Bahenné kúpele pri Stupave

Po roku opäť v Stupave ožíva cyklistický duch, skupinka nadšencov horskej cyklistiky z občianskeho združenia Maratón sa nám snažila pripraviť víkend plný športového zápolenia v lesoch Malých Karpát.

Tento rok sa konal 9. ročník INTERSPORT STUPAVA Trophy, rozdelený do troch dní. V piatok sa mohli prísť pretekári od dvanástej do dvadsiatej hodiny odprezentovať, aby predišli zhonu pred sobotňajším štartom. Piatkovú atmosféru dopĺňala dobrá hudba a každý, kto mal chuť, sa mohol občerstviť v stánkoch, ktoré boli pripravené v malej cyklistickej dedinke v areáli za Zámockým parkom.


V sobotu bola od rána prezentácia pre tých , ktorí to v piatok nestihli a štart oboch hlavných závodov na 76 kilometrov s prevýšením 2000 m a kratšej 42-kilometrovej trate s prevýšením 950 m. Opäť, ako každý rok, nechýbala dobrá hudba, vyhliadkové lety vrtuľníkom a teplovzdušným balónom, extrémne výkony jazdcov na U rampe, trialové vystúpenia a plno ďalších lahôdok, ktoré nám šikovní chlapci pripravili. Tretí, posledný deň cyklistického festivalu, boli pripravené trate pre najmenších pretekárov - 1. ročník Junior Trophy a 3. ročník detského maratóniku.


Ako domáci pretekár som v piatok využil možnosť prezentácie a išiel som si pre štartovací balíček. Taktiež ma veľmi zaujímalo, ako to v tejto prvý krát vytvorenej dedinke vyzerá. Vlastne nebol som sám. Spoločnosť mi robila moja rodinka a tímový kolega Jozef. Prekvapenie bolo veľké, v strede areálu stál stan pre 800 ľudí, po bokoch stany na prezentáciu pretekárov, prezentačné stánky partnerov podujatia, pre divákov bola pripravená obrovská LED stena. Hneď vedľa bolo postavené pódium a taktiež nechýbali sprchy, wapky a plno ďalšieho vybavenia pre pohodlie pretekárov. My si berieme štartovacie balíčky, prehodíme pár slov s našou tímovou ženskou jednotkou Jankou a ideme sa pripraviť na zajtrajší náročný pretek. Náročný preto, lebo po celý týždeň nám výdatne pršalo a chystáme sa na tú náročnejšiu 76 kilometrovú trať.


V sobotu ráno dolaďujem posledné úpravy na bicykli a o 8.30 hod. vyrážam do centra diania. V uliciach stretávam súťažiacich z rôznych krajov a taktiež cezhraničných pretekárov z Čiech, Rakúska a Maďarska. V dedinke je už tá správna predsúťažná atmosféra. Jozefa, sa mi podarilo nájsť rýchlo a vyrážame sa rozjazdiť. Čas rýchlo ubieha, do štartu zostáva 15 minút. Stihneme prehodiť niekoľko slov s Monikou, jedinou pretekárkou z nášho tímu, ktorá sa odvážila čeliť nástrahám dlhej trate. Ešte jedna tímová foto a ideme sa postaviť do štartovacieho koridoru. Na dlhú trať je pripravených okolo 170 pretekárov. Časomiera ukazuje 9.30 hod. a my čakáme na prílet vrtuľníka. Na tomto maratóne je to znamenie, že o chvíľu príde štartovací výstrel. Štartovaciu pištoľ má v rukách hlavný organizátor Juraj Jánošík. Už je počuť hluk vrtuľníka a Juraj má ruky nad hlavou. Všetci netrpezlivo čakajú na výstrel. ŠTART!


Masa bikerov sa pomaly posúva vpred. Pelotón k prvému stúpaniu vedie vozidlo riaditeľa pretekov. V prvom asfaltovom stúpaní predbieham Moniku a prenasledujem Jožka, ktorý sa mi ale rýchlo vzďaľuje. Ja si držím svoje tempo, lebo dlhú trať idem po druhý krát a neviem si ešte správne rozdeliť sily. Vchádzame do lesa a pelotón sa v tomto kopčeku pomaly rozťahuje. Pred Klčovanicami si nás preverujú prvé kaluže s blatom. Snažím sa ich obchádzať, darí sa mi to. Krátky, ale strmí zjazd nás privádza na „Mariánsku diaľnicu“, ktorá nás dovedie až pod Malinský vrch. Je to široká šotolinová cesta, kde sa bajkeri majú možnosť dostať dopredu bez vážnejších problémov. Výjazd na Malinský vrch je krátky, ale štipľavý.


