Cyklokros – najkomplexnejšia disciplína vo svete cyklistiky?

Blato. Sneh. Piesok. Hlina. Toto všetko na maximálne 33 mm plášťoch. Vitajte v cyklokrose.

Nech už si o graveli myslíte čokoľvek, v jednej veci veľa hejterov klame. Nie je to prvýkrát, čo dal niekto „cestnému“ rámu a baranom širšie plášte a poslal cyklistu trápiť sa do terénu. Cyklokrosári to robili „before it was cool“ – veď prvé preteky sa konali už v roku 1902. Údajne išlo o zimnú prípravu cestných cyklistov, aby nevyšli z formy počas zimy.

Pre mňa je to zas zimná príprava pred telkou, aby som počas zimy nevyšiel z formy sledovania World Tour diania. Mám pocit, že v našich končinách je to možno trochu zaznávaná disciplína, čo je pomerne škoda. Môžeme sa pýšiť množstvom úspechov a najnovšie ďalšou medailou z MS. No najskôr – o čo v tom cyklokrose vlastne ide?


Systém pretekania

Máme tu cestné (a gravel) preteky, ktoré najčastejšie vedú z bodu A do bodu B. Občasne aj z bodu A do bodu A. Potom je tu XC, ktoré sa jazdí na rôznych okruhoch. A, paradoxne, hoci sa z diaľky CX stroje podobajú skôr „žiletkám“, systém pretekania je podobný práve horskému bráchovi. V rámci Svetového pohára (a iných ďalších pretekov) sa prestrieda hneď niekoľko okruhov, pričom každý je svojím spôsobom špecifický a iný.


Vo Val di Sole sa preteká na snehu. V Oostende je to zas pláž a piesok. Väčšine okruhov však dominuje blato. Tony blata. Nie nadarmo sa potom o cyklokrosároch hovorí, že v profi pelotóne patria medzi jazdcov s najlepšou technikou jazdy. A Mathieu van der Poel nám potom môže predvádzať aj takéto „parádičky“.


Rečou teleshoppingu: „A to zďaleka nie je všetko!“ Okrem náročného podkladu sa pretekári pasujú s prírodnými prekážkami ako sú korene, ostré výšľapy a zjazdy, drobné priehlbiny. A kde príroda nestačí, nastúpia stavební inžinieri a doplnia mostíky, schody či ďalšie prekážky. Len tak, aby toho nebolo málo. Nie vždy sa dá všetko vyšliapať (a prešliapať), nie na všetko stačí bunny hop. To znamená, že cyklokrosári sú síce orientovaní na hodinový výkon, no nesmú zanedbať ani bežeckú prípravu.


Hodinové preteky

Jednou vecou je trať, druhou zas dĺžka pretekov. Tu CX trochu vytŕča z davu a razí opačnú cestu než iné disciplíny. Pretekári vopred nevedia, koľko kilometrov ich čaká, no je vopred daná časová dĺžka pretekov. Napríklad, pri pretekoch Svetového pohára je to zhruba hodina. Po prvom či druhom kole majú rozhodcovia predstavu, koľko to asi trvá od štartu po cieľ. Voilá, po prepočte dostávame finálny počet kôl.


A že je to hodina naozaj zbesilého tempa a jazdenia naplno! Teda, ak nie ste van der Poel. Ten v tejto sezóne raz-dva ukázal súperom chrbát a následne si už išiel svoje „café“ tempo. Mathieu van der Poel s nami už istý čas svoje výjazdy na Strave nezdieľa. Dokonca ani taký Wout van Aert nechcel čitateľom MTBIKER.sk exkluzívne ponúknuť údaje zo svojho wattmetra. Rovnako ako Eli Iserbyt, Thibau Nys, Tom Pidcock a ďalšie cyklokrosové hviezdy.

Čísla sú v tejto disciplíne očividne poctivo strážené. Okrem toho, pri pretekoch sa neustále strieda silové a kadenčné šliapanie, zosadanie a nasadanie a beh. Tým pádom je ťažké niečo vyhodnocovať, no je zrejmé, že sa pretekári hodinu hýbu v tesnej blízkosti svojho FTP. „Záhul“ ako sa patrí.


Cyklokrosový bicykel, alebo prečo si to neurobiť ešte ťažšie?

