Reportáž: Škoda MTB Maratón Rajecké Teplice – kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ

Prvý vrchol sezóny prichádza a ja plný očakávania, ako je to vlastne so mnou, sa staviam na štart majstrovstiev Slovenska v XCM v Rajeckých Tepliciach.

Tréning som nezanedbával, avšak pozemkové práce okolo domu mi zobrali veľa času, ktorý som mal určený na regeneráciu. Takže sa cítim „silný“, veď taký kruhový tréning s krompáčom, lopatou, fúrikom a inými „posilňovacími“ zariadeniami mi musel určite pomôcť. Prichádzam na štart ako posledný a veľmi netradične sa postavím rovno do prvej lajny. Ďakujem všetkým, ktorí na mňa nenavrieskali, že sa predbieham.


Zaznel štartovný výstrel a ja si aspoň na chvíľu užívam čelo početného balíka, avšak to len chvíľu, lebo naozaj neviem, čo mám od seba očakávať. Preto zvažujem nie veľmi pohľadnú, ale za to efektívnu defenzívnu jazdu. Viem, koho si mám strážiť a viem, pokiaľ môžem ísť. Z toho dôvodu nechávam pred sebou cca 10 jazdcov zvučných mien a môjho priameho súpera Peťa Živčáka, ktorého sa nesmiem pustiť, ak pomýšľam nad obhajobou majstrovského titulu v kategórii.


Samozrejme je tu aj kamoš Kája Hartl, s ktorým sa stále rád vidím a stále rád ponaťahujem v pretekoch. Chalani išli hneď na začiatku prvého dlhého stúpania cezo mňa. Tempo nebolo ešte nejako extrémne ostré, ale už sa vyselektovala prvá skupina cca 15 jazdcov, na ktorej chvoste som sedel a snažil sa šetriť toľko energie, koľko sa len dalo. Všetko sa skončilo v momente, keď sa Kája rozhodol ísť svoje tempo a zrazu mi vyskočili tepy nad komfortnú úroveň.

Jazda na istotu

Silou vôle som sa držal na konci skupiny a pozeral, ako sa redukuje na cca 8-10 jazdcov. Doslova vykúpením bolo pre mňa dosiahnutie vrcholu prvého stúpania a rýchly zjazd po lesných cestách. Viem, že v zjazdoch som ten, čo získava, snažím sa predierať čo najviac dopredu, ale vidím, že Peťo Živčák a Miro Michálek sú hneď predo mnou a nehrotím to. Idem na istotu a regenerujem, avšak to spôsobilo, že nám odskočili 3 chalani. Myslím, že to boli „Kostel“, Andy Cully a Ľubo Murárik. Na konci zjazdu mali cca 30 s náskok a do druhého stúpania z celkových štyroch išli sami.

U nás to bolo asi 5 chalanov, čo sa zoradili za seba a začali šliapať, ja som sa zas klasicky alibisticky posadil na koniec a sledoval Peťa Živčáka, nepohol som sa z jeho kolesa. O chvíľu nás došiel Kája, ktorý zjazdoval trochu opatrnejšie, ale zato sa nebál ísť na špicu a sťahovať chalanov. Medzitým nám nenápadne odišiel Rudo Dzureň (neskorší víťaz) a my pokračujeme v relatívne pohodovom tempe na vrchol druhého stúpania. Ten aj dosahujeme a snažím sa ísť do zjazdu s väčšou razantnosťou, aby som si urobil čo najväčší náskok a nemusel mať taký veľký energetický výdaj v 3. kopci.


Na konci zjazdu sa ide už len po asfaltke, kde si spolu s Peťom a Mirom Michálekom dávame prednosť v ťahaní, čo využil Kája a malú stratu zo zjazdu v pohode zalepil. Samozrejme v krátkom intenzívnom stúpaní ide do čela a nastupuje, Peťo ide za ním a ja sa snažím udržať zubami-nechtami. Našťastie to nie je dlhé a po krátkom zjazde ideme do druhého kola opäť do najdlhšieho stúpania. Tretie stúpanie pred nami a ja sa testujem, ako je to so mnou.

V najhoršej možnej chvíli ma postihuje technický fail a musím pobehnúť nadávajúc v duchu.

Prekvapujúco som nešiel hranu. Medzitým sa robí malá diera medzi Kájom s jedným chalanom a Peťom Živčákom a mnou. Vedel som z cestných pretekov, že mám vyčkať a nechať to otvoriť, aby som mohol nastúpiť a odtrhnúť Peťa, docvaknúť skupinu pred sebou a „vyviezť sa“. Presne to robím, ale Peťo vie, čo môže očakávať a skúša reagovať na môj nástup. Nezachytil ho, ale za pomoci ešte jedného chalana sa im podarí udržať na dohľad od nás.

Husto na trati

Problém je, že sme sa spojili s krátkou traťou a pomalší pretekári z tejto trate nám robia trochu nepredvídateľné prekážky. Našťastie výšľapy sú po širokej, asfaltovo-šotolinovej ceste, tak sa dá medzi nimi kľučkovať, aj keď to oberá o energiu. Na vrchole ideme Kája, ja a Martin Siran konečne do zjazdu, avšak jazdec z krátkej trate zachytí rukoväťou Martinove rajdy a Martin ide dole. Ja hneď za ním idem cez neho, síce bez pádu, ale skákajúc, aby som ho neprešiel.

