365 dní na bicykli ako osobná výzva - stálo to za to?

365 dní na bicykli ako osobná výzva - stálo to za to?

37 000 km/194 000 výškových metrov za rok 2022, t. j. v priemere 100 km denne dala naša Iron Lady a týmto nekončí. K dnešnému dňu má v roku 2023 na konte ďalších 1 340 km a 16 800 výškových metrov.

Od vydania prvého rozhovoru (najúspešnejší článok minulého roka od externých redaktorov, pozn. redakcie) s novým ultra objavom (v danom čase) už prešlo niekoľko tisíc kilometrov, preto som sa v mene MTBIKER komunity rozhodol preskúmať, či sa našej „železnej” deve darí plniť svoje ciele. Teda ja, ako fanúšik, to neustále vidím a nestačím sa diviť, čo tá Marty „stvára". Horúčavy? Nevadí. Zima a ľad? Prežila. Dážď? Aspoň nemusí voziť bidóny. Mal som tú česť spoznať ju osobne, keď prijala pozvánku na jazdu okolo Poľany, organizovanú virtuálnym STRAVA klubom West End Bratislava. Úprimne, očakával som bláznivú ukecanú cyklistku, no našiel som pokornú, inteligentnú babu, ktorá sa vezie s prekonávaním akýchkoľvek prekážok za svojím cieľom.

cyklistka

Poďme sa však krok po kroku pozrieť detailne na jej progres, v čom sa zlepšuje, v čom nie, čo v tréningoch mení a čo ani za nič nezmení.



Maťka, vopred prezradím obecenstvu, že svoju šnúru ťaháš úspešne aj ďalej. Šnúru so 100 km denne, pričom si si dala cieľ pre minulý rok odjazdiť minimálne 60 km denne. No ani sám neviem, koľko dní v rade si odjazdila tých 100 km. Prezraď nám to, prosím ťa, aj s dodatkom, prečo 100 a nie 60.
Po siedmich výstupoch na Biely Kríž som vyzerala ako „zlobor z bažín" a necítila som sa o nič lepšie.
Na 100 km denne som nabehla v apríli, keď som cítila, že už mám silu a chuť na viac aj na úkor skoršieho vstávania. 60 km som si určila začiatkom roka ako minimálny limit, ktorý sa mi zdal zvládnuteľný na základe predchádzajúcej skúsenosti. V 2021 som začala pravidelnejšie jazdiť s výsledkom 306 aktívnych dní a 18 777 km, i keď poväčšine 50 km jazdy po rovine. Bola som však vďaka tomu presvedčená, že si viem nastaviť istú rutinu, držať sa jej a postupne svojím tempom silnieť a zlepšovať sa.


láska ku cyklistike

Pripúšťaš možnosť, že by si tento rok trochu preklopila cieľ, a povedzme najazdila minimálne 1000 v. m denne bez ohľadu na prejdenú vzdialenosť?
Čítaš mi myšlienky. Aj takáto jazda mi dnes napadla ako alternatívna možnosť vyžitia. Ešte si to nechávam prejsť hlavou. Verím, že prídem na nejakú zaujímavú kombináciu. Nech si niektoré dni oddýchnem a iné zas budem mať energiu aj na nejakú (spontánnu) výzvu.



Vidím, že nedávaš vždy len „obligátnu" stovku v okolí BA, ale vybrala si sa aj na výlet k moru. Kam presne a na koľko to bolo?
Bola som na 8 dní „last minute” vlakom v Taliansku. Odviezla som sa do Trieste a naspäť z Benátok a áno, aj more som videla, aj jazero. Navštívila som viacero miest. Dohromady som odbicyklovala 930 km, odkráčala asi 50 km, zjedla kilá skvelého talianskeho jedla vo vegan verzii a litre gelata, no hlavne som prežila nové dobrodružstvo… (o ňom viac v samostatnom článku, pozn. redakcie)



Neplánuješ sa v budúcnosti dostať k moru aj na bikeových, nie vlakových kolesách?
Plánujem všetko, čo len bude možné, a aj to, čo si ešte teraz neviem predstaviť ...

A letecky nejaká jarná Mallorca alebo je táto forma dopravy pre teba vzhľadom na tvoje ekologické nastavenie neprijateľná?
Nemôžem povedať, že ma to neláka. Odmalička som chcela precestovať svet. No keďže by bolo pekné, aby tu z toho sveta ešte kúsok chvíľu zostal, tak si niektoré túžby radšej trikrát premyslím. Zatiaľ sa nenudím a vidím pestré možnosti aj v kombinácii vlak + bicykel.