Cyklokrosový stroj z diaľky vyzerá ako taký štandardný gravel – veď to má barany, kotúčové brzdy a obutie „v objemovke“. No, iba že by nie. Prvoradým rozdielom sú plášte. Ich šírka je pri podujatiach UCI limitovaná na 33 mm pre všetky typy podkladu. Tak čo, ešte stále si myslíte, že máte na MTB dobrú techniku pri jazde blatom?


Rozdiely nájdeme aj pri geometrii rámu. Klasický gravel bicykel je ako stvorený na dlhé jazdy, bikepacking – jednoducho, na pohodlie. Naproti tomu „cyklokroska“ má agresívnejší posed, čím sa viac blíži k cestnému bicyklu. Rovnako, priechodnosť plášťov je v porovnaní s gravelom menšia. Oproti cestnému bicyklu je zas stredové zloženie umiestnené vyššie za účelom jednoduchšieho preskakovania prekážok.


A na záver, na väčšine gravel bicyklov dnes nájdeme jednoprevodník, kombinovaný s väčšou kazetou. Toto spojenie umožňuje pomerne rýchlu jazdu po rovine a zároveň stačí pre väčšinu stúpaní, vhodných pre „štrkolety“. Naopak, CX ide stále cestou dvojprevodníkov a „jednoplacky“ sú skôr raritou.


Našťastie, v týchto nekultúrnych podmienkach sa jazdci nemusia trápiť po celý čas na jednom stroji. Na každom okruhu sa nachádzajú dve depá, v ktorých si dokážu pretekári vymeniť svoj bicykel – ak ste bežný pretekár, tak napríklad kvôli roztrhnutej či zaseknutej reťazi, prípadne kvôli odtrhnutému „šaltru“. Ak ste Mathieu van der Poel, tak najskôr kvôli tomu, že cieľová fotka vyzerá na čistom biku krajšie.


Smola je, keď sa porucha pritrafí hneď po štarte alebo kúsok za depom. Pretekár sa totiž nesmie vrátiť, a tak ho čaká niekoľkominútový beh s bicyklom zaveseným na ramene. Asi netreba zdôrazňovať, že „dotiahnuť špicu“ je potom už poväčšine nereálne…

Koho v súčasnosti sledovať?

Asi netreba zbytočne rozmazávať, že momentálnou najväčšou CX hviezdou je Mathieu van der Poel. Ako som v decembri predpokladal, cesta za titulom bola pomerne hladká – od súperov sa odpútal už v prvom kole. Ale čo čakať, keď vyhráte 12 pretekov pri 13 účastiach (aj to len vďaka jednému stĺpu) a dvaja vaši najväčší konkurenti sa rozhodnú neštartovať…


Van der Poela teda v dúhovom drese uvidíme aj v nasledujúcej cyklokrosovej sezóne. Ostáva veriť, že nielen s podobnou výkonnosťou, ale aj v drese správnej veľkosti.


Dvaja najväčší konkurenti, menovite Wout van Aert a Tom Pidcock, však túto sezónu brali skôr tréningovo. Van Aert sa chystá na jarné klasiky, napriek tomu sa mu podarilo vyhrať jedny preteky. Nezastavilo ho ani odstrelené sedlo. Korunku celému incidentu nasadila samotná firma Fizik, ktorá svoje sedlá a spojenie s Visma – Lease a Bike niekoľko dní na to vychvaľovala na Instagrame…


Čo sa týka Toma Pidcocka, ten by si možno aj rád zapretekal naplno, no séria nepríjemností, pádov a technických porúch bola vždy akosi proti. Zostáva veriť, že nám svoje umenie predvedie skôr na jarných klasikách, či na Svetovom pohári v XC.

Tam, kde sa začala jeho hviezdna cesta majstra sveta, svoju kariéru aj ukončil. Reč je, samozrejme, o Zdeňkovi Štybarovi, ktorý si v Tábore odkrútil svoje posledné cyklokrosové preteky. V tejto disciplíne sa s troma majstrovskými titulmi radí k legendám a myslím, že „bratři“ na neho môžu byť rovnako hrdí, ako sme my hrdí na nášho Peťa Sagana. A čo prinesie budúcnosť? Uvidíme.


A čo ženská sekcia? Dominujú jej mladé pušky. Fem van Empel potvrdila svoju rolu favoritky a z Tábora si odnáša zlato. Nasledovaná bývalou majsterkou sveta Lucindou Brand a azda najväčšou súperkou, Puck Pieterse. Naše oči sa však samozrejme dívali na Viktóriu Chladoňovú, ktorá dokázala v kategórii junioriek obsadiť skvelé 3. miesto. A verím, že je to stále len začiatok. Mimochodom, s Viki už pripravujeme rozhovor, takže sa rozhodne máte na čo tešiť.


