sa rozhodoval medzi SantaCruz Megatower, Pole Evolink 158, Nukeproof Mega 29 a Mondraker Foxy. Mondraker má kamoš, ale nejak mi celkovo vzhľad a posed nesadol. Nukeproof bol nedostupný. Ostával Santík a Pole. Santu som mohol mať hneď, keďže som našiel jeden kus na predajni a ešte aj v zľave. Stále mi to však nedalo a niekde v hĺbke mi myseľ nahlodával Pole. Vidina mať bike, ktorý nemá nikto iný, ma jednoducho zaujala. Kontaktoval som ich a po pár mailoch bolo rozhodnuté. Objednávam model Evolink 158 vo farbe Taiga Yellow a veľkosti XL.

Spokojne som mohol zobrať veľkosť L. Tá má reach 510 mm. Keďže však tabuľka veľkostí, zákaznícky servis a filozofia firmy káže XL, beriem XL s masívnym reachom 535 mm, strmým sedlovým uhlom 78 stupňov a hlavovým uhlom 64 stupňov. Očakávaný termín dodania dva týždne. Na moju smolu sa pandémia práve rozbieha a z dvoch týždňov sú skoro tri mesiace a zrušenie objednávky. Nervy mi tiekli, bike zaplatený ale v nedohľadne. Problémy s dodávkami komponentov, zmena špecifikácie za pochodu. Začal som ľutovať, že som nezobral Santíka.

Našťastie starý bike som stále mal a sezóna bola fantastická. Keď mi raz v piatok pípol mail s termínom odoslania nasledujúci pondelok, skoro som vyletel od šťastia z kože. Veru tak aj bolo a na konci týždňa som mal bike doma. Hneď po robote som utekal na garáž a začal so skladaním. Udalosť to bola veľká! Prišli kamoši, grilovalo sa, pristavovali sa susedia z vedľajších garáží. Samotné zloženie bolo veľmi jednoduché. Pokiaľ človek nie je úplne ľavý a má aspoň základnú sadu imbusov, nie je problém. Najťažšia vec bola nahodiť na kolesá insert od CushCore a následne aj gumu.

Prvá jazda

Na to, že to je jeden z najväčších sériovo vyrábaných bicyklov na svete, mi neprišiel na prvý pohľad obrovský. Povedal by som, že mi sadol ako uliaty a cítil som sa na bicykli vyvážene. Keď som ho však porovnal so starým, tak rozdiel bol masívny. Rozdieľ v rázvore je 87 mm, plus nový je na 29“ a starý 27,5“ kolesách. Len tak pre zaujímavosť. Moja stará Capra vo veľkosti XL s reachom 480 mm by sa v značke Pole zaradila do veľkosti M. Nie je XL ako XL.


Prvá jazda bola hneď naozajstná testovačka v pravom slova zmysle. Keďže cez víkend sa konal Bikefest v Covid prevedení, rozhodol som sa, že práve tam mu na enduro pretekoch dám “nažrať”. Moje prvé enduro preteky a nový bicykel nebolo najlepšie kombo a sobotňajší tréning bol pre mňa mätúci. Aj keď posed pri šliapaní a postoj pri zjazde je perfektný, istota, ktorú som čakal, neprišla. Ba priam naopak. Nadšenie z bicykla klesalo a spochybňovanie kúpy ma začalo nahlodávať. Celý deň som uvažoval a analyzoval, čo je zle. Prestrelil som a je príliš veľký? Alebo je to 29-inami? Mnou? Po tréningu som strávil deň až do večera v garáži a hral sa s nastavovaním. Rozhodol som sa dofúkať tlmiče na tvrdšie, výmena riadítok aj gripov zo starého, poloha sedla, tlaky v plášťoch, odvzdušniť brzdy a uvidíme, čo to spraví.


Prišla nedeľa, čas pretekov. Na štarte prvej RZ-ty vravím, nech mi dajú priestor a neletia hneď za mnou. Prvé zákruty vyvolali šok. Veď to je úplne iný bike ako včera! Vidlica sa nezanárala, tlmič pekne podržal v kompresiách, kokpit mi bol známy. RZ-ty aj výšľapy som si užíval. Zmeny pretransformovali bike na nepoznanie. Ponaučenie? Ak je bicykel nastavený na figu, môže to byť aj najlepšie delo na svete, jazdu si neužijete......prekvapivo.

