Tip na výlet: Chorvátsko nie je len o mori

Pri výbere tohtoročnej dovolenky hrali hlavnú úlohu dve požiadavky, a to moja – musí sa tam dať pobicyklovať a priateľkina – musí tam byť teplá voda už začiatkom júna.

Dlho som uvažoval, ktorá oblasť dostupná autom by splnila tieto požiadavky, až nakoniec padla voľba na Makarskú riviéru a bola to trefa do čierneho.

Plánovanie a výber ubytovania

Po výbere lokality celá organizácia nabrala rýchly spád. Ako vždy, nikoho sme nenahovorili, aby šiel na cyklodovolenku s nami, tak sme si pozreli na bookingu apartmán pre dvoch (mimochodom, ceny pred sezónou nie sú vôbec vysoké, v našom prípade to bolo „smiešnych” 240 € na 7 nocí pre 2 osoby) v krásnom novozriadenom apartmáne s vlastnou vírivkou na terase priamo na Makarskej.

Jediná nevýhoda bola tá, že toto ubytko bolo umiestnené cca 90 m n. m., čo znamenalo, či už po každom cyklovýjazde, alebo návrate z pláže, fakt poriadny kopčisko na záver. Ale treba sa na to pozrieť mojím pohľadom - aspoň som si mohol dopriať každý deň o 1 kopček zmrzliny alebo koláč navyše.


Pri plánovaní trás som sa dopredu poradil s kamarátom Robom, ktorého som spoznal pred rokom na cestnom cyklokempe v Baške Vode. Najlepšia rada od neho bola tá, že trasy, ktoré sú na Mapy.cz zaznačené ako cyklochodníky, naozaj cyklochodníkmi sú a nemusím sa báť plánovať po nich jazdy. A tak som si doma našiel 5 cyklookruhov, ktoré mali v priemere 800 nastúpaných metrov a asi tak 40 – 50 km. Skrátka taká doobedná pohodička, aby aj priateľka na e-biku bola spokojná a aj vlk sýty.

Popod hory

Ale poobede ako keby nastal iný deň. Slniečko, bezvetrie, síce vlhko, ale to k moru patrí.

Prvý deň sme sa vybrali po pobreží smer Baška Voda, ale tesne pred ňou sme to stočili smer kopce – Biokovo. Milo nás prekvapili široké, pevným štrkom vysypané cesty – asi slúžia ako protipožiarne cesty pre požiarnikov v prípade, keď horí… V diaľke sme už síce videli, že od hôr začína pršať, no keď žena zavelí, že jej nevadí, že jemne mrholí (bolo naozaj veľmi teplo, tak ten dážď bol príjemný), tak sa, samozrejme, šliape ďalej.


Keď sa rozpršalo troška viacej, tak sme sa skryli pod riedke chorvátske borovice a chvíľu počkali. Počas výšľapu na najvyšší bod trasy sme zažili také typické jarné počasie - aj slnko, aj dážď, no stále teplo. Z vrcholu sme sa potom už len zviezli priamo do Makarskej a dokonca sme na ubytko prišli z hora, čiže nebolo potrebné šliapať krátky intenzívny 17 % kopec - YES.

Upršané doobedie, ale za to slnečné poobedie

Ďalší deň sme sa ráno vybrali na prvý trajekt na ostrov Brač, kde nás pri kúpe lístka prekvapil fakt, že za 1 bicykel sa platí taká istá suma, ako za 1 osobu. (Kde je podpora „zelenej“ eko dopravy?!) Lístok pre jednu osobu v sezóne s bicyklom stojí cca 10 €. Keď sme vyplávali z Makarskej, tak sme si v diaľke všimli, že nad Bračom sa riadne zmráka. Kým sme k nemu trajektom prišli, cesta trvala cca 50 min., tak sme vošli priamo do poriadnej hustej búrky s bleskami. Po zhodnotení situácie a preštudovaní radarových snímok sme zhodnotili, že teda prvým trajektom, ktorý šiel o hodinu, pôjdeme naspäť do Makarskej.


