Keď sa splní sen

Keby mi bol niekto pred štyrmi rokmi povedal, že na staré kolená prepadnem cyklistike a najazdím ročne aj 4 000 km, vysmial by som ho.

Je pravda, že v mladosti som veľa športoval, ale posledných 20 rokov som akosi poľavil. A keď som „zdedovatel“, šport sa zredukoval na pár dní pri mori a pár lyžovačiek v zime. Ale potom prišiel šok. Vysoký cholesterol, cukor a 98 kg. Takže som začal študovať, čo s tým a prišiel na rad bicykel, články na MTBIKERi, informácie o tepových frekvenciách a v septembri 2018 prvý výjazd. Strašný zážitok... Tri dni svalovka, boľavý zadok a to som si dal iba nejakých 10 km. Nezlomilo ma to a do decembra som najazdil takmer 700 km a zhodil 11 kg. Ďalší rok už pre mňa začal 21. januára a do Vianoc to bolo 4 100 km a ďalších -9 kg. A z bicykla sa stala závislosť.


Často lietame k synovi do emirátov a tam mi ten bicykel strašne chýbal. Aj som zvažoval, že si tam nejaký kúpim, ale nakoniec z toho zišlo. Potom som čítal články o cykloturistike v emirátoch, pozeral videá a zrodil sa sen – vyskúšať si niektorý „track“.

Byť vzorom je príjemné

Vyskúšať si cykloturistiku v exotickej cudzine je zážitok sám o sebe. Dopriať ho inému je o to príjemnejšie. A keď to dopraje dedo vnukovi, je pôžitok o to väčší. Vnuk sa začal venovať MTB v Cyklo Čajka klube v Prešove pred necelým rokom. Má 11 rokov a celkom uspokojivo absolvoval už aj nejaké preteky. Na víkendy u deda si už pravidelne vozí aj svoj „bike“ a brúsime po okolí. Spišské Podhradie je v doline pod Spišským hradom, a teda kamkoľvek sa vydáme, ideme do poctivých kopcov. Ale mladý je ako „duracelko“, nikdy toho nemá dosť.

Čas na plnenie snov

Často chodievame do Dubaja, tak sme tentokrát so sebou zobrali aj vnúčatá. Nápad vyskúšať cyklopark bol jasný okamžite. Na výber ich je v Dubaji a v okolí niekoľko a so širokou škálou náročnosti od plochých ale aj veľmi strmých cestných až po mimoriadne náročné horské. Výber padol na cyklopark Al Qudra, ktorý bol najbližšie a ponúkal aj najvýhodnejšie podmienky v požičovni (rezervácie sa robia výlučne on-line, žiadny depozit, platba až po dojazde).


Príprava na ranné dobrodružstvo bola aj zo strany vnuka „seriózna“ – voda, ovocie, pečivo, dres a tretry, okuliare a rukavice, všetko pekne na hromádke, aby sme ráno o 5:00 „nebuntošili“. Vzrušení sme už ráno pred 6:00 držali v rukách pripravené vynikajúce Treky Domane AL3 a o 6:00 sme už „točili“. Príjemné počasie, teplota okolo 24 °C, ale vlhkosť okolo 85 %.

Vyskúšať si cykloturistiku v exotickej cudzine je zážitok.

Na Al Qudre si človek svoj výjazd môže „vyskladať“ podľa chuti. A mladý tej chuti mal neúrekom. Sršal humorom pri pohľade na 20 km rovinu ako podľa pravítka, sem-tam komická „zákrutka“ okolo osamelého stromu (len aby sa aspoň trochu narušila tá nekonečná priamka). Mladý vždy upozornil: „Dedo, pozor! Pred nami prudká zákruta, spomaľ!“ Bol nadšením bez seba, keď videl, že ide po rovine 35 km/hod. Sem-tam nejaký smiešny kopček. A to zase hlásil: „Dedo, pozri na ten kopčisko, to asi ani nedáme, asi budeme tlačiť.“ Na jednom mieste (úplne nepochopiteľne) stál starý opustený autobus. „Dedo, to tu majú určite pripravené na zber odpadnutých cyklistov.“ A naokolo nekonečný piesok, duny, antilopy oryx, plachtiace sokoly.


Zhruba každých 10 km je vedľa perfektného cyklochodníka odpočívadlo s plachtovým prístreškom. Na jednom sme si upili, na inom zjedli banán, jablko, na ďalšom odhryzli z tyčinky... A kilometre pribúdali. Na každom rázcestí rozhodoval vnuk, či otočíme domov alebo ideme ďalšiu slučku.


Po troch hodinách sme nakoniec dorazili naspäť do požičovne, vrátili bicykle a začali študovať záznam z jazdy. Teplomer už ukazoval statočných 35 °C. Mladý bol uveličený, že zvládol 70 km!!! Smiešne mu bolo iba to, že sme na tých 70 km nastúpali „až“ 190 m. Niekto by si myslel, že bude grogy. Kdeže. Po návrate domov išiel ešte na 2 hodiny do bazéna a poobede ho už zase ťahalo: „Dedo, pôjdeme aj popoludní?“ Cez deň, ani popoludní, sa tam pri tých teplotách a vlhkosti dosť dobre jazdiť nedá. Iba ak so svetlami, pretože po zapadnutí slnka je tam behom 10-15 minút tma a aj dosť chladno. Tak z toho zišlo. Naši diaľničiari by sa tam rozhodne mali ísť pozrieť, ako vyzerá kvalitný asfalt. Zaujímavé sú aj ostatné podmienky. Za dva bicykle veľmi slušnej kvality som za 3 hodiny zaplatil dohromady 46 €, pričom v cene boli prilby, náhradné duše, náradie a pumpa, výmena pedálov za SPD.

Zážitok to bol úžasný a skúsenosť tiež na nezaplatenie. Najväčším zážitkom pre mňa bolo nadšenie vnuka a výkon, ktorý s absolútnou ľahkosťou podal.

Nový sen

Po tejto príjemnej skúsenosti som sa nadchol pre cestný bicykel a „pod stromčekom“ pribudol k môjmu crossáku Author Mission 2019 cesťák Ghost Nivolet. A dnes už viem, ako budem tráviť čas v emirátoch najbližšie. Ale to už vyskúšam trochu iný level. Skúsim kopce v okolí Ras Al Khaimah, Fujairah, Al Ain. Uvidíme, čo sa dá v tých horúčavách zvládnuť. A aj keby to nevyšlo, statočných kopcov máme aj u nás viac než dosť.