Za granicou panstwa alebo „žiletkárčenie“ v južnom Poľsku (2. časť)

V pokračovaní predchádzajúceho článku vám predstavím ďalšie moje výjazdy na cestnom bicykli do susedného južného Poľska, vrátane toho, ktorý neskončil úplne podľa mojich predstáv.

Južné Poľsko je na jeden článok veľké a zmestiť doňho všetky zaujímavé miesta by bolo nemožné, tak som si pre vás pripravil ďalšiu časť. V tomto článku vám predstavím zaujímavé stúpania a okruh cez Gliczarow, ako som hľadal známu poľskú cukrovinku ale aj môj nešťastný výjazd ukončený pádom.

Pomedzi kvapky

Nedeľa, polovica júna. Trochu ma trápi predpoveď počasia, možné búrky a dážď, no keď mám voľno, tak predsa nebudem doma a vyrážam. Už v Matliaroch pri pohľade na oblohu rozmýšľam, kedy ma zleje.


Ten mrak sa mi nepáči. Zastavujem na Bielej vode, pozerám na mobile počasie, a ako to vyzerá smerom ďalej. Chvíľu nato začína pršať na dvakrát. Po prečkaní dvoch prehánok pokračujem cez Ždiar na Strednicu, v závere stúpania opäť začína pršať, najprv len jemne, tak to chvíľu ignorujem, no hneď sa rozprší, tak sa otáčam a skrývam do autobusovej zastávky.


Úkryt pred dažďom si tu našli aj poľskí cyklisti. Po pár minútach prestáva pršať a ešte aj slnko vyjde, no cesta je dosť mokrá. Ale tak mám na sebe Gabbu, mobil mám v zatváracom vrecku, z tých mojich objednávok ich mám plno a v rôznych veľkostiach, hlavne tie menšie sa na mobil vždy zídu. Ešte jedna prehánka ma chytí za Lysou Poľanou, no to spadlo len pár kvapiek.


Pokračujem na Zakopane, raz idem po mokrej, raz po suchej ceste, ako odrezané pásy. Mám šťastie, že ma žiaden dážď nechytil. Rozhodnem sa najesť v reštaurácii na začiatku Zakopaného, je to tu fajn veľké, bike nechávam vonku, ale tak, aby som naňho pekne videl. Študujem jedálny lístok, niektoré jedlá mi nič nehovoria, nakoniec vyhráva klasický vývar. Teplá polievka vždy padne vhod.

Pondelkový výjazd za krowkami, chcem zohnať tie farebné, čo som minule kúpil.

Prechádzam Zakopaným a pokračujem na Poronin, za ktorým odbočujem na Gliczarow Gorny. Minule, keď som to šiel dole, si hovorím, toto chcem skúsiť opačne, tak som skúsil a dal si to trochu v tempe. No, ako som sa potom večer dozvedel, šiel som len tú miernu časť, kde to nemá ani 10 % v priemere, aj keď na jednom mieste to tu má tesne nad 20 %. Jednoducho som mal ísť ďalej od Bialeho Dunajca.

Obieha ma traktorista, ukazuje, že super. Tepy hneď vyskočia k 180 BPM a v závere mám celkom dosť, aj keď úsek mal len 2 km. Chcelo by to skúsiť celý Gliczarow. Smer Bukowina sa mi ešte nechce ísť a tak idem pojazdiť ešte niečo nové a pokračujem pekným poľským vidiekom do Gronkowa. Žiadne jazdné pruhy, úzka asfaltka, mimochodom, v parádnom stave bez výtlkov, pekné zalesnené okolie.


Má to tu svoje čaro. Poľský vidiek onedlho vymením za rušnejší hlavný ťah a cez Bialku Tatrzansku pokračujem do Bukowiny Tatrzanskej. Smer Gronkow som mal takmer jasnú oblohu, no čím viac sa blížim k Tatrám, tak je obloha tmavšia. Ešte ma asi zleje.


No dažďu sa úspešne vyhýbam. V závere stúpania do Bukowiny ešte zastavujem pri malom stánku vedľa cesty. Dostal som chuť na krowky. Zaujal ma balíček, kde boli v rôznych farebných obaloch. A boli fakt super. Doma som ľutoval, že som vzal len jeden balík. Stále sledujem oblohu, no už sa vyjasňuje a na Lysej Poľane ma privíta slnko, no aj poriadne mokrá cesta. Tu muselo riadne liať. Slovenské Tatry asi „schytali“ slušný lejak, po mokrej ceste som to mal takmer až domov, ale aspoň už bolo jasno a na pocit celkom príjemne. Vraciam sa opäť cez Ždiar a Tatranské Matliare, taká klasika.