Samozrejme, medzitým sa rozpršalo aj tam. Ale poobede ako keby nastal iný deň. Slniečko, bezvetrie, síce vlhko, ale to k moru patrí. Tak sme sa vybrali smer Podgora po pobreží popozerať pláže. V Podgore promenády s plážami skončili a museli by sme už ísť po hlavnej ceste, čo sa nám veľmi nechcelo, a tak som dostal nápad ísť hore po menej frekventovanej ceste, na začiatok Parku Biokovo.


Za necelých 40 minút sme boli pri vstupe do tohto parku. Tu nás prekvapila ďalšia vec - vstup na cestu platí aj cyklista, a to taký istý, ako človek, ktorý sedí v aute. Samozrejme, Slovač musí niečo vymyslieť, keďže sme po tejto ceste nechceli ísť až hore na SkyWalk, ale len necelých 3 km po Vráta Biokovo.


A tak som pozrel Robovu trasu na Strave, pretože on objavil krátku obchádzku cez hory, kde nebolo treba platiť vstupné. Tak sme sa ňou vybrali. Vyšli sme asi 1 km za oficiálnym vstupom s rampou v príjemnom borovicovom lesíku. Smerovali sme po peknej ceste až po Vráta Biokovo. Po ceste boli úžasné výhľady na more, okolité ostrovy a krajinu. Z vrcholu sme sa už len dlhánskym zjazdom zviezli do Makarskej a stihli sme ešte aj pláž. Regi som aspoň dostatočne pripravil na to, čo ju čaká, keď pôjdeme na Sveti Jure - v podstate sme v tento deň boli v polovici cesty naň.

Krásy Cetiny

Jedna z dobrých rád od Roba bola aj tá, aby sme vyrazili predtým, ako sa slnko prehupne cez kopce.

Tretí deň padlo rozhodnutie, že sa pôjdeme na bicykloch pozrieť do Omišu a nazad sa vrátime kaňonom popri Cetine. Cestu sme si skrátili priblížením sa na aute asi 20 km, aby sme sa vyhli hlavnej ceste. Smerom do Omišu sme potom využili tzv. starú cestu, ktorá viedla ponad hlavnú cestu, zároveň popod hory a poskytovala krásne výhľady. Povrch bol v pohode aj na gravel. Po príchode do Omišu sme si pozreli pláž a historické mestské uličky.


Popritom vzplanula myšlienka, že zajtra pôjdeme raftovať na Cetinu. Po 3 bike dňoch si jeden deň na dovolenke treba aj oddýchnuť. Ďalej sme pokračovali krásnym kaňonom rieky Cetina, nebolo to už síce také poetické, ako jazdy po pobreží s nekonečnými výhľadmi, ale bolo to príjemné. Na ubytko sme sa stihli vrátiť štandardne do 13:00, kedy už boli teploty na bicyklovanie naozaj vysoké. Ale na plážovú pohodičku a kúpanie úplne ideálne.


Štvrtý deň zazvonil budík o 6:00, keďže o 8:00 sme mali byť už na začiatku kaňonu a cesta autom do Omišu trvá približne 45 min. za ideálnych podmienok. Raft bol tak troška splavom (mám za sebou už raftovačku na Soči, Salze a nie menej dravej Belej), ale za to bol krásny a určite odporúčame. Na stromoch mi chýbali už len opice a papagáje, aby som mal pocit, že som niekde v strede džungle.

Grand finále

Piatym dňom sme mali v pláne ukončiť cyklovýlety highlightom našej dovolenky - jazdou až na samý Sveti Jure - 31 km a neustále stúpanie do n. v. 1 762 m. Tento vrchol na mňa čakal už vyše roka, kedy som naň počas jarného cyklokempu nešiel, keďže tam v tom čase bolo ešte pomerne dosť snehu a nemal by som z toho veľký pôžitok.

