Za granicou panstwa alebo „žiletkárčenie“ v južnom Poľsku (1. časť)

V tomto článku vám trochu predstavím moje výjazdy na „cesťáku“ do susedného južného Poľska, ktoré mám „na skok“ a vždy tam rád zavítam a snáď inšpirujem aj vás.

Južné Poľsko, alebo malopoľské vojvodstvo. Oblasť hraničiaca najmä s našimi Tatrami a Zamagurím má čo ponúknuť. Ide o pomerne hornatý región plný zaujímavých miest, pekných stúpaní a ešte krajších výhľadov.

Prvé jazdy na cestnom bicykli boli také zoznamovacie, no zoznámili sme sa veľmi rýchlo a už moja štvrtá jazda bola v dĺžke cca 140 km, ale do Poľska ešte moje cesty nesmerovali. Čakal som, pokiaľ mi zmizne sneh z môjho obľúbeného „hraničného prechodu“ z Osturne do Lapszanky. V tom strmom lesnom stúpaní je sneh v apríli úplná samozrejmosť.

Len tak na hranicu a späť

Keď sa nedalo na Lapszanku, tak aspoň Lysá Poľana, kam to mám niečo cez 40 km pri predĺženom variante, ktorý jazdím. Ak by som šiel najkratšou cestou a trochu viac „prišliapol“, tak za nejakú hodinku a štvrť by som vedel byť na hranici. No ja na lesnej križovatke nad Mlynčekmi namiesto doprava odbočujem na opačný smer a namiesto Tatranskej Kotliny idem naokolo cez Tatranské Matliare a až tak klesám do Tatranskej Kotliny. V čase výjazdu (máj) bol zjazd do Kotliny vyfrézovaný, no tie vibrácie sa dali v pohode zvládnuť, veď som tam „neletel“ cez 50 km/h.

Po príchode do Niedzice a obzeraní si okolia zrazu na mňa niekto volá „Glevo“. Kto ma tu za hranicami môže poznať...

Prechod z Tatranskej Kotliny do Ždiaru veľmi nemusím. Je to dosť frekventovaná cesta, hustejšia zeleň dosť pohlcuje svetlo a celé sa to tam kľukatí. Stále sa mierne stúpa, no ide o pomerne rýchle stúpanie. Výživnejšie je až stúpanie na Strednicu. Po hlavnej je to na Strednicu 2,5 km s priemerom 5,3 %. „Okolo dreveníc“ je to o zhruba pol km dlhšie. Pri Shellke potom treba odbočiť doprava a stúpať hore zástavbou. Na Strednici sa oplatí zastať a vychutnať si výhľad na dominantné vrcholy Havran a Ždiarsku vidlu.


Zo Strednice to potom ešte chvíľu stúpa po odbočku na Osturňu, odtiaľ už len cca 5 km zjazd na hranicu. Dole do Podspádov, kde odbočujem na Tatranskú Javorinu, kde to ešte mierne stúpne. Tu sa oplatí zastaviť a pozrieť si jeden z najfotogenickejších kostolov v celých Tatrách a širšom okolí. Drevený kostol sv. Anny sa oplatí vidieť.


Návrat plánujem buď rovnako, alebo si to rôzne nakombinujem podľa času, napr. z Tatranskej Kotliny po cyklochodníku cez Spišskú Belú. Trasa cez Matliare tam a späť vychádza na 85 km s prevýšením 1 155 m. Variant cez Spišskú Belú má o 4 km menej a prevýšenie necelú tisícku. Výjazd na hranicu v Lysej Poľane si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Neplánované predĺženie výjazdu

Niekedy si trasu plánujem dopredu, niekedy sa rozhodujem až počas výjazdu, určím si len približný smer a neskôr sa rozhodujem, kam vlastne odbočím. Slnečná nedeľa v polovici mája ma zlákala na cestný výjazd za hranice. A konečne cez Lapszanku. Smer Strednica ako vždy najprv „naokolo“ cez Matliare do Kotliny, no na Strednicu nestúpam po hlavnom ťahu, ale cez „centrum“.


Krátky presun po hlavnom ťahu a onedlho odbočujem smer Osturňa a na dlhšiu dobu sa zbavím premávky. Kilometrové stúpanie s priemerom necelých 7 % si dám pekne v tempe. Prichádzam na rázcestie pri Tablici. Bod, kde začína 19 km dlhá MTB hrebeňovka Spišskej Magury. Ja ale pokračujem do 8 km dlhého zjazdu do Osturne.


Pekná rázovitá obec podobná Ždiaru s množstvom dreveníc. Hneď po zjazde za mostom odbočujem do náročného stúpania na Lapszanku. Po hraničný kameň to má cca 2,7 km s priemerom 7,3 %, ale to len vďaka oddychovým úsekom, prvý kilometer má priemer 11 % a záver tiež potrápi. Toto stúpanie si dávam pekne v tempe a na konci som rád, že som už hore. Aj keď mám v pláne pokračovať opačným smerom, krátku zachádzku na lúku nevynechám.