Jednu krásnu poloupršanú sobotu plnú blata na ceste si si dala trojnásobnú porciu. Bol to akt náhleho „osvietenia", alebo si sa na konkrétny deň pripravovala dlhšie? Ešte dodám, že keď sme sa vtedy stretli na Bielom Kríži, a pýtal som sa, či máš už blízko k dennej stovke, a ty si mi ukázala meracie zariadenie s cca 230 km, tak som mal chuť ísť domov pešo alebo ti rovno postaviť sochu na Bielom Kríži.
Veľmi som chcela absolvovať aspoň jednu 300-vku tento rok. Bolo by ideálnejšie rozhýbať sa niekedy na jar či v lete, no ešte som sa na to vtedy asi necítila. November som mala celkom silný, užívala som si Malé Karpaty. No čas sa krátil a počasie sa už malo len zhoršovať, tak som jedno piatkové ráno dostala nápad, že prečo neskúsiť šťastie zajtra v Karpatoch.

Snažím sa počúvať svoje telo a nepreceniť svoje schopnosti.
Biely Kríž som už predsa vyšla raz pred prácou trikrát, tak prečo nie 9x počas voľného dňa? Malo byť cez víkend pekne, tak som to trochu podcenila a nevzala si ani blatníky. Po siedmich výstupoch na Biely Kríž som vyzerala ako „zlobor z bažín" a necítila som sa o nič lepšie. V tomto čiastočne zabahnenom stave sme sa stretli. Káva ma príjemne zahriala a už nebolo cesty späť, za čo ti teda ďakujem! Posledné dve otočky som už dala úplne mechanicky, zároveň dúfajúc, že mi nedôjde šťava (aj) vo svetle. Bol to jedinečný celodenný zážitok doslova od nevidím do nevidím.



Nezabúdajme, že tá tristovka bola súčasťou dennej stovkovej série. Zaujímalo by ma vnímanie 100-kilometrovej porcie na deň po tak náročnom výkone. Pripadala ti tá stovka ako príjemné krátke precvičenie nôh alebo ako drina?
Ráno som sa necítila nejak výnimočne rozbitá, no povedala som si, že si dám easy rovinku, a ak to nebudem cítiť na stovku, tak to nebudem hrotiť. Bolo pekne slnečno, vietor relatívne slabý a jazdu popri Dunaji s hudbou v ušiach som si nakonec veľmi užila.

cestna cyklistika

Od leta si upustila od rovín a zaraďovala do jázd stále viac a viac kopcov. Až som sa začal báť, že ma s výškovými metrami tento rok prekonáš, čo sa aj stalo. Prečo tie kopce? A prečo si sa nedala vyhecovať na 200 000 v. m, keď si k nim bola tak blízko?
Snažím sa počúvať svoje telo a nepreceňovať svoje schopnosti. Postupne trpezlivo pridávam podľa toho, ako to cítim. Som zvedavá, koľko toho budem vedieť ešte zo seba dostať. No verím, že som ešte svoj potenciál nevyčerpala. Nedávala som si ani vzdialenostný ani výškový ročný limit, pretože to nie je pre mňa podstatné, ale skôr to, ako som sa k tomu dopracovala. Za 194 000 m v tomto roku sa vôbec nehanbím. Do apríla som bola s metrami skoro na nule. Každý ďalší mesiac som videla svoj progres a to mi prináša spokojnosť a motivuje ma pracovať na sebe ďalej. Môj finálny limit je pre mňa zatiaľ neznámy.

vylet na bicykli

Prezraď prosím, koľko si za tých cca 37 000 km tento rok zodrala plášťov, platničiek a vyťahala reťazí?
Gravel Cannondale Topstone 2 mám od februára 2022 a má najazdené 13 817 km. Dostala som nespočetné množstvo defektov, resp. bolo ich veľa a prestala som počítať, keď som „patchworkovala" už asi šiestu dušu . Najviac ma v tomto sklamali plášte PANARACER Gravelking slick. Ten som kúpila ešte tretí na skúšku, no aj tak som zriedkavo zažila jazdu bez defektu. Povozila som teda ešte pôvodné WTB do zodratia. Po zime plánujem opäť uskladniť Mitas-hroty a kúpiť niečo nové na jar až jeseň.

Po toľkých zhadzovaniach kolesa som zodrala závit na zadnej oske a preto som ju následne vymenila za samoupínaciu. V apríli sa mi tiež podarilo zlomiť pätku v Modre, ktorú som, našťastie, mohla hneď vymeniť a ísť ďalej. Pre istotu mám so sebou vždy náhradnú. Tiež som na ňom vymenila zatiaľ 3 reťaze a po tých pár pádoch bude treba onedlho aj omotávky.

s bicyklom okolo sveta

Cestný bicykel Specialized Aethos Expert som si prisvojila v júni a do konca roka som na ňom odkrútila 20-tisíc kilometrov. Pôvodné plášte som pred výletom do Talianska nahradila setom Specialized Roubaix Armadillo a až na jeden neodvrátiteľný defekt ma podržali. Do zimy som vymenila zadný ešte za jeden nový a teraz vozím „all conditions” verziu.

