Orbea Factory Tour - od zbraní až k bicyklom

Orbea je jedným z najznámejších európskych výrobcov bicykov. Ale vedeli ste, že ich meno je previazané aj s počiatkami Vuelta a Espana?

Ak sa vás niekto spýta na bicykel s históriou, ktorá značka vám napadne ako prvá? Bianchi? Wilier? Colnago? Pre niekoho to bude možno prekvapenie, no firma Orbea existuje rovnako dlho, dokonca dlhšie ako niektoré z týchto značiek. Orbea je staré šľachtické meno. A treba povedať, že výroba týchto bicyklov a jazda na nich je nielenže šľachtická, ale priam kráľovská.

Príbeh začína výrobou zbraní

Pomerne málo ľudí vie, že Orbea pred zhruba 180 rokmi začínala ako zbrojárska firma. V baskickom meste Éibar ju založili traja bratia, Juan Manuel, Mateo a Casimiro. Táto „zábavka“ však vydržala iba 90 rokov, keďže v období ich prerodu sa rozmáhali reštrikcie nosenia osobných zbraní. Práve tento fakt ich posunul od zbraní k bicyklom, takže už môžeme povedať, že väčšinu svojej existencie sa Baskovia venujú ušľachtilejšiemu cieľu. Voľba prejsť na výrobu bicyklov bola pomerne logická – keďže mali skúsenosti s tvarovaním rúrok, v roku 1930 uzrel svetlo sveta prvý bicykel Orbea.

Z hľadiska Vuelty boli tridsiate roky prelomové – za podpory firmy Orbea sa tu uskutočnili preteky Gran Premio de la República, vedúce z Éibaru do Madridu a späť. Práve toto bol akýsi predchodca Vuelty ako ju poznáme teraz a niet divu, že jedným z dvoch španielskych tímov, ktoré sa v roku 1935 postavili na štart prvého ročníka, bola práve Orbea. Skúsenosti s Grand Tours nechýbali, koniec koncov, už rok predtým sa pretekári pod hlavičkou Orbea postavili na štart Tour de France.

V roku 1998 zaznamenala Orbea obrovský nárast a od cesty sa postupne presunuli aj do terénu. Myslím, že meno Julien Absalon netreba nikomu zvlášť predstavovať. Bicykle Orbea môžeme aj dnes vidieť v profi pelotóne (sponzorujú pro tím Euskaltel-Euskadi) a o tom, že sú to riadne rakety, som sa presvedčil na vlastnej koži... ale o tom až o chvíľu.

Vďaka kooperative takmer rodinná firma

Dáme zbohom krátkemu historickému okienku a presídlime sa do baskickej Mallabie. Ak vlastníte bicykel tejto značky, je takmer isté, že vyšiel z linky práve v tejto továrni, učupenej v údolíčku medzi vrchmi. Práve tu sa vyrába 90 % modelov, ostatných 10 % (poväčšine tých lacnejších) pochádza z Portugalska.


Pri prechode cez „office“ sa pousmejem – pri každom druhom stole v stojane zaparkovaná „žiletka“. Tradícia commutingu je tu očividne silno zakorenená a neprekážajú jej ani strminy, kam len oko dohliadne. Z toho, čo som sa dozvedel, nie sú ani výjazdy počas obednej prestávky ničím nezvyčajným. Vodiči sú už na zvýšenú koncentráciu cyklistov v tejto oblasti zvyknutí a na vlastnej koži sme to neskôr pocítili.

Celá firma má okolo 1000 zamestnancov a hoci rozváža bicykle do celého sveta, továreň by ste krížom-krážom prešli behom pár desiatok minút. Stratégia jednoduchá, čo sa objedná, to sa vyprodukuje. Tým pádom sa šetria výrobné, no predovšetkým skladové priestory a zlepšený je aj ekonomický chod firmy, ktorá nemusí nútene zlacňovať bicykle, ktorých má plné sklady, lebo sa nepredali.

