Tip na výlet: Bormio – objavte čarokrásne horské priesmyky Lombardska

Passo dello Stelvio je jedným z najpopulárnejších horských priesmykov v Taliansku. Lombardsko však ukrýva oveľa viac pokladov. Ak hľadáte lokalitu na vašu neskorú letnú dovolenku, Bormio je správnym miestom.

Aj keď sa môže zdať, že hlavným lákadlom tejto lokality je bájne Stelvio, Passo Gavia či Passo Mortirolo na vás určite zapôsobia tiež. Nádherné výhľady, náročné stúpania, na ktoré budete s radosťou spomínať a ako bonus vyššia nadmorská výška poteší nielen váš hematokrit, ale aj potné žľazy.

Ako sa zahriať v Bormiu - Passo Gavia a Passo Mortirolo

Ako base camp pre časť vertikálnej cyklodovolenky som vybrala Bormio. Lákalo ma luxusnou geografickou polohou, ktorá ponúka horské priesmyky takmer na všetkých cestách, na ktoré sa vyberiete.


Na zahrievaciu jazdu som si zvolila okruh s prechodom cez dva horské priesmyky - Passo Gavia a Passo Mortirolo.

Passo Gavia - 2 641 m

• Stúpanie z Bormia - 24,8 km a 1396 v. m
• Stúpanie z Ponte di Legno - 19,6 km a 1458 v. m
• Zaujímavosť: Jedenáste najvyššie položené stúpanie v Európe

Stúpanie z Bormia sa začínalo veľmi príjemným a miernym sklonom približne prvých 11 km, kým som neprišla do mestečka Santa Caterina di Valfurva, v ktorom ma privítal krátky tunel s názvom Passo Gavia.


Odtiaľ to bolo už iba 12,2 km s 843-metrovým prevýšením. Tu to však začalo byť zaujímavé a hashtag #switchbacksaturday konečne začínal dávať zmysel. Tep sa konštatne dvíhal z viacerých dôvodov - nielen zo zvyšujúcej sa teploty, ale aj zo stúpajúceho sklonu. Na začiatku sa vám raz za čas spoza stromov zjavia unikátne skalnaté štíty, ktoré prirodzene poháňajú nohy vpred.

Tento priesmyk je presne taký, ako znie. Strašidelný.

V strednej časti som už začala cítiť nôžky, keďže priemer stúpania sa zvýšil na 10 - 12 %. Cestu však stále spríjemňovali nádherné výhľady a vodopády priamo pri ceste. Tento strmší sklon v strede našťastie vykompenzoval miernejší finiš, pri ktorom sa vám pred očami ukáže idylická krajina s jazerom. Na vrchu čakali rôzne možnosti občerstvenia alebo oddychu.


Ja som doplnila vodu z kohútika z vonkajšej strany reštaurácie, poprosila „spolutrpiteľov“ na dvojkolesových tátošoch o fotku a pokračovala som ďalej. Na zjazd mi v júni stačila obyčajná bundička (ale týmto odporúčaním by som sa neriadila, keďže v túto dobu som presne pred rokom v Dolomitoch mrzla v dvoch stupňoch).

Passo Mortirolo - 1 852 m

• Stúpanie z Mazzo di Valtellina - 12,2 km a 1326 v. m
• Stúpanie z Ponte di Legno - 14,4 km a 1149 v. m
• Zaujímavosť: Na 11. zákrute smerom hore z Mazzo di Valtellina nájdete pamätný monument Marca Pantaniho, ktorému to smerom hore trvalo 42 minút

Z Passo Gavia ma čakal 30 km zjazd do mestečka Monno, počas ktorého som doplnila vitamín K (kofeín) v jednej z lokálnych pekární a začalo sa povestné stúpanie na Passo Mortirolo. Tento priesmyk je presne taký, ako znie. Strašidelný. Ale nechcem mu krivdiť - mal svoje čaro.

Láka ma najmä 48 serpentín, ktoré čakajú na ceste z Prato allo Stelvio.

Na výstup na Mortirolo som si vybrala tú miernejšiu stranu s menším sklonom, nechcela som si hneď prvý deň na dovolenke znechutiť cyklistiku. Aj keď označiť túto stranu za jednoduchšiu je taktiež veľký klam. Na veľkej časti tohto stúpania som bola vďačná za moju detskú kazetu s 36-timi zubami. Smerom hore ma potešili aj nápisy na zemi s menami slávnych cyklistov, svoje som tam prekvapivo nenašla. Budem musieť potrénovať.


