Únavu túžba strieda

Uvažovali ste niekedy o tom, prečo sa cyklistike venujete tak, ako sa venujete? Pamätáte si ešte, prečo ste s ňou začínali? Prečo tomu venujete toľko energie, času a peňazí? Nie je to len vami vytvorená bublina?

Samozrejme, že to všetci milujeme, že je to náš životný štýl, o tom som už čo-to spomenul vo svojom prvom príspevku – S láskou k cyklistike. Teraz sa budem snažiť trochu nadviazať na tento článok, ktorý rozoberal moju cestu, motiváciu a spôsob vyrovnania sa so zdravotným problémom. V čase vydania článku končila sezóna 2021 a mal som za sebou prvý rok komplikácií, ale súčasne som bol aj plný nádeje a ideálov, že sa všetko vyrieši a ďalšie roky budú úplná pohoda.

Nie nadarmo sa hovorí o časovke ako o disciplíne pravdy...

Aktuálne je rok 2023 a musím sa priznať, že sa točím v bludnom kruhu opakovaných problémov so spomenutou obličkou. V čase písania tohto článku mám pred sebou už šiesty zákrok na urológii a piaty za posledných 25 mesiacov. Posledné sezóny sa niesli v duchu zákrokov a návratov. S pribúdajúcimi zákrokmi je aj hľadanie motivácie čoraz náročnejšie. Stále častejšie zvažujem, či to naozaj stojí za to.

Začarovaný kruh

Vnímam to celé ako malý zázrak...

Už od úplného začiatku, kedy som začal vnímať cyklistiku trochu komplexnejšie, ma začala baviť výkonnostná cyklistika, úprimne ani nie tak samotné preteky, ako ten celý proces smerovania prípravy k danému cieľu sezóny, budovanie a časovanie formy. V tomto smere sa ukázala ako správna disciplína v mojom ponímaní časovka. Nie nadarmo sa hovorí o časovke ako o disciplíne pravdy a o tom, aká je pravdivá, by som vám vedel porozprávať svoje, keďže tu neexistuje žiadne závetrie, žiadny zjazd, kde si môžeš dovoliť vyvesiť nohy a prepadnúť sa možno trochu v balíku.

Za každých okolností musíš ísť cez bolesť, ale aj to znášanie bolesti musíš vedieť akceptovať, a o tom je práve ten tréning. Avšak toto všetko je postupom posledných rokov stále komplikovanejšie s prelínajúcimi sa zdravotnými problémami. Ak si predstavíš, že dvakrát ročne absolvuješ anestézu, výpadok a úpadok formy a znovu je to len o tvojej psychike, či sa znovu dokážeš naštartovať.

Štartovať 3. sezónu operačnou sálou, tŕpnuť, či všetko znova dobre dopadne, a ak to dobre dopadne, tak znova iba na nejaké obdobie? Následne, keď konečne prestaneš cikať krv , sa musíš z toho celého oklepať a vrátiť sa späť do tréningového procesu, pár týždňov potrebuješ na rozjazdenie, ďalších pár týždňov na návrat do svojej predsezónnej formy a až následne môžeš začať budovať výkonnosť na ďalšiu sezónu, a to všetko s vedomím, že všetci okolo teba, s ktorými sa snažíš súťažiť, sú už v tom čase so svojou výkonnosťou a formou oveľa ďalej, nehovoriac o celkovej metabolickej nevýhode.

Vnímam to celé ako malý zázrak, že sa mi vždy nejako podarí dotiahnuť a aspoň v rámci možností byť konkurencieschopný, ale, bohužiaľ, medzisezónny progres v tomto kruhu je veľmi komplikovaná záležitosť. Na jednej strane bojuješ, aby si našiel dostatočnú energiu a motiváciu, ale na druhej strane si bez toho nevieš predstaviť fungovať, ten tréningový proces a s ním súvisiaci fyzický stres sú skutočne vysoko návykové.