A nejakých vážnych zamračených „kravaťákov“ by ste tu hľadali zbytočne – Baskovia fungujú štýlom „cooperativa“, teda asi 40 % zamestnancov má zároveň podielové vlastníctvo firmy. Taký malý, rodinný systém.

Bicykel „na mieru“ s MyO

...vďaka takýmto, na prvý pohľad „brutálnym“ podmienkam, dokáže Orbea poskytnúť doživotnú záruku na rám.

Ešte stále sme sa ale nedostali k tomu, čo vlastne Orbeu odlišuje od iných značiek. O MyO už asi väčšina z nás počula a tí, čo ešte nie, pozrite na Cepovo video. V skratke, je to služba, pomocou ktorej presne dokážete nakonfigurovať svoj vysnívaný bicykel a nejde len o farebnú kombináciu, nápisy a detaily. MyO okrem dizajnovej kustomizácie zahŕňa aj možnosť prispôsobenia komponentov podľa vlastných preferencií – veľkosť prevodníkov, rozsah kazety, typ riadidiel, model kolies a mnoho ďalšieho... hrať sa s tým dá donekonečna, viem to z vlastnej skúsenosti.

Za lepšie komponenty si samozrejme priplatíte, pokiaľ sa ale bavíme len o samotnej farbe rámu, táto možnosť konfigurácie je bezplatná, čo je naprieč spektrom výrobcov bicyklov pomerne raritné.


Bicykle objednané cez MyO tvoria asi 30 % celkovej produkcie. Tieto rámové sady majú v sklade špeciálne miesto. Zaberajú niekoľkometrovú uličku a keďže sú krabice smerom do uličky otvorené, vieme nazrieť dnu. Musím úprimne priznať, že hľadieť na tie farebné kombinácie od výmyslu sveta bolo fascinujúce.

Orbea sa dlhodobo snaží raziť teóriu kvality na úkor kvantity.

Základom každého dobrého bicykla, či už „custom“ alebo v „sériových“ farbách, je však rám. Pri vývoji bicyklov v svojom testovacom laboratóriu Orbea karbón rozhodne nešetrí. Ak má niečo zniesť určitý pohyb 1000-krát pod záťažou 80 kg, simulácia prebehne 2000-krát pod záťažou 160 kg.



No práve vďaka takýmto, na prvý pohľad „brutálnym“ podmienkam, dokáže Orbea poskytnúť doživotnú záruku na rám. A ten sa presúva do lakovne. V minulosti prebiehalo lakovanie v otvorených priestoroch, rozhodnutie zriadiť uzavretú lakovňu bolo logické – vďaka dômyselnej kontrole čistoty ovdušia a splachovaniu čiastočiek farby vodou stekajúcou po zadnej stene lakovne, tento proces nie je ovplyvnený nečistotami.

Rovnaký systém „vychytávania“ nečistôt a farby funguje aj v robotickej lakovni, kde prebieha lakovanie sériovo vyrábaných rámov. Celý čarovný príbeh zrodu jedinečného MyO bicykla sa odohráva na priestore asi 10 x 20 metrov. Od základnej farby cez lak, maskovanie, detaily, po kontrolu kvality. Pri kontrole kvality sa musím pristaviť, keďže tá je tu naozaj prvotriedna.

...nad niektorými kúskami, vystavenými v showroome hneď za officom, som si veru dlho poslintal.

Orbea sa dlhodobo snaží raziť teóriu kvality na úkor kvantity. Bicykel je skúmaný pod rôznymi uhlami a to nielen bezprostredne po lakovaní, ale v celom procese montáže. Pokojne sa môže stať, že už je na ňom nahodených niekoľko komponentov, objaví sa malý oderok na ráme a rám dostane (odhadujem, že dosť nepopulárnu ) malú oranžovú lepku v mieste poškodenia. Hurá do opravy. Tu sa obvykle inkriminované miesto prebrúsi a prelakuje.