Postupne sa učím servisovať základné časti, aby som sa mohla na seba (aj na cestách) spoľahnúť. Na cesťáku som menila reťaz trikrát, ako aj brzdové doštičky a zadný brzdový kotúč raz. Po všetkých tých dažďoch bolo už treba aj nové ložiská a na jar už prídu hádam na rad aj nové kolesá.

les

Keď je vonku poľadovica, ja pre istotu nikam nejdem, ty nasadíš hroty a vyrazíš. Nemáš strach? Alebo ten je slabší ako vôľa pokračovať v „šnúre”?
Nejdem proti sebe, neriskujem. Tie hroty tiež nie sú zázrak. Na jazero či iný podobný povrch by som nešla. Odskúšala som ich veľmi opatrne a keď som zistila, že sa ďalej nedostanem, radšej som sa otočila v 9-kilometrovom okruhu. Vždy sa nejaká cesta nájde, i keď niekedy menej záživná. Chcem vyjsť aj zajtra, aj pozajtra a preto mi to nestojí za hlúpy úraz. Tých bolo dosť už aj v menej predvídateľných situáciách.

zimná cyklistika

Rešpekt mám vždy, keď sa stretávam s novými podmienkami, ako napríklad prvá jazda v zasnežených Karpatoch. Obávala som sa, ako sa mi pôjde na 42-kách plášťoch, či sa bude šmýkať, ako dám zjazd... No nakoniec som si týchto mrazivých päť hodín nesmierne užila a to hlavne vďaka rozprávkovej zimnej scenérii... už len keby bolo trochu teplejšie.

bicykel na snehu

Na spomínanej jazde okolo Poľany som sa priblížil k odhaleniu, prečo to robíš. Chceš si dokázať, že dokážeš splniť svoj cieľ. Keď však naplníš cieľ, ku ktorému sa neodvratne blížiš, a v čase vydania článku ho budeš mať aj naplnený, šla by si ďalej aj bez nových cieľov? Narážam na to, či ti cyklistika prirástla tak k srdcu, že bez hodinky denne by si si nevedela predstaviť svoje fungovanie?
Cieľ odjazdiť rok denne vonku sa ukázal byť hlavne skvelou kalibráciou mysle. Teraz viem, že mám silu odhodlať sa a odjazdiť za takmer akýchkoľvek podmienok, a toto nastavenie prajem zo srdca každému. Tiež verím, že keď mi najbližšie spontánne napadne nejaká výzva, budem mať na ňu aj dostatok fyzickej sily. Cyklistiku, alebo skôr bicyklovanie sa, mám v láske od detstva a to sa už asi tak ľahko nezmení.

Zároveň som bola zvedavá, čo zo seba za rok dokáže dostať priemerná netrénovaná žena, keď investuje čas a energiu do aktivity, ktorú má skutočne rada. Zvedavosť som uspokojila, svoju samo-výzvu som zvládla.

žena cyklistka a jej bicykel

Najradšej súťažím sama so sebou.
Jazda okolo Poľany je pre mňa jedným z „highlightov" roka 2022. Nevedela som, do čoho idem a mala som obavy, či budem skupine stíhať alebo ma tam niekde necháte . No prežila som a veľmi som rada, že sme sa takto zorganizovali a že som mala možnosť trochu „pokopcovať" aj v týchto krásnych končinách.

hory

Podeľ sa, prosím, aj s najväčšími prekážkami, ktoré bolo nutné prekonať pri dosiahnutí svojho cieľa. Horúčka po premoknutí na jazde a podobne.
Zdravie ma, našťastie, podržalo aj tento rok. Verím, že aj vďaka vegánskej strave, no vyskytlo sa niekoľko situácií, ktoré ma trochu potrápili. Asi sa k tomu nepostavím chronologicky, to by bolo na dlho, no vypichnem zopár, ktoré mi utkveli v pamäti.

