Tip na výlet: Gaderská dolina – moja jarná klasika

Až pri prezeraní histórie výjazdov som zistil, že toto bolo už štvrtýkrát, čo som mal behom apríla rovnaký cieľ jazdy a zároveň prvých 100 kilometrov novej sezóny.

Turiec mi učaroval. Siahajú sem aj moje rodinné korene, hlavne do Mošoviec a Turčianskych Teplíc. Nakoľko z Hornej Nitry to mám doslova cez kopec (a môžem si vybrať cez aký), moje dlhšie výjazdy smerujú práve sem. Tentokrát som zvolil iný vstupný bod do Turčianskej kotliny, ako zvyčajný prejazd Kľačno - Kláštor pod Znievom. Ten som si nechal na koniec.

Jazdu som absolvoval na mojom graveli, alebo skôr endurance bicykli na širších plášťoch, no zvládnete ho aj na trekingovom či horskom.

Život za krajnicou

Je už neskoré ráno, teda osem hodín, keď vyrážam. Tí čo ma poznajú, vedia, že o takomto čase už mám zvyčajne „odjazdené“. Moja cesta vedie z Poruby do Prievidze, kde sa hneď na okraji mestskej časti Nové Mesto napájam na cyklochodník. Ten vedie mestom až na začiatok prvého náročného úseku. Náročný je preto, že vedie po frekventovanej ceste, a teda je to aj mierne stúpanie. Domáci ho poznajú pod názvom Banská a je to hlavná cesta z Prievidze do Handlovej.

Ubehlo to bez akýchkoľvek problémov, predsa len je ešte celkom skoro. Áut je pomenej a aj tie, čo ma obiehajú, plne využívajú rozdvojený pruh. Napriek tomu sa držím na bielej čiare na krajnici, alebo keď sa dá, tak za ňou. Prehupnem sa cez vrch a už frčím dolu kopcom. Približne v druhej tretine klesania odbáčam vpravo na cestu vedúcu do Veľkej Čausy – to preto, aby som nešiel po hlavnej ceste. No ak zvolíte na výjazd rannú hodinu, nemal by to byť problém. A nakoniec aj tak kus po tej hlavnej pôjdem.


Z Veľkej Čausy sa dostanem do obce Chrenovec-Brusno a tu sa táto obecná cesta končí. Postupne prejdem cez Jalovec a Ráztočno. Po cca 800 metroch za obcou je odbočka smerom na rekreačné stredisko Remata, a tak odbočujem a nechávam hlavnú cestu za sebou.

Zlyhanie na horskej prémii

Smelo môžem prehlásiť, že toto bola jedna z troch najkrajších častí trasy. Hluk áut z cesty ostal za mojím chrbtom, rovnako ako aj rev cirkulárov a motorových píl. Teraz vystúpil do popredia spev vtákov, šum potoka a k tomu jarné vône všetkého kvitnúceho.

Prvé tri kilometre viedli asfaltovou cestou. To vás dovedie rovno pod lokálne lyžiarske stredisko, kde zároveň odbočíte na lesnú cestu. Je označená modrým písmenom C. Inak v tomto bode sa budete nachádzať pod Bralským viaduktom, čo je železničný most vo výške 27 m. Je to zaujímavý technický objekt, obzvlášť ak sa vám pošťastí vidieť prechádzať tade vlak. Ak vás to nezaujíma, jednoducho odbočte doľava a pedálujte.


Tu sa začína hlavná gravelová časť tejto trasy. Má necelé tri kilometre a nastúpate na nej zhruba 180 výškových metrov. Priemerný sklon je 9,5 %. Pevne som veril, že to dám celé, v sedle, ale potrestal ma nevhodný výber stopy. Totiž po ceste tečie voda a práve v najhorších častiach to bolo akési rozvodnené viac ako zvyčajne. Dvakrát som zabral naprázdno v blate a už som vypínal. No nič, snáď to čoskoro preschne a vidíme sa opäť.


Posledný prudší úsek ma dovedie na štrkovú cestu. Biely štrk silno kontrastuje so sýtozelenou trávou okolitých lúk. Profil sa tu trochu vyrovná a vy si môžete vychutnať pohľady na Sklenianske lúky, lokalitu ukrytú medzi kopcami pohoria Žiar a nad obcou Sklené.

Tu pretnem červenú turistickú značku Cesty hrdinov SNP a trochu si oddýchnem v zjazde obcou. Za ňou sa vnorím do pekného lesa. Cesta ním bol kedysi asfaltka, no tá je teraz úplne preč a zdá sa, že prebieha úplná rekonštrukcia. Prejazd bol tak o čosi náročnejší, aj keď išlo o zjazd z kopca. Keď sa práce skončia, bude to určite stáť za to. (To platilo pre jar 2024. No už počas letnej sezóny som tade prechádzal opačným smerom po novom hladkom asfalte.)