Je odtiaľ krásny výhľad na Tatry a vždy, keď sem prídem, tak sa idem pokochať výhľadom. Rozkvitnutá májová lúka a v pozadí tatranské štíty ešte s trochou snehu. Po krátkej pauze ma čaká zjazd do obce Lapsze Wyzne.

Značka s klesaním 20 %. Toto si raz pôjdem vychutnať opačne do kopca.

Stále minimálna premávka a autá zrátam na jednej ruke. Na križovatke pri kostole odbočujem na Niedzicu a hneď mám okolo seba rušno. Po príchode do Niedzice a obzeraní si okolia zrazu na mňa niekto volá: „Glevo!“ Kto ma tu za hranicami môže poznať, pomyslím si. Nejaký Poliak zo Stravy? . Partia kamarátov z Kežmarku a okolia. A tak sa pridám k nim a dávame spolu okruh - zhruba 35 km dlhá cyklotrasa vedúca po cyklochodníku okolo celého jazera s peknými výhľadmi na vodu a samozrejme zámok. Cesta nám ubieha, kocháme sa výhľadmi, debatujeme, je tu ale pomerne veľa cyklistov a to ešte nie je leto.


Spoločnú jazdu ukončujeme kúsok za hranicou v Spišskej Starej Vsi. Parťáci tu sú na chate, ešte s nimi trochu posedím v miestnej reštaurácii, dám si niečo pod zub, keďže plánujem trochu predĺžený návrat. Pokračujem cez Matiašovce do Spišských Hanušoviec, odtiaľ ma čaká stúpanie do Hanušovského sedla.


Nie je to veľmi náročné stúpanie, 3 km a 7 %, no po 110 km v nohách dá zabrať. Po vyštveraní sa hore ma čaká zjazd do Veľkej Frankovej, presun do Osturne a posledné náročnejšie stúpanie na rázcestie pri Tablici. Pre mňa je to jedno z najkrajších stúpaní. Výhľad na Havran a Ždiarsku vidlu má svoje čaro. Stúpanie má zhruba 8 km s priemerom 5 %. Následne sa už len spustím do Tatranskej Kotliny cez Ždiar. No jedno mierne stúpanie si na záver predsa len dám, keďže nepokračujem na Spišskú Belú, ale odbočujem na Kežmarské Žľaby. Z Matliarov potom už len cez Mlynčeky domov.


Celá trasa nakoniec mala dĺžku 164,5 km s prevýšením 2 270 m. Výjazd si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Tatranské turistické centrum

Zhruba týždeň po poslednej návšteve v Poľsku ma to týmto smerom zláka opäť. Keď mám voľno, tak v poslednej dobe namiesto nejakej hrebeňovky na MTB sadám na „cesťák“ a idem do Poľska. Asi ma to skutočne na tej ceste začína baviť. Prvú časť trasy veľmi nebudem rozoberať, keďže som šiel opäť smer Ždiar, cez Strednicu do Osturne a hore na Lapszanku. Z Lapszanky teraz ale nepokračujem dole na Lapsze, ale od kaplnky pri lúke pokračujem rovno ďalej.


Úzka asfaltka poľským vidiekom a stály pohľad na Tatry. Opúšťam Lapszanku a prichádzam do obce Rzepiska, klesám obcou, cesta sa neskôr rozšíri, až prídem na križovatku a už som na hlavnom ťahu. Odbočujem doprava na Bukowinu. Cesta rušná, ale v pohode. Prejazd cez Bukowinu Tatrzansku mám stále do kopca a v priemere to tu má cez 5 %. Prichádzam do obce Gliczarow Gorny, kde ma zaujme pekná drevená stavba.


Zjazdujem smer Bialy Dunajec. Značka s klesaním 20 %. Toto si raz pôjdem vychutnať opačne do kopca. Prichádzam na križovatku a opäť ma čaká rušnejšia premávka na Poronin, z ktorého sa rozhodnem pokračovať na Zakopane.


Asi najznámejšie turistické centrum Poľských Tatier. Hľadám niečo na občerstvenie, to by nebol problém, skôr ten, že som si nevzal zloté a niektorí proste nechcú brať eurá, aj keď v sezóne sem chodí plno Slovákov. No nič, nakoniec si kúpim niečo pod zub na konci Zakopaného na pumpe a doplním zásoby. Na hranicu v Lysej Poľane to mám zhruba 18 km. Celkom v pohode úsek, raz to stúpa, inokedy klesá. Jediné strmšie stúpanie je na Glodowku, odkiaľ je pekný výhľad na Tatry.


Z Lysej Poľany už klasika cez Tatranskú Javorinu na Podspády a odtiaľ stúpaním na Strednicu. 3 km stúpanie s priemerom 5,5 %. Zo Strednice cez Ždiar do Tatranskej Kotliny a so záverečným krátkym stúpaním cez Tatranské Matliare domov. Opäť výjazd s viac ako 2 000 výškovými, konkrétne 2 090 m na 139,5 km. Výjazd si môžete pozrieť na tomto odkaze.