Netýka sa to však len MyO bicyklov, ale celej výroby, hoci pri strojovom lakovaní sú chyby naozaj minimálne. Po lakovaní sa bicykel presúva na montážnu linku. Montážna časť fabriky má dve podlažia. V hornom sú jednotlivé komponenty triedené do priehradiek, každému bicyklu je priradená vlastná, ktorá je neskôr pomocou výťahu poslaná do spodného podlažia. Tu sa nachádza samotná posuvná montážna linka.

„Dodávky“ komponentov sa riadia japonským systémom Kaizen. Znamená to kontrolu dostupnosti a kvality komponentov, ktorá je na dennej báze značená do tabuľky a pomáha tak v zlepšovaní kvality a produktivity. Výsledkom celej tejto práce je bicykel v tip-top stave, zbalený do recyklovateľných materiálov (podporujem) a na ceste k zákazníkovi. Tomu môže radosť pokaziť snáď len kuriér.

Ponuka na rýchle švihy, pre zábavu v teréne i dochádzanie

Ponuka z Mallabie je skutočne bohatá. Orbea cieli na všetky kategórie a hoci nám neprezradili nič konkrétne, v budúcej sezóne sa môžeme tešiť na vynovený cestný segment a nezabúda sa ani na mestské bicykle. Je však jasné, že gro ponuky je hlboko ukotvené v horskej cyklistike, od rýchlych XC rakiet cez zábavné trail modely až po stroje do najťažšieho terénu. Nebudem klamať, nad niektorými kúskami, vystavenými v showroome hneď za officom, som si veru dlho poslintal.


Nezaostávajú ani na poli doplnkov – po prehliadke továrne na bicykle sme navštívili menšiu (a zatiaľ pomerne dobre skrytú) halu, kde sa vyrábajú kolesá OQUO, doteraz najmä pre MTB segment. Nepotrvá však dlho a k slovu sa dostanú aj na cestných modeloch, koniec koncov s produkciou karbónových kolies tu už majú skúsenosti. Rovnako ako v prípade bicyklov, aj tu sa kladie dôraz na životnosť, pričom sú kolesá testované najmä na schopnosť odolávať vibráciám. Skrátka, Baskom sa darí držať krok s konkurenciou aj na tých najvyšších priečkach.

Zaujímavé boli postrehy z predaja elektrobicyklov vo svete a na česko-slovenskej scéne. Kým celosvetovo je pomer vcelku vyrovnaný, u nás je to 95:5 % v neprospech bateriek a motorov. Samotný demo výjazd ma len utvrdil v tom, že neoprávnene. No kým sa k nemu presunieme, dáme si na osvieženie krátke lingvistické okienko. Rád pátram po pôvode názvov, tentokrát mi to múdre hlavy trochu uľahčili.

Ak ste sa niekedy zamýšľali, prečo sa vaša Orbea volá tak, ako sa volá, možno nájdete odpoveď tu.

• Orca – ORbea CArbon
• Oiz – vrchol neďaleko továrne
• Occam – otec filozofického smeru, hľadajúceho odpoveď najkratším možným spôsobom
• Rallon – vrchol v Španielsku
• Alma – duša (lat.)
• Laufey – meno nórskej bohyne, Lokiho matky
• Katu – mačka

Medzi cestnými hybridnými elektrobicyklami vyniká Gain, názov tohto modelu presne napovedá, k čomu je určený. A práve tento model sme mali možnosť otestovať na krátkom demo výjazde.

Výškové metre s hybridnou raketou za odmenu

Hoci Orbeu Gain v staršom prevedení už otestoval Kimlo, skrátka k nej musím napísať pár slov. Klasické e-biky s masívnou batériou a silným motorom asi väčšina z nás pozná. No a potom sú tu hybridné modely. Na prvý pohľad z diaľky človeku ani nepríde, že takýto bicykel poskytuje aj podporu motora. Na náš výjazd sme obdržali model Orbea Gain M10i – teda karbónovú „topku“ na 12-rýchlostnej Dura-Ace Di2.