Oplatí sa navštíviť CX preteky?

Oproti cestným pretekom, kedy okolo vás pelotón „prefrčí“ behom niekoľkých sekúnd, je cyklokros divácky atraktívnejšia disciplína. Nakoľko jazdci vždy absolvujú zhruba 6 kôl na zamotanej trati (záznamy na Strave vyzerajú, akoby jazdili na motokárach), máte ich takmer vkuse na očiach. Najznámejšie série sú Svetový pohár, Superprestige, X20 Trofee, no pomerne známy seriál sa jazdí aj v susednom Česku – s priam poetickým názvom – TOI TOI Cup. A aké je to sledovať MS zblízka? O tom nám už povedia sami diváci.

Tomáš: „Naposledy som na cyklokrosovom majstráku s kamošmi fandil v roku 1999, boli v Poprade a medzi mojich favoritov patrili aj dvaja jazdci tímu Rabobank (mimochodom neskôr Jumbo-Visma, dnes Visma|Lease a Bike) Adri van der Poel a Sven Nys. Po 25 rokoch v českom Tábore favoriti ostávajú, menia sa len krstné mená. Mathieu očakávania naplnil, Thibau na pódium nedosiahol. Okrem týchto dvoch boli motiváciou stráviť „rodinný“ víkend po členky v blate na opačnej strane susednej republiky aj rozlúčkové preteky Zdenka Štybara. Kotol jeho fanklubu pod výbehom schodov v zadnej časti trate bol brutálnym zážitkom nielen pre fanúšikov, ale aj pre pretekárov. Špeciálne tých českých, vrátane Boroša, jazdiaceho v top 10 v zajatí belgických pretekárov. Čo ma milo prekvapilo, že bubny, rapkáče, klaksóny a hlasivky nešetrili ani pre nášho Mateja Ulíka. Bola to pecka!“

Zuzka: „Pamätám si, ako Tomi prišiel domov nadšený, že má pre mňa mega prekvapenie. Vytiahol mobil a na ňom mi celý šťastný ukazoval lístky na MS v cyklokrose v Tábore. Usmiala som sa a povedala si, veď to nejako dám. Prišiel deň D a sme tam. Rada by som povedala niečo vtipné, ale fakt to bol zážitok. Atmosféra, vidieť hviezdy naživo bolo aj pre mňa neuveriteľné. Pristihla som sa, že si to užívam. Ok, jedna čerešnička na torte bolo to blato po kolená, to chceš. Totálne ma dostalo, keď sme prišli v pondelok domov a že ideme si to pozrieť aj v telke. A fakt to zapol.


V mojich očiach patrí cyklokros medzi jedny z najnáročnejších cyklistických disciplín. Jazdci sa po relatívne dlhú dobu pohybujú v „červených číslach“, je silovo náročný, vyžaduje vycibrenú techniku. A aký je váš vzťah k nemu? Vôbec ste netušili, že niečo také existuje? Alebo patríte medzi pravidelných sledovateľov? Nebodaj jazdcov? Podeľte sa v komentároch.
Zdroj fotografií: Radek Kašík
report_problem Našiel si v texte chybu?
LukasHarant 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Peter Sagan a pamätné dni jeho kariéry

Peter Sagan a pamätné dni jeho kariéry

Slovensko malo priemerných športovcov. Malo dobrých športovcov. Malo vynikajúcich športovcov. A potom je tu Peter Sagan.
Zimná World Tour prestávka v znamení ponožiek a veľkých očakávaní

Zimná World Tour prestávka v znamení ponožiek a veľkých očakávaní

Zatiaľ čo sa profesionálni jazdci zabávajú na kritériách, my môžeme hodnotiť uplynulú sezónu a s napätím očakávať tú novú. Aké bizarnosti a zvraty prinesie?
Rozhovor: Tereza Neumanová - z Vysočiny až do World Tour

Rozhovor: Tereza Neumanová - z Vysočiny až do World Tour

Cyklistov na svetovej úrovni by sme v našich českých a slovenských končinách vedeli napočítať aj v desiatkach. Ako to je s dámami - cyklistkami?
keyboard_arrow_up