Tip na výlet: Dobrá stovka nie je zlá

Predstavte si lokalitu, ktorá láka trailami, históriou, peknou prírodou a parádnymi výhľadmi. Prirátajte k tomu všetkému slušnú porciu kilometrov, dobrú zmrzlinu a máte na svete skvelý tip na výlet.

Horná Nitra je dnes v cyklistickom svete známa najmä trailovými lokalitami v Bojniciach (Hornonitrianske stopy), v Partizánskom (Baťove traily), či náročnejšími enduro trailmi nad Lehotou pod Vtáčnikom. Nachádza sa tu toho, samozrejme, omnoho viac a práve preto som sa rozhodol, že postupne prinesiem zaujímavé trasy sem na MTBIKER. Domáci si možno pripomenú, kadiaľ dávno nešli a ostatní zas možno nájdu inšpiráciu na výlet v rámci nášho okresu.

Moje cyklovýlety začínajú a končia väčšinou doma, v obci Poruba pod kopcom Magura (1 141 m n.m). Celé pohorie sa volá Malá Magura a patrí k Strážovským vrchom. Oproti Malej Magure sa nachádza pohorie Žiar, ktoré oddeľuje Turiec od Hornej Nitry. Južne od Žiaru je zas pohorie Vtáčnik s rovnomennou dominantou Vtáčnik (1 340 m n.m). Okrem toho sa tu týčia aj Nitrické vrchy s najvyšším vrcholom - Rokoš (1 010 m n.m). Verím, že do budúcna prinesiem nejaké tipy aj z týchto lokalít. Ešte by som chcel dodať, že aj keď ja osobne traily nevyhľadávam, napriek tomu, že po nich jazdím rád, moje tipy na výlety sa spájajú aj so spoznávaním. Radšej ako watty, tepy a tempo sledujem okolie, prírodu a rozmanitosť prostredia. Dnešnú trasu „odpálim” hneď sto kilometrami, ktoré nie sú extrémne náročné, no zároveň poskytnú možnosť spoznať blízke aj vzdialenejšie okolie Prievidze a Partizánskeho.

Parametre trasy

• Dĺžka: 101 km
• Prevýšenie: cca 1 300 m
• Náročnosť: stredná
• Vhodné pre: MTB
• Odkaz na výjazd
• Odkaz na GXP súbor

Z domu po asfalte

V mojej obci sa ku mne pripája kamarát Tomáš a spolu sa spúšťame krížom cez pole po ceste značenej červeným C-čkom do obce Kanianka. Z Kanianky sa vezieme ďalej smerom na Bojnice a Opatovce nad Nitrou, kde už konečne opúšťame hlavnú cestu a napájame sa na cyklotrasu vedúcu do Novák. Stále však po červenej. Tu sa zo značky odpájame a poza „Chemickú” sa dostávame po panelovke do obce Zemianske Kostoľany, ďalej po hlavnej ceste do Kamenca pod Vtáčnikom, ktorý je známy lezeckou lokalitou Hrádok, či ako štartovací bod pre výstup na Vtáčnik. Pre cyklistov je to tiež začiatok stúpania na tento kopec, avšak po inej ceste ako pre peších. Mimochodom, do Kamenca sa dá dostať aj chodníkom označeným červeným C-čkom. V strede obce sa nachádzajú potraviny, krčma a turistické aj cyklistické smerovníky.

My sa vydávame tentokrát po modrom C-čku, ktoré nás vedie obcou okolo pamätníka padlým vojakom počas SNP a zrúcaniny Papierne. Pri ceste natrafíme aj na studničku s pitnou vodou. Dostávame sa k smerovníku „Gepňárova dolina”. Náučný chodník vedúci až na Vtáčnik odbočuje doľava, my ideme cyklotrasou doprava. Prichádzame na rázcestie Sekaniny, no držíme sa stále nášho modrého C. Tu sa dá odbočiť na Farmu pod Vtáčnikom, kde nájdete poľnohospodárske zvieratá a dá sa tam posedieť, občerstviť sa v bufete, či kúpiť si farmárske špeciality.

Konečne v teréne

Cyklotrasa má striedavý charakter, pohodové stúpania striedajú zjazdy. Dojem kazí trochu zdevastovaná cesta od ťažkých mechanizmov aj napriek tomu, že sme v CHKO Vtáčnik. Cesta sa vinie pekným zeleným lesom plným kameňov a papradia. Druhá časť chodníka je takmer rovina a vedie skutočne krásnym lesom bez ťažby. Zvážnica ostala vyjazdená už iba v jednej stope, a tak má táto časť charakter singletrailu. Sýta zelená spolu s presvitajúcim slnkom tvoria pozoruhodne krásnu pastvu pre oči. Tu sa neoplatí náhliť. Z lesa vybiehame nad časťou obce Oslany - Ľubianka.

