Al Qudra - bicyklovanie v púšti nemusí byť nuda

Aké možnosti ponúka Dubaj pre zanieteného cyklistu? Je pohyb po tamojších cestách bezpečný?

Pred rokom v októbri som si doprial nádherný zážitok a splnil si krásny sen. Na dovolenku v Dubaji som zobral aj svojho vnuka a urobil si s ním cyklovýlet do oblasti Al Qudra, kde si na cyklochodníkoch dokáže človek „vyskladať“ takmer 200 km trasu.

Ako na to?

Keďže som sa tam chystal tentokrát na celý mesiac, už od septembra som zvažoval, či a ako so sebou zobrať aj bicykel. Konečné rozhodnutie bolo nechať si vyrobiť kartón na mieru a zobrať bicykel ako batožinu. Keď som si však skalkuloval náklady (preprava tam a späť cca 300 €, prenájom auta na celý mesiac cca 800 €, resp. cestovanie bez vlastného bicykla a prenájom bicykla z požičovne – telefonicky som zjednal cenu prenájmu tiež na 50 % - náklady boli deprimujúce) a pridal k tomu oštary s prepravou (rozumej moju pohodlnosť), zvolil som iný variant – kúpiť si niečo v tamojšom „bazoši“.

Za naozaj nepochopiteľné ceny sa tam niekedy dajú kúpiť aj skutočné klenoty. Tentokrát som ale nič podobné nenašiel. Objavil som však celkom slušný cesťák s 50 % zľavou. Bol zlacnený z 3 500 AED na 1 700 AED (cca 430 €), no nekúp to.


Prvý problém predstavovala logistika. Ako sa dostať na cyklochodník? Poradil mi majiteľ požičovne. Môže to byť trochu riskantné, hlavne v dopravnej špičke, ale dá sa tam dostať po krajnici. Cesta síce pôsobí dojmom diaľnice s 3 - 5 pruhmi, ale inak je to absolútne bezpečné a vodiči sú nepredstaviteľne ohľaduplní. Bolo zábavné sledovať, ako fandia športovcom. Dokonca aj policajti, ktorí ma míňali na nekonečných rovných úsekoch alebo v trojpruhových „kruháčoch“, mi mávali a ukazovali „palec hore“.

Dokonca sa mi stalo aj toto: cestou naspäť z výjazdu som využíval cyklochodník, z ktorého som obyčajne schádzal zase na cestu a mal to domov ešte asi 13 km. Potom som na Strave našiel trasu, ktorá síce bola dlhšia, ale bezpečnejšia a takmer celá viedla po cyklochodníku.

Je humorné vidieť vedľa cyklochodníka bager upravujúci terén a vedľa neho pasúcu sa ťavu.

Keďže v Dubaji takmer neexistujú obojsmerné cesty, v prípade, že sa človek potrebuje dostať do protismeru, musí často absolvovať po najbližšiu „otočku“ aj niekoľko kilometrov. Na druhej strane sú krajnice aj 3 m široké, takže aj jazda po vedľajších cestách je absolútne bezpečná. Keďže som sa chcel vyhnúť tomu 13 km úseku, zvolil som tento variant. Predstavovalo to síce odklon opačným smerom a asi dvakrát 5 km „účko“, ale namiesto 13 km po frekventovanej ceste by sa tento úsek skrátil na necelé 2 km.

Dorazil som teda až k podjazdu, ktorým som urobil to „účko“ a pokračoval po cyklochodníku, ktorý sa však asi po 1 km zase otočil a naviedol ma na paralelnú cestu, ktorá ma viedla zase opačným smerom. Ani po 10 km nebol žiadny „kruháč“ ani semafory v dohľade. A to som bol už pekných pár km od „domova“. Dorazil som na benzínku, kde si práve policajt dával kávičku. Opýtal som sa ho teda, ako sa dostanem na druhú stranu cesty. Nechápavo na mňa pozrel a povedal, že k najbližším semaforom je to ešte asi 7 km a že skrátka musím prekročiť zábradlie, prejsť cez deliaci pás a zase prejsť cez 3 pruhy na krajnicu, že premávka je momentálne takmer nulová, ale že si musím dávať pozor...

Absolútnym dobrodružstvom je jazda v piesočnej búrke...

Príjemným zážitkom je aj ohľaduplnosť vodičov. Jazda po širokánskej krajnici je úplne bezpečná a aj na miestach, kde sa pripájajú vedľajšie cesty, dávajú vodiči cyklistom prednosť, aby mohli bezpečne prejsť zase na krajnicu, tiež zamávajú, usmievajú sa. Na miestach, kde cyklochodník križuje vedľajšiu cestu, je vyvýšený priechod pre cyklistov a pred ním majú cyklisti „stopku“, autá tam vždy zastavia, pokiaľ sa k priechodu blíži cyklista. Keď som pred ním aj zastal, vodič mi naznačil, že mám pokračovať a tiež zamával alebo ukázal „palec hore“.