V strede stúpania som začala cítiť miernu únavu a zo spánku za bdela ma zobúdzal iba hluk motoriek. Čo by som v tom momente dala za výmenu môjho neelektrického bicykla za e-bike či motorku. Tieto negativistické myšlienky ma však, ako vždy, prešli na vrchu stúpania, kde na mňa okrem nádherných výhľadov čakal aj monument s názvom horského priesmyku.

Keďže som si tú „ľahšiu“ časť vybrala na výstup, brzdiť som musela dole tou strmšou stranou. Počas zjazdu som sa dvakrát musela zastaviť, aby som dala rukám trochu oddych (a to mám kotúčové brzdy). Na každej serpentíne z Mazzo di Valtellina na vás čaká tabuľka, ktorá označuje kilometre do konca a priemerný sklon. Ak si vyberiete stúpanie z tejto strany, určite sa tým zabavíte. Aspoň na chvíľu.


Zjazd sa končil v Mazzo di Valtellina, odkiaľ mi chýbalo už iba 20 km miernym stúpaním dolinou smerom do Bormia. Táto časť bola prevažne po cyklotrase, ktorá sa tiahla popri rieke. Cyklotrasy boli naozaj luxusné so špičkovými výhľadmi a minimom cyklistov.


Spomienkový optimizmus hodnotí túto trasu ako nádhernú a na to trápenie na Mortirolo si už veľmi nespomínam, takže vám to určite odporúčam.

Výjazd nájdete na tomto odkaze.

Bájne Stelvio z troch strán - zážitok, na ktorý sa nezabúda

• Passo dello Stelvio - 2 758 m
• Stúpanie z Prato allo Stelvio - 24,9 km a 1846 v. m
• Stúpanie z Bormia - 21,1 km a 1555 v. m
• Zaujímavosť: Piate najvyššie položené stúpanie v Európe

Bájne Stelvio mám na zozname už pár rokov. Láka ma najmä 48 serpentín, ktoré na vás čakajú na ceste z Prato allo Stelvio (z Bormia je ich menej, ale zato taktiež nádherných).

Keďže čas je obmedzený a nevedela som, kedy sa mi naskytne príležitosť sa na Stelvio vrátiť, rozhodla som sa ho vyjsť z každej možnej strany - a teda z Bormia, z Prato allo Stelvio a taktiež zo švajčiarskej strany cez Umbrail Pass.

Začínala som skoro ráno, o 6:30, keďže som nevedela, čo presne ma čaká. Začiatok stúpania bol príjemný, aj keď zo zobrazenia ClimbPro na Garmine som mala rešpekt. Mám rada dlhé stúpania, ale u nás takéto dlhé a náročné nenájdete. Na týchto dlhých stúpaniach v horskom teréne mám najradšej meniace sa pásma - lesy, kosodrevinu a skaly. Sústredenie sa na meniacu sa vegetáciu a zdravenie sa farmárskym zvieratám mi tak skracuje dlhé chvíle.

Zozjazdovať ho je vždy jednoduchšie, až potom dole zistíte, že sa vám hore vlastne nechce ísť.

Na stúpaní z Bormia ma potešila aj séria galérií, na ktoré sa vždy pri stúpaniach teším. Po prechode galériami sa mi naskytol nádherný pohľad na cestu, ktorá ma čaká, aj keď koniec stúpania ešte nebol na dohľad. Tak ako každé poriadne talianske stúpanie, aj toto malo svoju náročnejšiu sekciu so sklonom nad 10 %. Ešteže ho spríjemňoval lemujúci vodopád. Ani som sa nenazdala a bola som pri odbočke na Umbraill Pass, odkiaľ to bol na Stelvio už iba kúsok.


Po príchode na vrchol Stelvia žiaden zo stánkov ešte nebol otvorený. Bola som tam iba ja a pár motorkárov, ktorí nevedeli pochopiť, že to niekto môže vyjsť na bicykli.


Ja som teda nestrácala čas, spravila som pár fotiek a išla som dole smerom do mestečka Gomagoi. Na zjazde ma čakalo legendárnych 48 serpentín a postupne som začala zdraviť viac a viac cyklistov, ktorí boli na ceste na vrchol. Cesta dole bola nádherná, ale nekonečná a ja som sa už tešila na nejakú dobrú prepraženú taliansku kávičku. Tú som našla v dedinke Gomagoi, kde som sa otočila a išla opäť hore.


