Reportáž: Zvážnica 2023 – dva dni gravel pohody a preteky ako bonus

Ako vyzerajú dva dni pohody a pretekania s gravelom po zvážniciach Bielych Karpát v okolí Trenčína?

Zvážnica je koncept pretekov, ktorý je hlavne o pojazde, pohode, spoznávaní nových ciest a tiež rovnakých bláznov - milovníkov gravelu. Na štart sa postavili muži aj ženy v kategórii gravel a MTB. Samotné podujatie sa konalo cez víkend 29. - 30. 4. 2023. Bolo rozdelené na dve trasy a dva dni, zahŕňalo celkovo 6 rýchlostných skúšok, dokopy 130 km a 2 200 výškových metrov. Celkový výsledok sa počítal iba z meraných úsekov. Bolo teda na vás, či ste sa chceli ponaháňať, alebo iba na pohodu pojazdiť medzi jednotlivými RS-kami. Preto spomínam v úvode spojenie preteky ako bonus.

Nikdy som nebol na žiadnych pretekoch, väčšinou jazdím sám. Taký „cyklovlk“ samotár. Keď som sa však dozvedel o tomto formáte, nemohol som si tento gravel unikát na Slovensku nechať ujsť. Taktiež lákadlom pre mňa bola lokalita, pretože akcia sa konala, ako sa hovorí, rovno za domom. A keďže lesy v okolí Trenčína mám sčasti pojazdené, beriem to aj ako tip na spoznávanie nových ciest. Štart aj finiš sa nachádzal v areáli poľovníckeho zámku Antonstál, 13 kilometrov od mesta Nemšová, kde mali jazdci pripravené skvelé zázemie.

Ako to už ale býva zvykom, keď sa na niečo priveľmi tešíš, čosi sa po... Dva dni pred akciou sa ozvalo pravé koleno, ktoré som presilil dlhou pešou turistikou. Nasledoval rýchly nákup mastí a Voltarenov. Vravím si teda, že sa pôjdem odviesť aspoň po ulici, aby som zistil, či koleno bolí aj na bicykli. A nebolelo. Bicykel je zázrak. Poďme sa teda pozrieť spolu na samotný priebeh Zvážnice, ktorú zdokumentoval aj Cepo v nedávnom videu:

Sobota - pády a vzostupy, kochanie, dážď aj tankodrómy

S bratom prichádzame na miesto, ideme po štartovné čísla (dostávam peknú dvojku) a čipy na rýchlostné skúšky. Každý jazdec dostáva aj malý darček od sponzorov, ktorý poteší - KEG od Isadore a tiež mudguard pre tých, ktorí si chcú ešte stihnúť ochrániť aspoň trochu zadné partie od toho, čo nás dnes čaká v teréne. Štart je naplánovaný na jedenástu hodinu. Pri aute ladíme posledné veci na mojom graveli a bratovom MTB, montujeme štartovné čísla.

A máme tu prvé pády, našťastie bez vážnych zranení.

Pred štartom prichádza dážď, je chladno a nasadzujem návleky na nohy. Rýchlo sa zahrievame pod prístreškom pojazdnej kaviarne OUCAFÉ, kde si dávame teplú kávu a koláč pred štartom. Nasledujú krátke pokyny od organizátora a príhovor jeho starého otca, ktorý mapoval a projektoval zvážnice v západoslovenských lesoch. Zapraje nám preteky bez nehôd a defektov.

Dážď ustáva a nás odštartuje výstrel z pištole okolo 11:15. Pohodovým tempom sa púšťame krátkym zjazdom od kaštieľa. Štartuje nás 51 jazdcov a jazdkýň, z toho 8 ľudí na MTB. Hneď na úvod rozopíname fukerky v stúpaní, ktoré vedie lesmi ponad Bolešovskú dolinu. Blíži sa prvá RS, ktorú idem úplne na pohodu.


Na konci nej sa s partiou čakáme a púšťame si to zjazdom po starej lesnej asfaltke pod vysielač nad Oborou. Čerstvo napršaný dážď a prudká zákruta - doslova pravý uhol z asfaltky do lesa nenecháva na seba dlho čakať. A máme tu prvé pády, našťastie bez vážnych zranení.

