Reportáž: Enduro v puberte alebo Scott Enduro Race 2023

Číslo 13 je magické a presne taký bol aj ďalší ročník Birell BikeFestu v Kálnici. Od počiatkov tejto najväčšej cyklistickej udalosti (nielen na Slovensku) sa jej zúčastňujem a nebolo tomu inak ani tento rok.

Nezúčastňujem sa len ako divák, ale každý rok si „strihnem" minimálne jednu disciplínu. Niekoľko rokov moje srdce drží enduro a práve túto disciplínu som na BikeFeste asi nikdy nevynechal.

Tréning, tréning, pivo…

Tréning „kálnického” endura, ktoré znovu mimochodom patrilo aj do slovenského pohára SPEN, bol netradične v piatok o 11:00. Je to netradičné pre SPEN, ale pre Kálnicu je to dlhoročná tradícia. Takže piatková dovolenka a poďme trénovať. Ale kdeeee… Ani dovolenka, ani tréning! Ja, ako vždy, pekne na oči! Miestni chalani mi prezradili už týždeň dopredu, že enduro bude mať rovnaké RS ako aj minulý rok (ale ja som vám to neprezradil), a preto už vôbec nebol dôvod v piatok sadať na bike. Piatok si treba užiť s pivom v ruke pri dual pumptracku.

Mám najazdené menej ako poštárka v Kálnici a tu si to vyberá svoju daň.

Štartovná listina bola zverejnená v piatok večer, čo je veľmi dobre hlavne pre tých, čo majú štart poobede, aby zbytočne nesedeli niekde v aute na parkovisku niekoľko hodín. Prvá partička štartovala v sobotu o 9:30. Mne dali štart na 10:05, čo je extrémne luxusný čas, lebo o 3 hodiny už chillujem na lúke s pivom v ruke.

Už je to tu

Prvá RS pre všetky kategórie začala vývozom vlekom a rozhýbaní ako tatranské medvede v marci sa púšťame na comeback. Toto je trasa, ktorú ani netreba nejak zvlášť opisovať, keďže každý to má najazdené a nepoznám bikera, čo by nepoznal comeback v Kálnici. Druhá RS pre kategóriu Enduro Challange bola vlastne RS s číslom 3. Trošku nelogické? Vysvetlím. RS číslo 2 išla len kategória SPEN, a to z dôvodu jej náročnosti.

Úprimne ma to trošku mrzí, lebo práve dvojka a trojka sú tou najkrajšou časťou dňa. Keď zabudnem na to pivo na lúke. Tak teda trojka je presne to, čo sa mi na endure páči. Prírodné prekážky, voľné kamene na konci, odklopené úseky, úzke úseky medzi stromami, skrátka všetko, čo má byť na enduro pretekoch.


Zahriati a skvelo naladení sme sa pustili do transferu na štvrtú RS, ale tu ma smiech o chvíľu prešiel. Mám najazdené menej ako poštárka v Kálnici a tu si to vyberá svoju daň. Dĺžka transferu je okolo 100 km a nastúpate tam minimálne 2 500 m. Tie čísla som iba odhadoval, tak nemusia byť úplne presné, ale tak nejako to určite bolo.

Cieľ v blate po kolená!!!

Takto dotrápený som si prišiel na štart najdlhšej skúšky pretekov, a to presne chceš. Naťahoval som štart ako sa len dalo, aby som trochu zregeneroval a nemusel tlačiť aj dolu kopcom.

Trať ako lokálny jazdec veľmi dobre poznám a podarila sa mi aj jedna pre mňa motivačná vec. Predbehol som jazdca predo mnou. Možno to bola tá poštárka, ale tak v tej rýchlosti som to nestihol checknúť. Dole v cieli mám celkom pekne „nahulené“, ale ak by som si to mal dať znovu, tak určite idem do toho a určite by som nebol sám.

Už je to len kúsok

Päťka má štart neďaleko bikeparku a čo ma na nej bavilo? To, že je namotaná ako podráždený had. Samá točka a cieľ. Cieľ v blate po kolená!!! To ma až tak nebavilo. Môj „autobus“ nie je úplne ideálny na tento štýl jazdenia, ale aj tak prevyšuje moje schopnosti, a preto sme si s tým hravo poradili.

Na záver opäť vlek a FUNNY ENDURO za odmenu! Toto mám najazdené a konečne som sa mohol odviazať. Do momentu, kým ma prvá lavička na lúke neposlala „na rajdy“, keď som ju preletel. To už som si bol do finišu taký istý, že som so stiahnutým zadkom a pýchou v krku neskočil ani záverečný drop.

Záver

Mne sa podarilo celkovo 40-te miesto, čo si myslím, že nie je veľké sklamanie, ale ani úspech. Tých, čo to naozaj vedia, si môžeš pozrieť na tomto odkaze.

Myslím si, že enduro v Kálnici by mohlo do ďalšieho ročníka dostať nejaký nový impulz pridaním nových tratí a transferov a tiež by možno neuškodilo vynechať vlek a bikeparkové trate. A možno sa mýlim, tak uvidíme o rok. Majte sa!