Stúpanie sa začalo mierne, aj keď z dlhého zjazdu som mala tuhé nohy. Tu som sa sama seba pýtala, či mi ten výšľap nebude stačiť z dvoch strán. Postupne ma doháňal aj hlad zo včerajšieho výjazdu, a tak som bola nútená viac a viac jesť. Je jedna vec, čo na cyklistike naozaj nemám rada, a to je jedenie do kopca. Neviem ako vy, no ja neviem prežúvať, šliapať do pedálov a ešte aj dýchať. Postupne, ako som dopĺňala kalórie, tak mi stúpala aj energia a vôľa ísť aj dole-hore cez Umbrail Pass. Zásoby jedla mi už dochádzali a tešila som sa na vrchol.


Tu som začala hrať hru, ktorú nazývam Catch me if you can, ktorú vymyslela Kika Serafin z cykloklubu WLRM, keď sme spolu bežali Od Tatier k Dunaju. Princíp hry je taký, že by ste mali predbehnúť viac ľudí, ako predbehne vás. A ja som to zobrala veľmi súťaživo.

Na záverečných piatich kilometroch stúpania sú už serpentíny poriadne nahusto, a tak ide odpočítavanie číslami rýchlejšie a rýchlejšie. Keď som prišla hore, misia bola jasná - doplniť jedlo. Osobne s tým mám trochu problém, keďže zoznam mojich potravinových alergií nie je schodný s touto „Glutenlandiou“ (Talianskom) s paradajkovou omáčkou posypanou mozzarellou.

Na horskej chate v kategórii „Luci-friendly“ jedál bol iba sáčkový cukor ku káve, ktorý som si sypla do bidonov v hojnom množstve a bola som motivovaná na poslednú časť - Umbrail Pass.

Zozjazdovať ho je vždy jednoduchšie, až potom dole zistíte, že sa vám hore vlastne nechce ísť. Nezostávalo mi však nič iné, ako šliapať. Keďže sme Umbrail Pass išli hore dodávkou, vedela som presne, čo ma čaká. Aj keď to bolo náročné, na týchto úzkych lombardských cestách si stále stojím za tým, že radšej trikrát na bicykli, ako raz na dodávke.


Spolunažívanie motorkárov, pretekárskych áut, karavanov, cyklistov na týchto cestách je pre mňa doteraz nepochopiteľné, ale našťastie som osobne nemala ani jeden nepríjemný stret.

Postupne som odratúvala výškové metre a sústredila sa na každé otočenie pedálov. Mala som pred sebou vidinu sprchy a dobrého teplého jedla. Keď som prišla hore, cestu mi skrížila kravička, ktorej som, samozrejme, dala prednosť. Vyfotiť sa s názvom priesmyku nechcela, a tak som sa vyfotila sama.


Čakal ma už iba zaslúžený zjazd a teplé jedlo!

Výjazd nájdete na tomto odkaze.

Rozlúčka s Bormiom na Lago di Cancano

Lago di Cancano je čerešničkou na konci – snom každého cyklistu či motoristu. Kombinuje totiž epické serpentíny a pomerne jednoduchý sklon. Je to ideálna trasa na oddychový deň, alebo ak nemáte veľa času. Ako sa hovorí, veľa muziky za málo peňazí.

Ja som si túto trasu dala tesne pred presunom do Dolomitov a bola to naozaj nádhera. Smerom hore ma potešilo 20 nádherných serpentín, ktoré mali po dvoch dňoch zabijackých sklonov pre zmenu príjemný 6,9 % sklon z mestečka Turripiano.


Tesne pred vrcholom ma čakal ešte prechod krátkym tunelom a potom sa naskytol nádherný pohľad na serpentíny. Pokračovala som ešte v ceste popri menšom jazere Lago delle Scale až ku Lago di Cancano, kde je možnosť požičať si aj MTB (a e-MTB) bicykle.

Keďže som si opäť vybrala skorú rannú hodinu, bola som tam takmer sama. Viem si predstaviť, že počas dňa toto miesto určite naberie na počte turistov.

Výjazd nájdete na tomto odkaze.

Ste pripravení na vertikálny zážitok?

Bormio je pre mňa ideálnou lokalitou na cyklistickú dovolenku. Veľa možností na cyklovýjazdy, turistiku, regeneráciu a iné doplnkové aktivity. Ak máte radi dlhé tiahle stúpania, výzvy a horskú prírodu, otvorte kalendár, mapu a začnite plánovať.