Odnáša si to bratovo koleno a narazený hrudník. Rýchlo sa zdvíha a kričí ostatným, aby pribrzdili. Tu mohlo byť aspoň značenie tejto „smrteľnej” zákruty. Padajú ešte ďalší dvaja alebo traja. Rozštelovaná prehadzovačka, pár nadávok a ide sa ďalej smerom do Dolnej Súče a popod vrch Krasín, kde sa nachádzajú zvyšky stredovekého hradu.

Prudko brzdím a narážam si o držiak svetla slabiny.

Tam už máme nazbierané celkom slušné výškové metre na krátkej porcii kilometrov. Výživné stúpania máme za sebou a jedno nás čaká ešte pred finišom. Moja partia vyráža skôr, míňa RS, a tak idem do konca prvého dňa pretekov sám. Blíži sa druhá RS, okruh okolo rozhľadne IBO, na ktorú sa teším, pretože to miesto oproti prvej RS veľmi dobre poznám, takže viem, čo ma čaká.

Štrajkuje jedine Garmin, ktorý ma posiela úplne inde z kopca. Našťastie mu neverím a idem dobre smerom k začiatku RS. Začiatok pekne zľahka, aby som to neprepálil pred krátkym stúpaním k rozhľadni. V nástupe na krátky kopec si vždy, keď prechádzam cez toto miesto, spomeniem na hlinu v ústach, ktorej ochutnávku som mal na tomto mieste pred pár rokmi. Na starom Authore Impulse som vtedy nedobrzdil na štrku. Darí sa mi obiehať ľudí v jemne štrkovom stúpaní, blížim sa ku koncu RS číslo dva a zastavujem na občerstvovačke pri rozhľadni.


Nasilu do seba natlačím aspoň banán a pagáč. Prehodím pár slov s ostatnými a púšťam sa dole z lesa smerom k mestu Trenčín. Výhľady mi prekazil lejak, ktorý ma osviežil až pod moju fukerku, dres a merino tričko. Skúsim ešte dobehnúť svoju partiu, tak sa pretekám sám so sebou zbytočne. Po ceste už nestretám vôbec nikoho. Prefrčím cez hrboľatú rovinku popri Váhu na RS číslo tri.


Viac ma to baví v lese a kopcoch. Vyklepaný a mokrý sa blížim k Nemšovej. Garmin si zmyslí svoje, vraj idem zle. Prudko brzdím a narážam si o držiak svetla slabiny. Modrina ako po paintballe. Nadávam, mením smer a po pár metroch zisťujem, že som išiel dobre. Cestou k finálnemu stúpaniu v lesoch za Horným Srním sa míňam s organizátorom West Carpathian Challenge.

Stúpame spolu kopcom, prehodíme pár viet a mňa už dobieha únava a slabé prevody do kopca. Stojím a musím sa najesť. Ako chalani zo Zvážnice písali na svojich stránkach o poťažbových tankodrómoch, tak mali pravdu. Nechali si to pre nás ako čerešničku na záver, pred zjazdom do cieľa. Gravel sa brodí bahnom a jeden strmší úsek idem radšej pešo. Nestojí to za pád.

Na občerstvovačke pobavilo na stolíku biele víno. Odvahu nabral málokto.

Nejako to už „doklepem“ do cieľa, vyšliapem si záverečný úsek ku kaštieľu, kde sa nachádzal štart a zároveň aj finiš. Strava hlási 68 km a 1 229 výškových po prvom dni. Zázemie mali organizátori Zvážnice pripravené na jednotku. Boli prichystané dve wapky na umytie bicyklov a mazanie. Taktiež výborné občerstvenie pre jazdcov. Guláš a nealko pivko po jazde „bodlo". Počkali sme si ešte na predbežné výsledky zo soboty. Nasledoval program vo forme hudby a opekačky, ktorý sme už ale neabsolvovali a utekali sa dať dokopy domov.

