Rozhovor: Jakub „Wechet“ Jankových - z MTBIKERu až na Majstrovstvá SSC mechanikov

O tom, že máme šikovných mechanikov, sa môžete presvedčiť pri poruchách vašich dvojkolesových tátošov a ich servise u nás. Ako však dať túto šikovnosť „na papier“?

Ak už nejaký čas čítate náš magazín, prípadne ak využívate náš servis v Hrádku, meno Jakub Jankových, alias Wechet, je vám určite známe. Vlasatý mechanik si to nielen že rád púšťa dole kopcom, ale vie to aj s momenťákmi či so sťahovákmi. Rozhovor s ním sme robili pomerne dávno, no teraz prišla vhodná príležitosť na repete. Wechet sa totiž zúčastnil Majstrovstiev SSC mechanikov Slovenska. A ako to celé dopadlo?

O tom, kto si a ako si sa dostal k MTBIKERu, sa môžu čitatelia dozvedieť v predošlom rozhovore s tebou. Ako si sa ale dopátral k Majstrovstiev SSC mechanikov Slovenska?
Ja som o tejto súťaži vôbec nevedel. Raz prišiel Martin Pálenčík (pozn. redakcie - obchodný riaditeľ MTBIKER, alias boo_boo) s tým, že bude súťaž a kto pôjde. Najskôr boli všetci ticho. Potom padlo slovo na kolegu, ktorý tu je najdlhšie, no ten odmietol, lebo súťaže vraj nie sú pre neho. Tak či pôjdem ja, keďže pracujem ako mechanik štyri roky a nejaké skúsenosti som už pochytal. Tak isto už mám skúsenosti s akciami Shimano, preto sa kolegovia zhodli, že budem vhodný kandidát.


Aký bol systém výberu súťažiacich? Predsa len, cyklistických servisov je na Slovensku habadej.
Prihlásiť účastníkov do súťaže mohla každá jedna predajňa, prípadne servis, ktorá spadá pod Shimano Service Center. To znamená, že predajňa musí spĺňať určité parametre. Musí mať napríklad servis prístupný verejnosti. Takisto musí mať niekoľko metrov dlhú stenu venovanú výlučne Shimano komponentom a príslušenstvu.

Koľko mechanikov sa prihlásilo na začiatku? A koľko z nich sa následne prepracovalo do finále?
Prihlásených bolo deväť súťažiacich. Nakoniec nás bolo iba osem, jeden súťažiaci sa odhlásil z pracovných dôvodov. Po prvom kole, ktoré bolo zamerané na praktické vedomosti a zručnosti, sme prví traja išli do druhého kola, ktoré bolo vedomostné. Tam sme stláčali bzučiak a odpovedali na celkovo 23 otázok, z toho boli 2 bonusové.


Bola v tvojom prípade aj nejaká príprava na „majstráky“? Teda, okrem toho množstva hodín, ktoré si už strávil v našom servise?
Dva dni pred súťažou som si povedal, že by som mohol skúsiť robiť čo najrýchlejšie servis, pri ktorom som opravoval komponenty od Shimano. Okrem toho som si pozrel originálne Shimano postupy na niektoré úkony, ktoré nerobím až tak často.

Čo bolo na súťaži vašou úlohou a aké kritériá boli hodnotené?
Ako som už spomenul, 1. kolo bolo praktické. Týkalo sa horského, cestného aj elektrobicykla. Úlohy boli rôzne – od úplne bežných ako demontáž kľúk a prevodníka a následná montáž či skrátenie brzdy s prípravou na odvzdušnenie, až po úlohy ako rozoberanie prehadzovačky.

Pri cesťáku to bolo jasné, najnovšia Di2 sada. Tam sme párovali systém s nastavením rýchlosti radenia, meno a synchronizované radenie. Pri ebiku sme mali demontovať kľuky a prevodník, to bol pre mňa trošku chyták, nakoľko pri štvorhranných kľukách je tiež smerovanie kľúk.

Posledná úloha bola diagnostika ebiku s nastavením osvetlenia, silou pomoci a exportom reportu. Pri všetkých úlohách sa kontroloval originál Shimano postup. Každý krok, vhodné náradie a použitie správnej vazelíny. Za úlohu sme mohli získať 100 bodov. Ďalších 20 bodov sme mohli získať za čas. Ten bol nastavený podľa hlavného mechanika, ktorý si všetky úkony stopoval v pokojnom tempe, následne ho zdvojnásobili a výsledný čas bol náš limit.