Nakoniec to bolo 167 km a 2 300 výškových. Záznam z výjazdu si môžete pozrieť na tomto odkaze.

W Polsce nie ma krowky

Myslím, že klasickú poľskú cukrovinku predstavovať nemusím a každému je jasné, o čo ide. Pondelkový výjazd idem za krowkami. Chcem zohnať tie farebné, čo som minule kúpil. Aj kolegyni chutili. Povedala, že keď pôjdem na výjazd do Poľska, môžem jej tiež kúpiť. Prídem z práce, dám si obed, vezmem vodu, buchtu, batoh a hlavne zloté a okolo pol tretej sadám na bike. Nechcem ísť proste len na mini nákup a späť, ale dať si zároveň nejaký zaujímavý okruh. A tak vyrážam smer Lapszanka, po pár jazdách na „cesťáku“ týmto smerom som si toto krátke, ale výživné stúpanie obľúbil a vždy si ho dám pekne v tempe.


„Cvaknem“ si výhľad a klesám na Lapsze Wyzne. Za nimi na križovatke odbočujerm na Trybsz.


Majú tu pekný drevený kostol, no pôjdem ho pozrieť nabudúce. Na trase ma toho čaká ešte celkom dosť. Pokojnú cestu vystriedam za už známu rušnú 49 a pokračujem na Bialku Tatrzanskú.


Prechádzam centrum a očami sledujem obchody. Predtým som to kupoval v malom pojazdnom stánku. Ktovie, či tam vôbec bude. Ešte aj chodníky tu majú momentálne rozkopané. Stánku nikde, skúšam šťastie v susednej Bukowine, no akosi neúspešne. V dvoch obchodoch nič, v treťom sa mi podarilo zohnať aspoň goralské.

Som rád, že tu mám poruke hlavne výživné kopce. Čo výjazd, to cez 2 000 výškových.

Ako sa tak v centre Bukowiny obzerám po obchodoch, rozhodnem sa opýtať jedného pána, či mi neporadí. Som v Poľsku, tak samozrejme, naňho spustím po poľsky. Aj mi je čudné, že akosi dlho rozmýšľa. Keď zistí, že ja som z Kežmarku a on z Humenného, obaja Slováci, začneme sa na tom smiať. „Ja Slovák a ty tu na mňa po poľsky vybehneš." Nuž čo, na čele to napísané nemal, odkiaľ je, a som za hranicami, tak automaticky používam poľštinu. Pokračujem ďalej, rozmýšľam, kde sa zastaviť, nechcem prísť domov naprázdno. Nakoniec uspejem na hranici v obchode na Lysej Poľane, kde konečne natrafím na klasické poľské krowky.


Ešte si dokúpim vodu a môžem ísť. Už je zhruba 7 hodín, domov to mám okolo 40 km, dni sú už dlhé, tak to v pohode stíham za svetla. No z Tatranskej Kotliny idem už za západu slnka, po cyklochodníku cez Spišskú Belú. Trasa mi nakoniec vyšla na 123 km a 1 750 výškových a pozrieť si ju môžete na tomto odkaze.

Akosi ma to tu stále ťahá a jazda na ceste ma baví

Takto nejako by sa to dalo zhrnúť. Som rád, že tu mám poruke hlavne výživné kopce. Čo výjazd, to cez 2 000 výškových. Minule som objavil ďalšie výživné stúpanie v okolí Poronina, kde som za mostom pokračoval na Zab.

4 km dlhé stúpanie s priemerom 6 % dá celkom zabrať. Potom nasleduje strmý zjazd na Nowe Bystre, aj jeden krátky segment tam má názov: „Na zlamanie karku.“ Okruh cez Czerwienne je tiež celkom výživný, cestou späť do obce Zab. Je to okruh pekným poľským vidiekom. Celú trasu si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Len posledný mi nevyšiel podľa predstáv a predčasne mi ho ukončila sanitka. Stúpal som na Gliczarow Gorny pekne od začiatku cez Dolny, poriadna „makačka“, najstrmšie úseky majú cez 20 %.