Najkurióznejší a najbolestivejší pád tohto roka sa stal po skororannej kolízii s králikom pred Schlosshofom. Zvieratko so samovražednými sklonmi sa vyrútilo z tmy, na poslednú chvíľu som ho obišla, no vzápätí sa zvrtlo a prebehlo mi pred predné koleso. Ako som padala, uvedomujúc si, že toto bude fakt bolieť, som len dúfala, že bicykel zostane pojazdný a králik živý. Hľadala som ho, no našla som len pár chlpov a krv iba svoju, bike fungoval, tak som šla ďalej. Na rany na tele a materiáloch som sa odvážila pozrieť až doma. Najväčšiu som mala na boku. Boľavá hrča vo veľkosti králičej hlavy so mnou pobudla takmer tri týždne a jazvy sa tak skoro nezbavím. Najbližšie dni som odjazdila ofačovaná a odpracovala v sede v kraťasoch z domu.

večerná cyklistika

Jednu októbrovú sobotu som si chcela odkrútiť stovku v Karpatoch. Vyšla som ešte za tmy a ako som vchádzala do lesa, hmla hustla a hustla. Šla som čím ďalej tým viac skôr po pamäti. No akosi som nedomyslela, že to budem musieť ísť aj smerom dole. . Zjazd som šla pomalšie ako výstup. Cesta sa mi po intenzívnom sústredení iba marila a z lesa som vyšla asi len zázrakom a mentálne vyšťavená. Táto hmla sa držala ešte niekoľko dní, no ja som sa jej radšej už v tme vyhla.

Zároveň si so slzou v oku a trpkosťou v srdci spomínam na každý defekt v tme a mraze, každú jazdu v neprestávajúcom lejaku, či chladnom vetre. Niečo málo som opísala aj v svojej infantilnej situačnej cyklo-poézii .



Pri takomto tréningovom objeme by to už chcelo aj nejaké preteky. Ako sa kamarátiš s pretekárskymi ambíciami?
Nemám pretekárske ambície. Najradšej súťažím sama so sebou. No možno tomu raz dám šancu, len tak pre skúsenosť.

Vytiahnem z teba prípadné ciele na tento rok?
Takmer nikdy nemám plán ani len na rannú jazdu a zistím ho, až keď sadnem na bike. Napríklad mám chuť na kopce, no podmienky či stehná povedia „nie, nie!”, tak improvizujem, niekedy aj celú cestu. Posledné mesiace idem iba s cieľom nejak sa pomotať ideálne aspoň 100 kilometrov.

Môj prapôvodný a základný cieľ naďalej zostáva, a to pravidelne bicyklovať a zlepšovať sa, pokiaľ to bude možné. Zároveň si prajem byť súčasťou komunity ľudí, ktorí na sebe pracujú, sú aj preto zdravší, silnejší a so sebou vyrovnaní a úprimne si želám, aby sa táto komunita neobmedzene rozširovala. Áno, hovorím o cyklistike.



Maťka, ďakujem za motivačný rozhovor a prajem ti minimum nepríjemností, aj keď štatisticky pri tom nájazde sa nepríjemnostiam dá len ťažko vyhnúť. Najmä, keď jazdíš často v tme, lese, hmle, na ľade a prípadne aj blate. Napriek tomu verím, že prípadné nepríjemnosti budú bezbolestné, ideálne žiadne. Nech slúži aj technika a najmä zdravie. Vidím, že počúvaš svoje telo a v prípade hlášky, chcem voľno, mu ho aj dopraješ. Alebo je tá vegánska strava spolu s veľkou mentálnou silou elixírom zdravia a nekonečnej energie…



Ďakujem pekne za priania a samozrejme aj za príležitosť podeliť sa o nové zážitky z mojej 365-dňovej výzvy. Tiež prajem všetkým veľa energie, zdravia a odhodlania ísť si za svojimi cieľmi a to nielen v roku 2023.
report_problem Našiel si v texte chybu?
reactor (Pavol Ptasinsky)
Páči sa ti tento článok? thumb_up303thumb_down comments 119 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Rozhovor: Iron Lady - od železa po karbón, v daždi aj cez tajfún

Rozhovor: Iron Lady - od železa po karbón, v daždi aj cez tajfún

Koľko kilometrov ste už najazdili tento rok? A koľko by ste chceli? Hmm, Martina dala ten váš cieľ možno už v júli.
Reportáž: Křivoklátský Gravel 2022 – netypická účastníčka 130 km gravel pretekov

Reportáž: Křivoklátský Gravel 2022 – netypická účastníčka 130 km gravel pretekov

Do tohto roku som nikdy nebola na cyklistických pretekoch, nemám na to hmotnosť, nohy a ani nepatrím k tomu pohlaviu, čo bežne na preteky chodí.
Triathlon Attack – tu zistíš, aký si netechnický a kde máš rezervy

Triathlon Attack – tu zistíš, aký si netechnický a kde máš rezervy

Citát jedného z top pretekárov, ktorý mal v cieli čas pod 9 hodín. Ja som sa s traťou pasovala takmer o 4 hodiny dlhšie. Ale poďme pekne poporiadku.
keyboard_arrow_up