... výhľady z tohto miesta radím medzi najkrajšie, čo sme počas celej dovolenky videli.

Ráno - budík 6:00 (keď ti priateľka už druhý deň po sebe na dovolenke vstane o 6:00 a nehundre, tak je to znak toho, že si si asi fakt dobre vybral ) a 7:15 sme už krútili dohora. Jedna z dobrých rád od Roba bola aj tá, aby sme vyrazili predtým, ako sa slnko prehupne cez kopce. A veru, oplatilo sa privstať si. Za necelú hodinu sme boli pri vstupe do národného parku. Tentokrát pekne zaplatíme vstup a ideme hore.


V borovicovom lesíku bolo príjemných 14 stupňov. Tesne pod Vrata Biokova sme sa už piekli na slnku, no dalo sa to zniesť. Za ďalšiu hodinku a pol od vstupu sme na snáď najznámejšom SkyWalku v Európe. Veru, pekný bol. Aj studenú Colu tam mali. A trafiť akurát 10 minút, kedy sme na ňom boli len my a 2 Poľky (ideálna situácia, mal nás oboch spolu kto odfotiť), sa nestáva často. Keď sme odtiaľ odchádzali a pokračovali ďalej smer Sveti Jure, prišli 3 plné veľké autobusy s dôchodcami. Nuž, fotku ako my si odtiaľ asi neodniesli. Regi bola prešťastná, keď zistila, že pred nami je už len cca 500 m a do 15 km, lebo baterka jej stále ukazovala 3 paličky z 5, a to znamenalo, že mohla prejsť z módu Eco na Normal. Hneď mala väčší úsmev na perách. Jazda po Biokove bola pekná, samé zákrutky a mierne stúpania.


Celá táto trasa je vhodná aj na „cesťák“. Keď sme prvýkrát uvideli náš cieľ, Sveti Jure, zdal sa byť ďaleko, no nakoniec sme ho zdolali za 2:50 od ubytka. Jediné, čo ma mrzelo, bolo to, že posledný kilometer cesty bol zatvorený kvôli oprave vozovky, a tak sme na úplný vrchol vystúpať nemohli. Najprv som bol z toho dosť smutný, ale potom som si povedal, že to napriek tomu rátam za zdolanie kopca Sveti Jure a môžem si ho pokojne odškrtnúť v to-do liste.


Hore bolo celkom sviežo, a tak sme zjedli horalku, obliekli „fukerky“ a vyrazili na dlhú cestu dole kopcom. Po ceste sme sa ešte neplánovane zastavili na vyhliadke, kde sme už z diaľky videli, že je tam veľa turistov a vyzeralo to, že na MTB sa tam dá dostať. A veru, dobre sme urobili. Medzičasom turisti odišli a výhľady z tohto miesta radím medzi najkrajšie, čo sme počas celej dovolenky videli. Veď posúďte sami.

Poobede už len zaslúžený koláč, zmrzlina, pivko a „vylihovačky“ na pláži. Predsa dovolenka, no nie?

Pár postrehov na záver

• Makarská je super miesto nielen na cestnú cyklistiku, ale 4 - 5 doobedí sa tu dá zabaviť aj na MTB
• 90 % trás sa dalo ísť aj na gravel bicykli
• zrejme všetky cyklotrasy zaznačené na Mapy.cz sú naozaj zjazdné
• nezabudnite vyraziť skoro ráno, od obeda to už naozaj nebolo komfortné
• pokiaľ sa tu vyberiete mimo sezónu, nemusíte sa tlačiť na preplnených plážach

Pokiaľ ste tak isto zanietený cyklopár ako my dvaja, pokojne sa nám ozvite, vo štvorici sa chodí vždy lepšie a výletov máme naplánovaných ešte fúru. Aspoň by sme mali viac spoločných fotiek.

Mapy trás nájdete v sekcii Výjazdy:

• Deň 1
• Deň 2
• Deň 3
• Deň 5