Nedeľa - najkrajšie výhľady, defekty a víno na občerstvovačke

Predpoveď sľubuje teplejšie počasie. Ostáva to iba pri sľube. Slnko mi symbolicky vyjde až v cieli. Organizátor Juraj nás štartuje buchnutím mikroténového vrecúška niekoľko minút po deviatej. Trať by mala byť väčšia pohoda ako včera. Pár jazdcov, ktorí išli včera, v nedeľu už na štart nenastúpilo. Môj brat to tiež zabalil kvôli včerajšiemu pádu.

Vyrážame stúpaním do lesov nad Horné Srnie. Tam nás čaká prvá RS. Nohy fungujú a umyté rámy bicyklov sa pomaly balia do blatového kúpeľa, ktorý končí pekným singlom. So zvyšným parťákom zjazdujeme smerom na lyžiarsku zjazdovku k bufetu Cyklozrub. Peťo preráža plášť na kameňoch, tak stojíme v kopci a opravujeme.


Takmer každý pri nás zastavuje, či niečo nepotrebujeme. Tu si vravím, že ochota u ľudí nevymizla. Druhá RS vedie okolo nádhernej prírodnej pamiatky, vodopádu Dračia studňa po náučnom chodníku v Bolešovskej doline k horárni Chrástková, kde je aj občerstvovačka. Tiahle asfaltové stúpanie poznám a baví ma. Na konci to chcem vypáliť, ale zle prehadzujem, tak záver je pomalší, ako som chcel. Nevadí. Tepy mi aj tak vystreľujú smerom na Vršatec.

Na občerstvovačke pobavilo na stolíku biele víno. Odvahu nabral málokto. Volili sme radšej ovocie a ionťák. A potom už len oddychový zjazd cez Krivoklát až do Bohuníc. Kamenistá rovinka okolo románskeho kostolíka Pominovec už bez parťáka, ktorý mi zdrhol v predošlom zjazde. Pozdravujem ťa, Peťo. Presuny po rovine popri Váhu som chcel mať rýchlo za sebou. Míňam najväčšieho borca celého podujatia, ktorý to prešiel na handbiku.


Pred poslednou RS, už v Ľuborčianskej doline, na mňa prichádza menšia kríza. Zažehnávam ju zvyšným jedlom, ktoré ma nakopne. Kúsok pred cieľom nastupuje finálny výšľap v areáli kaštieľa cez chodník z kôry. Lahôdka na koniec, ktorá dáva zabrať každému pretekárovi.


Zaslúžený finiš a unavený sadám k ostatným, ktorí prišli predo mnou, na trávnik. Vyhodnotenie je predsa až za nejaký čas, keď sa všetci zídu. Čakáme na celkové výsledky a zhodnotenie oboch dní. Ja som sa umiestnil vo svojej kategórii (muži do 40/gravel) 15-ty z 21 jazdcov, čo ma aj celkom potešilo, pretože som nikdy nepretekal. Môj cieľ bol neskončiť posledný, a to sa mi splnilo.

Zhrnutie

Akciu hodnotím pozitívne od zázemia, organizácie až po veľký pocit rodinnej atmosféry. Sadla mi hlavne rozmanitosť tohto formátu, kde samotné gro nebolo o pretekoch, ale o pohode a celkovom zážitku z jazdy. Ja ako nepretekár som si to veľmi užil. Bral som to aj ako zaťažkávajúcu skúšku svojho Ghosta, pretože s ním nemám ešte skúsenosti v ťažšom technickom teréne.

V budúcnosti budeme o tomto podujatí ešte určite počuť. Ďakujem aj svojmu kolenu a tiež bicyklu, že to zvládli až do konca. Tiež svojej priateľke, ktorá počula slovo „zvážnica“ za posledný mesiac snáď miliónkrát. Budúci rok sa vidíme určite znova.
Celkové výsledky vo všetkých kategóriách nájdete na tomto odkaze.

Odkazy na výjazd - sobota, nedeľa.

Zdroj fotografií: Miro Setnický, archív autora