Konkrétne zastaneme pri smerovníku „Slukove štále”. Tu vymeníme modré C za zelené a žlté, ktoré sa po chvíli opäť rozdeľujú, my „berieme” to žlté - smer Horná Ves. Cesta vedie údolím so sadmi a lánmi obilia. Vtom sa mi nečakane odtrhne špic zadného kolesa. Je to následok nárazu kameňa do kolesa počas predošlej cesty. Nasleduje krátka pauza, kým špic vytiahnem. Ulomil sa hneď za závitom, nipel ostal na mieste. Pokračujem bez neho, snáď sa nič nestane.


Zjazd však idem o čosi opatrnejšie. Dostávame sa do Veľkých Uheriec, rovno k vodnej nádrži. Prejdeme popod les a po hrádzi prechádzame na hlavnú cestu. Tu sa spúšťame smerom späť do obce, no prvá zákruta vľavo nás vedie okrajom tejto obce známej aj motokrosovou dráhou či kaštieľom, o ktorý sa žiaľ nik nestará. Zaujímavosťou je aj záhrada, kde chovajú lamy. Po ceste prechádzame do Kolačna. Tu opúšťame značenú cestu a spoliehame sa na navigáciu v telefóne. Cieľ cesty – Michalov vrch a Vrchhora.


V obci sa držíme hlavnej cesty, dorazíme k cintorínu a odbočíme vľavo. Na konci cesty opäť vľavo a dostávame sa na lesnú asfaltku. Po cca 1 km sa vľavo nachádza výdatná studnička, kde dopĺňame zásoby vody a tiež aj nejaké cukry. Pokračujeme ďalej po asfaltke a po približne 600 metroch z nej odbočujeme doprava na štrkovú zvážnicu. Táto zvážnica nás dovedie pod posledné prudšie stúpanie, jedna serpentína a dostávame sa na Vrchhoru (491 m n.m). Dlho sa nezdržíme, oddychuje tu rodinka s deťmi na opekačke. Odfotíme si zrúcaninu pútnického kostola zo 17. storočia a pokračujeme po modrej na Michalov Vrch.


Na bicykloch sme sa doviezli až pod vrchol, zvyšok sme prešli po vlastných. Michalov Vrch sa nachádza vo výške 541 m n.m.

Radšej ako watty, tepy a tempo sledujem okolie, prírodu a rozmanitosť prostredia.

Poskytne výhľad na Kolačno, no v pozadí vidno aj takmer celú Hornonitriansku kotlinu, vrátane typických komínov tepelnej elektrárne. Navyše vidieť aj pekné pohorie Vtáčnik, kopce Žarnov a Buchlov. Zjazd dolu je chuťovka. Pod vrcholom sa napájame na modré C-čko, ktoré má sčasti charakter singletrailu. Pekným terénom sa vezieme opäť do obce Kolačno a následne do Veľkých Uheriec. Odporúčam sa tu zastaviť na zmrzlinu a kávu vedľa hasičskej stanice. Teraz nás čaká už len „nezáživná rovina”.

Už len 40 km domov

Z Uheriec vedie taká typická slovenská cyklotrasa po hlavnom ťahu. Našťastie je nedeľa a dá sa to zniesť. Prechádzame cez obec Pažiť do Malých Krštenian, kde odbočujeme doprava smerom ku kameňolomu. Ten je teraz prázdny a máme tak možnosť obzrieť si ťažké mechanizmy, ktoré sa tu používajú. Konečne v tieni hory prechádzame do Chalmovej, kde nás láka miestne kúpalisko s termálnou vodou. Z Chalmovej opäť po panelke poza chemické závody do Novák. Tu sa napájame opäť na ranné červené C-čko. Čo však čert nechcel, vietor nám slušne duje priamo do tváre a tak posledných 20 kilometrov je boj.

V mestskom parku v Prievidzi na minigolfovom ihrisku si ešte naberieme vodu a po novej cyklotrase prejdeme popri rieke Nitra smerom na Kúty, ďalej do Lazian a do domovskej Poruby. Keďže bývam kúsok od miestneho pohostinstva, výjazd zavŕšime jedným oroseným a balíkom syrových korbáčikov.