Na Al Qudru

Skúsenosť s Al Qudrou som mal z minulého roka, keď som si tam s vnukom urobil 70-kilometrový „výlet“. Tentokrát som vyrážal ako obyčajne okolo 7:00, keď bola teplota okolo 18 °C. O hodinu sa už teplota začala šplhať k 25 - 30 °C. K najbližšiemu „start pointu“ som to mal 13 km. A tam začal cyklochodník ako z rozprávky. Spojnica s centrom Al Qudra je lemovaná živými plotmi, palmami a stromami. Je humorné vidieť vedľa cyklochodníka bager upravujúci terén a vedľa neho pasúcu sa ťavu. Alebo skupinku robotníkov zametajúcich lístie či piesok z chodníka, alebo opravujúcich kilometre hadičiek zavlažovacieho systému. Vždy po niekoľkých kilometroch je celtový prístrešok na pauzu.


Hlavný „start point“ – Al Qudra víta cyklistov trávnikmi plnými kvetov, tunelom popod diaľnicu a bufetom plným cyklistov, ktorí každého berú ako starého známeho, pridajú sa alebo zoberú do partie, debatujú o všetkom možnom, plánujú si trasu. A je to naozaj zmes všetkých možných národností. Dokonca som tam stretol aj Košičana, ktorý pracuje v Dubaji pre Emirates Airline.

Na trati

Na prvý pohľad môže pôsobiť bicyklovanie v púšti ako nuda. Nekonečné roviny s prevýšením okolo 1 - 2 % sa sem-tam striedajú s nejakou raritou, miernym stúpaním, dlhou zákrutou alebo niečím, čo vzbudí zvedavosť. Bol som však prekvapený a aj trochu pyšný sám na seba, že som celkom hravo zvládal aj výjazdy cez 100 km, síce viac-menej po rovine, ale predsa... Absolútnym dobrodružstvom je jazda v piesočnej búrke, počas ktorej možno stretnúť aj malé zametacie auto odstraňujúce pieskové záveje.

Príjemné spestrenie

Pomedzi svoje dlhé výjazdy som sa venoval vnučke (7 rokov), ktorá dostala pod stromček nový bicykel. Tak som ju zaúčal a ona každému pyšne predstavovala svojho deda zo Slovenska. „Môj dedo je zo Slovenska, to je v Európe a sú tam vysokánske hory.“ Aj dedo bol pyšný na to, ako vnučka napredovala.

Absurdný koniec

Byť na dôchodku môže byť demotivujúce, ale iba vtedy, ak si človek nedokáže vytýčiť dosiahnuteľné ciele.

Dňa 31. decembra – po skúsenosti, že hravo zvládam aj vyše 100 km výjazdy, som si naplánoval trasu s dĺžkou 140 km. Štart o 6:45, nádherné počasie, pohodové tempo... a zrazu, cca po 13 km, BUM!!! Odzadu ma „zostrelila” premotivovaná Britka na „stíhačke". Čumela na svoje predné koleso namiesto pred seba. Paradox je, že najazdíš 200 km po 5-prúdovej „diaľnici” s kruhovými objazdmi, príjazdmi a výjazdmi a nakoniec ťa „zruší” jedna min. 90 kg žienka, ktorá „fičí" na 6 kg bicykli za niekoľko tisíc €.

Síce sa vrátila a pristavila a za jazdy sa opýtala, či som OK a že jej je to veľmi ľúto (to ma ešte nič nebolelo) a fičala veselo ďalej. Potiahol som to ešte 17 km až na Al Qudru, ale tam to po chvíli začalo bolieť. Takže pohotovosť, okamžite MR (celkom ako v našich nemocniciach ) a výsledok: odtrhnutá kľúčna kosť a zlomené rebro. V tomto roku (2022) už tých vytúžených 6 000 km asi „nezaknihujem”. A navyše, odteraz budem asymetrický. Nepríjemný, ale celkovo úžasný zážitok.


Mal som síce na pláne zdolať Jebel Jais, ale sám som si na to netrúfal. Predsa len, tých 40 km s priemerom 5 % nie je pre mňa sranda a to sú tam aj úseky s 15+ % stúpaním a problém bol s logistikou. Ale nabudúce to nejako zorganizujem. V miestnej požičovni sa schádzajú nadšenci a organizujú spoločné výjazdy, tak sa k nim možno pridám. Bicykel tam už mám, ešte doriešiť prepravu a ideme na to.


Byť na dôchodku môže byť demotivujúce, ale iba vtedy, ak si človek nedokáže vytýčiť dosiahnuteľné ciele. Ak to dokáže a navyše si cieľmi upevňuje zdravie, je dôchodok úžasný.