O hmotnosť sa obtriem len zľahka, keďže som nemal k dispozícii váhu, ale pocitovo to bolo niekde okolo 12 kg. Samozrejme, s „klasickým“ cestným bicyklom sa to porovnávať nedá, avšak ja som vyššiu hmotnosť cítil jedine vtedy, keď som bicykel niesol hore schodmi. Dôležitejšie sú pocity z jazdy a tie boli parádne. Na výber sú tri možnosti podpory, ktorú poskytuje motor Mahle s krútiacim momentom 55 Nm, napájaný 350 Wh batériou.

Po 30 km jazdy na nás servisák vypliešťal oči, vraj prečo nejazdíme na Turbo režime (najsilnejší z režimov), keďže na tých 75 km nemáme šancu batériu vybiť. A mal pravdu, dojazd je tu veľmi približne 150 km, samozrejme, závisí od toho, koľko kopcov si „nasolíte“.

Orbea jednoducho stavia pocit z jazdy a celkový prejav bicykla nad naháňanie sa za gramami...

Silu krútiaceho momentu som však pociťoval najmä pri prudkých šliapnutiach do pedálov a nástupoch, akonáhle som už chytil tempo do kopca, podpora sa pocitovo stratila, hoci som o ňu samozrejme neprišiel. Jednotlivé stupne podpory sa dali pohodlne prepínať dvoma tlačidlami pri predstavci (prípadne priamo na cyklopočítačí, avšak prvý spôsob považujem za ďaleko pohodlnejší), úroveň zas bola zobrazená drobnými diódami na ráme v blízkosti predstavca.


O pohon sa staral motor ukrytý v zadnom náboji – okrem kadejakých diód ten jediný nasvedčoval, že toto nie je len taká obyčajná „žiletka“. Osobne mi veľmi sadla aj geometria. V zjazde bol Gain krásne ovládateľný a tie brzdy... z detailov veľmi oceňujem nenápadné, no praktické svetlá a zároveň priechodnosť rámu.


„Napcháte“ sem pneumatiky až do šírky 35 mm, ak by vás to zlákalo mimo cestu. My sme mali obuté 30 mm „Pirellky“ a v kombinácii s karbónovými kolesami to bola zábava, pohodlie a istota ako do kopca, tak z kopca. A že sú e-biky len pre lenivcov a zaslúžia si nelichotivé počastovanie štýlu „motorka“? K tomu len toľko, že tak vysoký priemerný tep som už dosť dlho nemal. A to nám pritom posledné kilometre ťahal špicu profík z juniorky Eolo-Kometa, na ktorého sme náhodou natrafili.


A čo napísať záverom? Keď som pred pár mesiacmi vyberal nový „cesťák“, trochu mi vadilo, že Orbea na svojej stránke nemá uvedené hmotnosti bicyklov. Teraz už chápem. Orbea jednoducho stavia pocit z jazdy a celkový prejav bicykla nad naháňanie sa za gramami (na druhú stranu nechcem, aby to vyznelo, že vyrábajú ťažké „kovadliny“, lebo to tiež nie je pravda). Po príchode na hotel v Bilbau nás na izbách čakalo niekoľko reklamných predmetov, medzi inými hrnček s mottom: „Orbea creates and manufactures unique bikes to inspire riders who share our passion for cycling and our belief in a fair society (Orbea tvorí a vyrába jedinečné bicykle, aby inšpirovala jazdcov, ktorí zdieľajú našu vášeň pre cyklistiku a našu vieru v spravodlivú spoločnosť)“.

Vtedy som sa trošku pousmial nad tým, že ako marketing dobré, no teraz už chápem. Snahu stále sa zlepšovať bolo cítiť z prezentácií a zo štýlu fungovania firmy, bolo ju vidieť pri dôkladnosti prevedenia lakovania i montáže a vidíme ju aj na televíznych obrazovkách na pretekoch. A práve takýto prístup k bicyklom je hádam to najlepšie, čo si my ako zákazníci môžeme priať.

P.S. ak budete mať možnosť zajazdiť si v okolí Bilbaa, len do toho – toľko pekných ciest a ohľaduplných šoférov som si už dávno neužil. O kultúre a gastronómii to platí dvojnásobne.