Tip na výlet: Bikepacking s deťmi okolo Balatonu – zážitok pre všetkých

Ako si užiť letnú dovolenku, keď máš deti a rád by si išiel niekam na bikepacking? Jednoducho – zober ich so sebou a sprav z toho rodinnú dovolenku.

Sezóna je v plnom prúde a tak možno aj tento článok bude inšpiráciou pre všetkých rodičov s deťmi, ktorí stále váhajú, či zobrať deti na viac dní na bikepacking.

Musím sa priznať, že keď som tento návrh spomenul minulý rok na jar doma, tak manželka z toho nebolo dvakrát nadšená. Avšak tak, ako správný diamant potrebuje čas na opracovanie, aj moja idea potrebovala čas. Pomaly som to semienko zasadil a polieval každý deň, až sme zrazu v auguste 2023 započali prvú veľkú rodinnú bikepackovačku.

Také ľahké to však nebolo

Naplánovať takúto veľkú akciu nie je jednoduché a stále treba myslieť na to, že budeme mať so sebou aj päťročného cyklistu. O staršiu Olíviu a manželku som vôbec nemal strach - tie majú už niečo nalietané a takýto výlet po relatívnej rovine zvládnu poľahky.


Balaton je skvelá voľba práve pre rodičov, ktorí majú menšie deti a majú strach ísť vyskúšať takýto viacdňový výlet. Rovinatý terén a 100-percentná sieť cyklotrás zabezpečujú pohodovú a bezpečnú jazdu nielen pre deti, ale aj pre vás, rodičov. Verte mi, 5 dní striehnuť na malého cyklistu, to dá zabrať psychike. Obrovskou výhodou je aj jednoduché a dostupné vlakové spojenie a tak nie je problém akúkoľvek etapu skrátiť v prípade nepriaznivého počasia.

Deň prvý: vyrážame za dobrodružstvom

Cesta k Balatonu trvala niečo viac ako 4 hodiny a tak poobede parkujeme za mestom Balatonfured pri supermarkete Spar. Parkovisko je tu veľké a bežne tu parkujú a prespávajú ľudia, takže je to ideálny štartovací bod.


Zbalíme všetky tašky a môžeme vyraziť. Dnes nás do prvého ubytovania čaká len 15 km, avšak nechcel som hneď na prvý deň Filipka znechutiť. Po 6 kilometroch už aj stojíme a kocháme sa bludiskom z levandule, kde sa deti na chvíľu zabavia. Filipko objavil aj trampolínu a tak sa zdržíme ešte o pár minút naviac. Na toto treba byť pripravený a obrniť sa dávkou trpezlivosti.


Cyklocesta sa vlní popri hlavnej ceste, avšak stále sme na bezpečnej a segregovanej cyklotrase, preto si užívame pohodovú jazdu. Teplota dosahuje v priemere 28 °C, čo nevidieť sme na prvom ubytovaní. Keďže máme ešte dosť času, môžeme sa ísť pozrieť aj na Balaton a dávame večeru v neďalekej reštaurácii. Celkom unavení zaspávame a tešíme sa na nový deň. Trasu nájdete na tomto odkaze.

Deň druhý: dnes to už začína byť vážne

Ranná rutina spočíva v balení všetkého do tašiek – a karavána sa pomaly rozbieha. Olívia si už nesie všetky svoje potrebné veci sama a celkom elegantne sa zbalila do tašky na riadidlá od Ortlieb.

Čo nám doma za počítačom pripadalo ako nemožné, je zrazu úplne normálne.

Zuzka je tiež samostatná jednotka a musí si všetky svoje zbytočnosti niesť sama. My s Filipkom sme zbalení na mojom bicykli v taškách od Tailfin. Ja mám navyše aj všetko jedlo a prípadné ťahanie Filipa lankom Trax. Celkovo sa mi zase ustálila hmotnosť bicykla na pekných 22 kg bez vody. Po týchto rovinatých cyklocestách to však vôbec nie je cítiť.