Čo sa týka druhého, vedomostného kola – mal by v takomto kvíze šancu povedzme hobby servisák, alebo to boli témy vyžadujúce štúdium?
Šancu by, myslím, určite mal. Otázky neboli ani tak o samotnej práci, boli skôr všeobecnejšie zamerané, prípadne rôzne otázky o zaujímavostiach. Napríklad bola otázka na veľkosti kotúčov či materiál platničiek. Dokonca padla otázka, aké sú horské sady, ktoré využívajú 12sp technológiu. Z tých zaujímavejších bola otázka, z akej zliatiny sa vyrába telo motora.

Na akom mieste si sa napokon umiestnil?
Umiestnil som sa na 2. mieste. Čakal som, že to dopadne horšie, no som spokojný.


Súdiac podľa tvojej prvej odpovede si bol asi „obetný baránok“. No verím, že neľutuješ svoju účasť, 2. miesto je skvelý výsledok. Dala ti táto súťaž aj niečo do tvojej ďalšej kariéry servisáka?
Samozrejme, 2. miesto nijako neľutujem, som veľmi rád za toto umiestnenie. Na súťaži som zistil, aké mám nedostatky. Ak pracujem rýchlo a pod tlakom, hlavne časovým, som nepozorný. To ma stálo zopár bodov. Boli to síce malé detaily, no na ďalšom kole by som sa rád vyhol takýmto chybám. Radšej obetovať zopár minút na kontrolu práce, ako potom odovzdať nie na 100 percent nastavený a poskladaný bicykel.

Keď sa presunieme do nášho servisu, sú nejaké úkony, ktoré robíš vždy rád? Naopak, do čoho sa vždy púšťaš s istou nechuťou?
Na to sa nedá odpovedať úplne konkrétne. Každý úkon vie byť aj pohodový, ale aj nočná mora. Krásny príklad je výmena ložísk v hlavovom zložení. Nie je to tak dávno, kedy to na 99 percentách bicyklov bola otázka 10 minút aj s čistením a mazaním. Tak isto to bolo vidno aj na nacenení úkonu.

Aktuálne sa to začína stávať nočnou morou. Jediný dôvod sú samotní zákazníci. Väčšina ľudí požaduje skryté bowdeny a hadice a tým pádom sa to presúva všetko vnútrom a z vnútornej strany ložiska. Takže keď sa ide meniť ložisko za 15-30 €, z 10 minút práce sú zrazu 3 hodiny. Namiesto ložiska treba častokrát meniť aj hadice a bowdeny. Toto všetko len kvôli dizajnu, ktorý sa mne osobne ani nepáči. Našťastie, tieto bicykle sú stále ešte nové, takže sa nemusia meniť ložiská tak skoro.


Ak vezmeme bicykel ako celok, ktorý komponent považuješ za technicky najdokonalejší?
Myslím, že technicky najdokonalejší komponent na bicykli asi ani neexistuje. Dospel som k tomuto názoru kvôli kolegom, ktorí sa prídu opýtať, aký bicykel alebo aký komponent zvoliť, aby to bolo trvácne, dobre fungovalo, bolo lacné, ľahké a ľahko opraviteľné. Na každý jeden komponent sme našli nejaký zápor. Avšak ako najdokonalejšie technologicky prepracovaný komponent by som zvolil pruženie. Vymyslieť vidlicu alebo tlmič tak, aby spĺňala požiadavky väčšiny cyklistov, je dosť ťažké. Každý má iný jazdný štýl, hmotnosť a aj bicykel.

Na záver – čo ďalej? Mám také „inside“ info, že pre prvú trojicu sa to týmito majstrovstvami nekončí...
Presne tak. Prvé 3 umiestnenia postúpili na európske kolo súťaže do Belgicka. Bude sa konať pravdepodobne 5. októbra, s najvyššou pravdepodobnosťou v meste Leuven, ktoré hosťuje aj Majstrovstvá sveta v graveli 2024.

Jakubovi ďakujeme, že si našiel čas a že bol popri opravách našich dvojkolesových miláčikov ochotný zodpovedať otázky do rozhovoru. Zároveň držíme palce na Majstrovstvách SSC Európy – možno napokon MTBIKER preslávi celosvetovo.