Prichádzam hore, dávam fotku, akosi už začínam cítiť hlad, no hovorím si, že najem sa trochu neskôr a dám si Gliczarow ešte z opačnej (miernejšej) strany. Zjazdujem dole do Dolného Gliczarowa, asi dvakrát zastavím kvôli fotke, hore kopcom sa nestojí . Prechádzam dedinou v celkom svižnom tempe a zrazu... Končím na zemi a okolo mňa stoja Poliaci a hovoria, aby som sa nehýbal, že o chvíľu príde sanitka. Neviem presne, čo bolo príčinou môjho pádu, bola to sekunda. Len viem, ako som už dosť nekontrolovateľne začal padať. Našťastie nepadám na asfalt, ale akosi som to stihol nasmerovať viac do trávy ku rodinnému domu. No na zem som dopadol tvárou. Fotku, kto chce, si nájde na mojej Strave, ale vyzeral som ako po zápase MMA. Okolo oka asi 5 cm monokel, krvavá podliatina v oku, zlomený zubný výbežok a ohol som 2 zuby. No Poliaci sa o mňa dobre postarali, najprv vyšetrenia v Nowom Targu, ktoré dopadli dobre a potom presun sanitkou do Krakowa na tvárovú chirurgiu. Tam mi narovnali zuby a dostal som zubnú dlahu. No a trochu ma pošili . Pri oku steh, pri nose a na hornej pere dva a rovnako dva aj z vnútornej strany. Dokopy 6 stehov, ale sú tak kvalitné, že ich takmer ani nevidno, šikovní Poliaci. V noci potom prišiel po mňa môj veľmi dobrý kamarát Dody, ktorý ma zaviezol domov, po ceste ešte zastávka v Zakopanom na polícii po bike. Dúfam, že sa dám rýchlo dokopy.


Nasledovala PN-ka, na začiatok samozrejme bez vychádzok, ale aj tak som sa cítil, ako keby ma niekto zbil, zlomené našťastie nebolo nič. Vonku krásne počasie a ja som si mohol akurát tak posedieť na balkóne, pred bytovkou radšej nie, aby susedkine deti zo mňa nemali nočnú moru z toho monokla. Počas dvoch týždňov bol jediný môj pohyb nejaký ten strečing pri okne. Po dvoch týždňoch som už zvažoval, že sa dám vypísať, oko síce ešte bolo trochu červené, no každým dňom to bolo lepšie a lepšie. No doktorka ma nechala ešte tretí týždeň doma, no už som dostal aspoň vychádzky a tak som za týždeň nakráčal po okolí, hlavne v lesoparku a mestských lesoch okolo 100 km. V piatok 28. júla ukončujem PN a na druhý deň hurá na bike, keďže som sa dal vypísať od soboty a v nedeľu už zarezávam v práci. Moje prvé jazdy po pauze som realizoval ale po Tatrách na MTB, zápästie som v teréne stále cítil, aj preto som sa 5. augusta ešte neodvážil postaviť sa na štart maratónu v Raslaviciach. No klesla aj forma, ktorú postupne naberám, no ani počasie mi nepraje, aby som častejšie jazdil a u nás pod Tatrami to vonku vyzerá ako v októbri. V piatok 10. augusta sa idem do Prešova na zubnú chirurgiu konečne zbaviť zubnej dlahy.

A ako dopadol bike? Tomu dokopy nič nebolo, len natrhnutá omotávka a mierne poškodené sedlo, tak som oba tieto komponenty vymenil za nové. Sedlo som zvolil od Selle San Marco v šírke 135 mm z tunajšieho shopu a omotávku od Supacaz. No a z doplnkov som si musel zaobstarať nové okuliare, keďže tie schytali škrabanec cez celé sklíčko, ešteže nepraskli a nepoškodili mi oko. Mal som fakt poriadne šťastie. Z okuliarov som opäť siahol po značke Alpina, konkrétne tento model. Jedným z dôvodov, prečo práve tento, bol aj dioptrický klip, ktorý sa dá dať na tieto okuliare. Návštevu očného som dlho odkladal, proste lajdák, no teraz som sa jej kvôli oku nemohol vyhnúť a po pár rokoch, čo som tam nebol, sa mi trochu zhoršil zrak. Postupne si na to zvykám, ale sú celkom fajn. No a teraz už hurá na ďalšie jazdy a hlavne bez úrazov.

Čo ďalej

Pohraničie ma bude vždy lákať, je toho dosť, čo by sa dalo opísať v článku. Moje jazdy sú ale dosť podobné. Aj keď idem pozrieť niečo nové, vždy musím prejsť, samozrejme, aj časť, ktorú už mám prejazdenú, nejako sa tam predsa dopraviť musím. Ak budem mať opäť niečo nové, tak sa s vami rád podelím.