Aby som Filipkovi úplne nekrivdil, tak aj on mal jednu maličkú tašku, v ktorej si niesol Hot Wheels autíčka.


Nálada je veľmi dobrá, každý si užíva jazdu. Dievčatá si držia svoje tempo a idú vždy napred, my s Fifom sa kocháme prírodou. Keď má krízu, tak ho trošku potlačím alebo potiahnem lankom a zase je dobre.


Utrpeli sme aj dva pády, keď mi Fifo bez varovania zabrzdil a ja som ho zotrvačnosťou stiahol na zem. Nič vážne sa však nestalo a po chvíli ľutovania a ubezpečovania, že je stále mega šikovný cyklista, už aj svištíme ďalej.


S reštauráciami tu nie je vôbec žiadny problém, akurát všade je všetko smažené a tak aj dnes si dávam opäť smaženú misu „dobrôt“. Fuj, ešte teraz mi je zle, keď o tom píšem.


Po obede máme jemnú krízu, nikomu sa nechce, teplota stúpa a atakuje hodnoty 40 °C. Situáciu zachraňujem gumenými cukríkmi. Po necelých 53 km sme na ubytovaní. Vyčerpaný zo slnka som rád, že sedím v tieni. Filipko zbadal trampolínu, zrazu ožil a už aj skáče ostošesť.


Večeru zabezpečil Mc Donald's, nakoľko výber bezlepkového jedla tu nie je veľmi pestrý a môžeme ísť spať. Trasu nájdete na tomto odkaze.

Deň tretí: konečne sa kúpeme v maďarskom „mori“

Ráno budíček, balíme, každý už vie presne, čo má robiť, všetko fičí, ako keby sme takto žili pár rokov a nie pár dní. Je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa vieme adaptovať na čokoľvek. Čo nám doma za počítačom pripadalo ako nemožné, je zrazu úplne normálne.

Prešiel po vode na platenú stranu, aby po chvíli zistil, že tam je tá istá voda a piesok.

Vyrážame ukrutným tempom, aby sme hneď o 3 kilometre mali prestávku. Fifo objavil brutálne vodné ihrisko, toto bude na dlho. Rozmanitosť atrakcií na Balatone sa mi veľmi páči a dieťa ani nemá šancu sa nejako nudiť alebo si uvedomiť, že vlastne už tretí deň točí pedále.


Ja si po mentálnej stránke aspoň trochu oddýchnem. Poviem vám, dávať pozor na 5-ročné dieťa, to nie je sranda, musím veľmi rozmýšľať dopredu a dávať pozor na všetky faktory. Teraz, keď to píšem, možno som to len zbytočne preháňal. Po fyzickej stránke by som ten Balaton obišiel aj 5-krát.


Konečne sme sa opäť pohli a pomaly sa dostávame na južnú stranu, kde sa mi to páči omnoho viac. Všetky miesta na kúpanie sú však oplotené a spoplatnené. Nebudem platiť, aby som sa tu na 5 minút namočil. Našli sme voľnú pláž a okúpali sa tam. Filipko dokonca na protest prešiel po vode aj na tú platenú stranu, aby po chvíli zistil, že tam je tá istá voda a piesok. Vodu sme si všetci veľmi užili.


Teplota opäť atakuje závratné cifry a tak sa snažíme čím skôr schovať sa pred slnkom niekde na obed. Cestou ešte stretávame Family Frost, avšak táto nová generácia detí na mňa pozerala ako na blázna, keď som to tam obdivoval a ešte 5 km spieval ich zvučku.


Nachádzame bezlepkovú pizzériu. Sme v nebi, či čo? Objednávame viac jedla ako sme schopní spracovať, avšak ako správný bikepacker si to dávam zabaliť a bude na večeru. Záverečný kopec k ubytovaniu preveril posledné zvyšky fyzičky, avšak za odmenu máme obrovský podkrovný byt s výhľadom na Balaton. Trasu nájdete na tomto odkaze.