Šport a psychika

To, ako ide športový výkon ruka v ruke s nastavením mysle a celkovou pohodou, som si počas sezóny dovolil vyskúšať na vlastnej koži, zrovna nie vo vhodnom čase. S manželkou sme mali už stanovený termín pôrodu asi týždeň predtým, ako sa k nám mal pridať malý Teuško. Od toho momentu, ako som sa tento termín dozvedel, som nevedel myslieť na nič iné. Termín bol stanovený na piatok a v stredu bola plánovaná časovka dvojíc, nad ktorou som dlho váhal, či sa jej zúčastniť, keďže som dobre vedel, že sa neviem na to sústrediť.

Napriek tomu som spravil chybu a rozhodol som sa štartovať. A pocity počas časovky? Z 50-minútového výkonu som dokázal ísť 10 minút, kedy som bol nútený zastaviť,

Veď aj tá cesta sama o sebe je vraj cieľ.

pretože môj organizmus nebol schopný akceptovať takúto záťaž, jednoducho bolo mi na vracanie, a ak by som to nestopol, asi by som na tom bicykli rovno omdlel. A môj výkon počas tých 10 min.? Zarážajúcich 300 W, pričom v tej časti sezóny som 30-minútové časovky jazdil na 350 W.

Chcem tým poukázať na to, že pokiaľ nie je hlava v pohode, jednoducho nie je ani výkon a nezáleží na tom, ako veľmi chceš a ako po tom túžiš.

Motivácia

Celá táto opakujúca sa situácia ma privádza k myšlienke, prečo tomu stále venujem toľko energie a času, preto tie otázky v úvode, ako z kvalitnej B-čkovej motivačnej knihy napr. „Keď nevieš nájsť dôvod prečo pokračovať, spomeň si na dôvod, prečo si začal.“ Všetko sú to vety, čo krásne znejú na papieri, v skutočnosti je to oveľa komplikovanejšie a náročnejšie. Môžeš byť motivovaný, môžeš byť cieľavedomý, môžeš do toho vkladať aj posledný kúsok voľnej energie, keď ťa nepodrží vlastné telo s odstupom pár mesiacov absolvuješ výpadok a stres s tým súvisiaci.

Ak sa pohybuješ v prostredí, kde všetci trénujú a pretekajú, je ťažké z toho upustiť a len sa prizerať, akceptovať pokles vlastnej výkonnosti. A spomenúť si len na ten začiatok, že si začal jazdiť v podstate len tak pre radosť, absolútne neobstojí. Lebo vieš, koľko času a túžob si už do toho investoval.


Navzdory opakujúcim sa komplikáciám je na mieste prehodnotenie prístupu k cyklistike, zmeniť pohľad a spôsob jazdenia. Tu je však ten problém, ako? Kde nájsť novú motiváciu, keď práve tá výkonnostná zložka ma na tom baví najviac? Vedomie, že nejdem na bike len tak, ale idem trénovať, že ma čaká ťažký tréning z nejakého dôvodu a potom zasa dlhá ľahká jazda, napĺňa ma ten systém a smerovanie ku konkrétnemu cieľu.

Toto všetko je však fyzicky náročné a zaťažujúce plne zdravý a funkčný organizmus. A ja som 2 roky súťažil s tými zdravými a dúfam, že dostatočne obstojne, ale asi nastal čas priznať si, že treba dať nohu z plynu. Aj napriek môjmu obľúbenému mottu - „únavu túžba strieda“, ktoré si rád vtĺkam do hlavy, keď sa počas časovky snažím pridať aj napriek tomu, že zlepené sliny nedokážem ďalej prehĺtať, obrovská bolesť v stehnách a pálenie pľúc sa snažia tú bolesť zastaviť, tak teraz musí ísť túžba trochu bokom.

Cesta je cieľ?

Momentálne, ak aj všetko na operačke dobre dopadne, som rozhodnutý pretekársky do tejto sezóny nezasahovať, ale napriek tomu stále trénovať. Veď aj tá cesta sama o sebe je vraj cieľ. Budem hľadať a čakať na nové obzory, ktoré mi náš šport otvorí a ponúkne.


Čo je vaša motivácia a cieľ? Čo vás motivuje sadnúť na bicykel napriek silnému nárazovému vetru, napriek dažďu a zime, pretože nie všetky dni sú krásne a slnečné a aj napriek tomu vytrvalo jazdíme. Možno práve ty a tvoj príbeh bude pre mňa inšpiráciou, prečo si znovu cez víkend nastaviť budík na 5:00.