Toto umožnilo Kájovi na začiatku zjazdu trochu odskočiť, čo ma nakopne a letím za ním, po chvíli ho dobieham a skúšam ísť cez neho, v zákrute sa ho snažím obehnúť, avšak hlboké lístie mi zabrzdí predné koleso a ja letím cez riadidlá. Ešte si v duchu hovorím, aký mäkký pád, lebo ľahnem do hŕby lístia.


Všetko je v poriadku a po chvíľke v zjazde s prekvapením zisťujem, že mám zodraté ľavé predlaktie. Trochu krvi, tá sa dá prežiť a opäť dobieham Káju, idem cez neho a letím dole. Na konci zjazdu nastupujem do posledného dlhého výjazdu a hlavou mi ide len to, ako udržať priebežne majstrovskú pozíciu, ale aj to, že Kája nastupuje a nechcem sa nechať odtrhnúť. Držím sa jeho kolesa ako kliešť a dobiehame Kostela, ktorý si ide svoje tempo. Vie, čo robí.


Stále obiehame jazdcov z krátkej trate a idúc na svojich maximálkach sa snažím udržať čo najlepšiu stopu, ktorá je však obsadená. Úzky strmý asfaltový prechod medzi čerstvo navezeným makadamom je plný pomalších jazdcov, tak mi neostáva nič iné, len ísť po makadame. Podšmykuje mi zadné koleso a som na nohách. V najhoršej možnej chvíli ma postihuje technický fail a musím pobehnúť nadávajúc v duchu. Kája a Kostel mi odskočili na cca 20 sekúnd a ja predýchavam beh a tlačenie, snažím sa skrotiť tepy a triezvo pozerať dopredu.

Medzitým sa stúpanie zmierňuje a dobieha Martin Siran, ktorý ťahá také tempo, ktoré síce zvládam LTT, ale zato nás približuje ku Kájovi s Kostelom. Na vrchole už viem, že je dobre, Peťo Živčák za mnou a Kája tesne predo mnou. „Zjazd dám, urobím si náskok a idem časovku do cieľa.“ Plány sú perfektné.

Do zjazdu idem cez Martina a letím dole. Púšťam to, čo to dá. Smola je, že jazdci z krátkej trate to nepúšťajú tak ako ja a musím skákať z vyjazdenej lajny mimo, čo sa mi v jednom momente nevyplatilo. Počujem a aj cítim na riadidlách, že som niečo trafil a predné koleso vydáva zvuk, ktorý nechcete počuť. O 30 sekúnd je prázdne a spustím z úst pre mňa neobvykle slová.

Prepáčte všetci, čo ste ma počuli používať nevhodné slová, nie je to môj štýl, ale musel som to vyventilovať. Ešte som sa pýtal chalanov popri trati, či mi nepožičajú predné koleso, nech zachránim majstrovský titul, ale nemôžem sa čudovať, že takému grobianovi, ako tam na defekte doletel a nadával, nepožičali.


Obieha ma Martin Siran a zastavuje. Zisťuje, čo sa stalo a dáva mi bombičku. Viem, že mi nepomôže, lebo diera je veľká. Aj tak ju skúšam, nádej zomiera posledná. Nepomohlo, zobral som bike a začal tlačiť dole. Zatiaľ ma obieha Peťo Živčák a ďalší, už viem, že dnes to nebude môj deň, ale som rád aspoň za to, že som OK. Nebral som žiadne náradie, čo sa mi teraz vypomstilo, čakám a čakám a čakám, či niekto z prechádzajúcich jazdcov môže pomôcť, ale nik.

Trvalo hodnú chvíľu, kým sa niekto opýtal. Chalanov z dlhej som posielal preč a po čase sa opýtal a zastavil chalan z krátkej, ktorý mi dal pumpu a nejakú super extra light dušu, za čo som mu veľmi povďačný, aj keď som ju nepoužil, lebo mi ju bolo ľúto dávať do toho kolesa plného bordelu od mlieka. O chvíľu prechádzal okolo Tomáš Minčák z CK Energia Svit a dáva mi normálnu dušu s montpákami.

Už bez stresu a vyventilovaný si defekt dávam do poriadku a priamou cestou idem do Rajeckých Teplíc, kde nahlasujem DNF a gratulujem Rudovi Dzureňovi k titulu majstra Slovenska Elite a Peťovi Živčákovi k titulu majstra v kategórii Masters B.


Zo žien zvíťazila Martina Krahulcová s časom 3 hod a 29 min. Na strednej trati to bol Filip Sadloň s časom 1 hod a 45 min a zo žien Veronika Čišecká s časom 2 hod a 12 min. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.

Pár slov na záver k organizátorom

Ak chcete trochu znížiť riziko stretov pomalších jazdcov z krátkej trate a rýchlejších z dlhej, nepúšťajte krátku trať hodinu po dlhej. Urobte to tak, že ju pustite 10 minút po dlhej a tým pádom sa podstatne zmenší riziko „stretov“.

K trati nemám pripomienky, lebo koľko ľudí, toľko názorov. Posledný ponos smeruje na SCZ. Nedať majstrovský dres víťazom kategórií Masters? Ak by ste vyhlásili zbierku, vedzte, že sa vám cyklisti na tento náklad poskladajú. Toto nie je o tom drese, ale o ocenení tých pretekárov. Ak by som to vedel, tak nejaké vytiahnem zo skrine a prinesiem ich.


Nakoniec len to, že to bola vydarená akcia v peknom prostredí, s dobrým zabezpečením a bohatým zázemím pre všetkých, nielen pre samotných pretekárov.