Deň štvrtý: skrátili sme si to vlakom

Dnes sme mali na pláne niečo viac ako 75 kilometrov, avšak po triezvej úvahe a rýchlo rastúcej teplote hneď zrána sme sa dnes rozhodli si to trošku skrátiť vlakom. Tie tu chodia každú chvíľku a navyše sú veľmi dobre prispôsobené aj pre bicykle. Cestu z Fonyod do Balatonfoldvar teda máme za sebou za pár minút a môžete konečne začať šliapať.


Cesta aj napriek obrovskému teplu ubieha svižne. Dievčatá ako vždy idú bomby a tak kecám s Filipkom o živote. Robím si srandu – odpovedám na otázky, prečo tamto a prečo hento. Top otázka bola, prečo je koleso kruh a nie štvorec.


V meste Siofok sme objavili ďalšiu bezlepkovú pizzériu. Beriem späť, čo som hovoril predtým – začína to tu byť bezlepkový raj. Ja mám pizze už dosť a tak si dávam pasta carbonara. Nejdem ani ďalej míňať slová, stačí, keď si pozriete fotku a budete vedieť.


Náladu si opäť vylepšujeme bezplatnou plážou a už sa aj kúpeme. Balaton je super pre deti, nakoľko hĺbka jazera je veľmi plytká a tak si to Fifo užíva plnými dúškami. Každá sranda sa však musí skončiť a my musíme utekať, aby sme stihli ubytovanie.

Cyklocesty sú tu krásne značené a ani raz sa nestalo, že by sme ich stratili.

Tentokrát sa mi nepodarilo zabookovať nič bližšie a tak musíme ísť kúsok od jazera. Ideme však po úplne novej a krásnej cykloceste stále dolu kopcom, do mesta Balatonfokajar. Zajtra teda budeme musieť všetko toto vyšliapať, avšak dnes mi to je jedno.


Deti zaspali ako špalíky a ja si môžem ísť ešte očistiť retiazky a namazať ich tak ako každý večer. Nie, Zuzka, to nerobí retiazková víla. Trasu nájdete na tomto odkaze.

Deň posledný: každý výlet sa raz musí skončiť

Ostatní členovia posádky si práve uvedomili, že ten zjazd včera nebol zadarmo a teraz si ho musíme vyšliapať. Filipko sa zatiaľ drží a ide ako píla a odmieta pomoc, snáď mu to vydrží až k autu.


Dnes máme naplánovaných niečo okolo 40 kilometrov. Cesta ubieha celkom rýchlo, skúšam konečne aj legendárny maďarský langoš a kukuricu, tú tu kúpite všade.


Olívia so Zuzkou robia prieskum vpredu a vždy vyhliadnu nejaké zaujímavé miesta, ako ihriská alebo vyhliadkovú vežu. Cyklocesty sú tu krásne značené a ani raz sa nestalo, že by sme ich stratili.


Dnes sme obed vynechali a kúpili si v obchode to, na čo mal každý chuť. Cesta ubiehala ako voda a pomaly sa nám to krátilo. Garmin ukazoval doslova posledné kilometre, keď sme v meste, kde sme mali auto, našli úžasnú fontánu. Tá radosť vo Filipkových očiach naozaj stála za to.


Po chvíľke sme už aj boli pri aute. Všetko som naložil do kufra a mohli sme vyraziť domov. Mňa čakalo ešte motanie sa maďarskými okreskami, ostatní si už mohli v pokoji oddychovať a tešiť sa na budúce dobrodružstvá. Trasu nájdete na tomto odkaze.

Stálo to za to, choď do toho

Prečo sa ale tak trápiť a neísť radšej niekde do rezortu a užívať si all inclusive? Schválne sa teda spýtajte detí doma, že či si pamätajú, čo sa stalo na nudnej dovolenke. Asi si toho veľa nebudú pamätať. Keď sa však spýtam Filipka, ktorá bola najlepšia dovolenka, tak určite povie, že práve tá na bicykli. A o tom to presne je. O zážitkoch, o dobrodružstve, o budovaní vzťahu, o rodine. Už sa teším na naše nové dobrodružstvá – a vy tiež neváhajte a začnite plánovať už dnes.