Pocity a dojmy

Posed pri šliapaní je vďaka strmému sedlovému uhlu príjemný. Sedím nad stredovým zložením a šliapem pod seba. Do kopca nemusím sedieť na špičke sedla a príliš sa nakláňať nad rajdy. Predné koleso sa mi nedvíha. Celkovo som spokojný, aj keď pre mňa sú výšľapy povinná jazda a sranda začína až dole kopcom. Po pár lokálnych výjazdoch som miesto tlmiča RS Monarch+ nahodil pružinový CaneCreek DBcoil CS. Môj prvý pružinový tlmič a neviem neviem, či sa k vzduchu ešte vrátim. Teraz bicykel doslova hltá nerovnosti, aj keď nie je už najľahší - 17,5 kg.


V Kálnici som bol varený – pečený a na Malinôm Brde taktiež dostal zabrať. Musel som si zvyknúť, že ťažisko netreba v zjazdoch až tak presúvať nad zadné koleso. Práve naopak. Bike ma za agresívnu jazdu a prenesenie ťažiska na predné odmení neskutočným gripom v zákrutách. Ešte sa mi nestalo, že by mi ustrelilo predok. Zásluhu na tom zaiste majú aj pneumatiky, ktoré však nie sú z najľahších.

Až teraz začínam chápať, čo to znamená byť na biku „aktívny“ a „agresívny“. Na veľké 29“ „vagónové“ kolesá a ich priechodnosť terénom som si zvykol rýchlo. Veľkú zásluhu na pohodlnej a istej jazde má koncentrický systém odpruženia EvoLink. Hlavný čap je spojený so stredovým zložením, čo znamená, že pruženie je úplne izolované od pohonu a neexistuje tzv. pedal kickback. Nevýhodou je väčšie pohupovanie pri šliapaní, ktoré sa však dá eliminovať uzamknutím tlmiča.


Celkovo mi dodal odvahu skúšať veci, ktorých som sa doteraz bál. Jazdím rýchlejšie a osobne si myslím, že aj bezpečnejšie. Nie som extra skúsený jazdec, techniku nemám vypilovanú a skákať väčšie skoky sa ešte len odhodlávam. Musím ale povedať, že je to radosť. Chyby, vďaka ktorým by som bol už možno párkrát dolámaný, som ustál relatívne v pohode.

Výhody a nevýhody

Problém nastáva, keď človek potrebuje vytočiť uzavretú zákrutu, úzke prejazdy alebo manévrovať v pomalých rýchlostiach. Taktiež, ak pri výšľape potrebujete vytočiť switchback, musíte si dostatočne nadísť do zákruty ako s autobusom. Jednoducho obratnosť nie je silnou stránkou takejto geometrie. Avšak, pokiaľ si dáte tú námahu a pocvičíte svaly a techniku, bicykel vás odmení stabilitou a istotou aj v tom najrozbitejšom teréne. A presne na to sú tieto bicykle stavané. Rýchly a rozbitý terén. Predsa len je to "minizjazďák", na ktorom sa dá pohodlne šliapať. Pre enduro/gravity jazdcov ako stvorený.

Špecifikácia

Bike je osadený vidlicou RS Lyrik Select so zdvihom 180 mm a vzadu CaneCreek DB Coil CS so 158 mm. Na mojich 95 kg som zvolil progresívnu 500-610 lbs pružinu, taktiež od CaneCreek, ktorá mi dáva pohodlný 28% sag. Pod zadkom mám sedlovku BikeYoke Revive so zdvihom 160 mm a super funkciou Reset na odvzdušnenie. O pohon sa stará Sram GX 12 speed a brzdy Guide RE, taktiež od Sramu. Od výroby sú obuté Maxxis Assegai 2.5“, ktoré pre "gramohoničov" rozhodne nie sú (1 300 g jedna). Preto som aj zadnú vymenil za Maxxis Dissector, s ktorou sa šliape o dosť ľahšie.

autor fotografií: flanci.photo