Vrchol v doline

Z lesa sa vynáram na polia pri Dolnej Štubni a vchádzam do mesta Turčianske Teplice. Prejazd mestom je rýchly, nechcem sa tu veľmi zdržiavať, ale predsa sa zdržím, lebo zle odbočím…

Takže sa vrátim naspäť do mesta, prejdem o ulicu ďalej a teraz na správnej križovatke odbočím na Turčiansky Michal. Prechádzam na obecnú cestu, ktorú poznám snáď naspamäť. Je to totiž cesta vedúca do Mošoviec, kde som ako dieťa chodieval pomerne často. Najprv cesta vedie medzi poľami, za spomenutou dedinou je časť Mazáň a chránený areál Mošovské aleje.


Prichádza stúpanie, ktoré ma dovedie na Gader a tu chvíľu postojím, aby som si vychutnal pohľad na Ostrú a Tlstú vpravo a predo mnou v diaľke Krivánsku časť Malej Fatry s ešte stále bielymi vrcholkami. Zozjazdujem do Gadera, prejdem obcou až ku bráne do Gaderskej doliny. Tu to poriadne žije. Dnes je krásny deň a tak sa rozhodlo veľa ľudí navštíviť práve túto lokalitu. Sú tu korčuliari, cyklisti, elektrocyklisti, kolobežkári, peší… Povedal som si, že na koniec doliny sa preveziem, ale veľmi som si to neužil, nakoľko som musel dávať pozor na deti križujúce cestu hore dole, psov a podobne.


No rátal som s tým a hlavne prišiel som si pozrieť prebúdzajúcu sa prírodu, ktorá rozhodne stojí za to. Na konci doliny sa odfotím. Je to tretí najvyšší bod trasy, aj keď je v doline. Vrátim sa naspäť do dediny. Za ňou sa nachádza hotel s reštauráciou, kde sa vždy zastavím a ani tentokrát ho neobídem. Palacinky padnú vhod.

Cez medvedí raj

Oddýchnutý a sýty sa vydávam krížom cez Turiec. Tunajšie cesty som objavil počas nášho MTBIKER komunitného výjazdu. Je to skoro rovinka pomedzi domy aj cez polia. Prechádzam okolo plničky minerálok a musím prekonať ešte hlavnú cestu. Z nej odbočujem na Kláštor pod Znievom.


Ako zvyčajne, aj tentokrát mi fúka rovno do tváre. V nohách mám 80 kilometrov a pred sebou jednu z najkrajších častí tejto trasy a jednu z mojich najobľúbenejších vôbec v rámci cyklistiky. Od Kláštora pod Znievom po Vrícko totiž vedie cesta dolinou, obklopená lúkami a horami. Naľavo je to ešte pohorie Žiar, no napravo už Lúčanská Malá Fatra.


V skutočnosti túto cestu mám rád opačne, keď idem z kopca, ale aj tak má svoje čaro. Prechádzam cez Predvrícko a na známej križovatke s dreveným bicyklom odbočujem doľava. Začínam stúpať do sedla Diel, alebo ako ho niektorí nazývajú, Vrícke sedlo. Je to moja posledná horská prémia. Patrične si ju užijem a v najvyššom bode, 675 m n. m., mi cyklopočítač ukazuje 95 kilometrov. Teraz ma čaká krásny zjazd, povedal by som, že jeden z najlepších v našom okrese.

Cyklistom je dobre známy z cyklistických podujatí a aj opačne ako stúpanie, do kopca má svoje čaro. Okrem cyklistov tu stretnete často aj motorkárov, čomu som sa potešil, lebo robia hluk a odplašia hnedých chlpáčov, ktorí sa tu v poslednej dobe pomerne často promenádujú aj za bieleho dňa. Na Garmine naskočí 100-ka a ja viem, že ešte nejaký 20 ma čaká, kým sa doma vypnem z pedálov.

• Dĺžka: 120,31 km
• Nastúpané metre: 1 106 m
• Čas jazdy: 5:16 hod.
• Najvyššie body: Sklenianske lúky - 672 m n. m, ústie Dedošovej doliny (koniec Gaderskej doliny) - 621 m n. m. a sedlo Diel - 665 m n. m.
• Odkaz na výjazd: Cez Rematu do Gaderskej doliny

Spoznávajte regióny

Iste, jazdiť napríklad v Alpách, Dolomitoch a celkovo v cudzích krajinách je obohacujúce a plné epických pohľadov. No myslím si, že aj doma máme veľmi veľa krásnych miest, okruhov, ciest a zákutí, ktoré stoja za návštevu - aj opakovanú. Nehovoriac o rôznych „zabudnutých“ lokalitách a krásnych stúpaniach. Je dosť pravdepodobné, že trasu si ešte raz rád zopakujem, musím to stúpanie na Sklenianske lúky pokoriť. No tiež na 100 % viem, že aj moja prvá 100-ka v roku 2025 bude viesť práve sem. Pridáte sa?