V diaľke počujem hlasné povzbudzovanie. Kamil. “ Kolečkóóó”, znie z jeho úst a povzbudzuje ma k lepšiemu výkonu. Pýtam sa ho, koľko má predo mnou náskok Jožko, ale pravdepodobne ma nepočul, neodpovedal a ja šliapem ďalej. Trať pokračuje prevažne dolu kopcom, a tu tomu nakladám čo sa dá. Samozrejme blato je naším neprajníkom aj na tomto úseku. Strmím a nepríjemným zjazdom sa dostávame k Železnej studienke a čaká nás dlhší výšľap ku Kamzíku. Tu sa mi darí predbehnúť pár jazdcov a šliape sa mi celkom dobre. Nohy ma ešte nebolia. Na vrchole zastavujem na občerstvení. Beriem horalky, sušené marhule a osviežujem sa čapovaným Gatoradeom. Zjazdom sa dostávame na pekný a môj obľúbený singlík, ktorý nás doviedol k stúpaniu pri Troch duboch. Opäť som si ulahodil na pár jazdcoch a pomaly sa predieram dopredu. Pri Spariskách pred krátkym zjazdom púšťam pred seba bojovnú bikerku, ale môjmu tempo dolu kopcom nestačí a predbieham ju. Regulovčík ma po krátkom asfaltovom klesaní nasmeruje cez lúku opäť na nádherný singel, ktorý si vychutnávam.


Údolím Vydrice prechádzam bez väčších problémov väčšinou sám. Krátkym zjazdom, ktorý je na tejto trati novinkou, sa dostávam na modrú turistickú značku. Tá nás vedie k druhému občerstveniu na Bielom kríži. A tu pred vrcholom opäť počujem hlasné Kamilovo povzbudzovanie. Nestihol som mu ani položiť otázku a sám mi hlási, že Jozef je tak minútku predo mnou. Viac krát sa ho pýtam, či si nerobí žarty, ale tvrdil že nie. Naberám sily na občerstvení, chlapi mi dopĺňajú Camelbak a tlačím do seba banány. Horalky do kapsy a ide sa ďalej. Idem stíhať Jožka.


Strmé a blatové klesanie preveruje moju jazdeckú techniku. Prichádzam na krátky asfaltový úsek, kde ma čaká opäť strmé stúpanie v okolí Strminy. Trasa ma konečne doviedla na mne známejšie miesta, ďalej pokračuje Štefánikovou magistrálou. Túto časť dôverne poznám a vychutnávam si každý meter. Jožko stále nikde. Kamil ma chcel asi len povzbudiť, ale nevzdávam to a moja stíhacia jazda pokračuje. Nasledujúcu časť trate poznám zo Svätojurského maratónu, viem čo ma čaká. Široká cesta nás dovedie až k čistinke, potom krátky zjazd pred ďalším dlhším stúpaním. Prichádzam tam a koho tam nevidím? Plachá laňka Jožko si vychutnáva svoj osviežujúci nápoj. Oddychuje. Ale moje hlasné povzbudenie ho tak vyviedlo z miery, že som počul len výkrik: „Ty vajčák!“. A v zjazde sa ho snažím striasť. Jožko je starý harcovník a stíhacou jazdou ma prenasleduje. Prichádzam k stúpaniu a sledujem si odstup. Nie je veľký, ani sa neskracuje. Na vrchole vidím Jožka ešte v stúpaní, čo je dobre. Počujem len Jožkove bezmocné povzbudenie a strácam sa mu z dohľadu.


V zjazde z Kozieho chrbáta až na Prepadlé tomu nakladám, čo to dá. Akurát na krátkom singlíku ma zbrzdila tá bajkerka, s ktorou som sa stretol pred Spariskami. Som z toho trocha nervózny, lebo Jožko mi už určite dýcha na krk. Bolo to tak. Prenášam bicykel cez spadnutý strom a pokračujeme stúpaním cez lúku. V polovici lúky vidím prenasledovateľa.

Prichádzame na mne neznámi zjazd a spúšťam to ako najrýchlešie viem. Jožka nevidím. Super! Zjazd vojenským obvodom si vychutnávam, snažím sa urobiť si dostatočný náskok pred stúpaním na Červený domček. Ďalšie občerstvenie pri Lozorne, no beriem iba hrsť sušených marhúľ a pokračujem stúpaním po zelenej značke. Približne v polovici počujem za sebou Jozefov pokrik. Je šťastný, ale podľa výrazu vyčerpaný. Psychika mi klesá na dlhodobé minimum a pretekárovi MTB Kolečka vidím chrbát. Moja štvorkilometrová rýchlosť mu nestačí. Telo vypína, tlačím bajk pred sebou.


Hore nasadám a spúšťam to dolu kopcom. Blatistý terén je náročný, v tomto úseku si vychutnávam jeho príchuť. Pri nájazde na blatový „hupáčik“ sa snažím vyhnúť stromu po ľavici, keď zrazu predné koleso zastavuje skrížené naprieč chodníkom. Letím cez riadidlá a elegantným dopadom ako z odbornej knihy na výučbu karate dopadám na zem a kotúľam sa do kaluže. Aj hľa, to bola poriadne hlboká kaluž. V sekunde v nej sedím, ako keby som bol v Turčianskych Tepliciach vo výrivke. Spamätávam sa, pozerám, či mi nič nechýba. Nasadám na bajk. Po nohách mi steká voda z nasiaknutej vložky na nohaviciach, celý deprimovaný pokračujem ďalej lúkou na asfaltový úsek, ktorý vedie na Košarisko.


Stúpam hore kopcom. Ide to ľahko, no pomaly. Hore na kopci som už vyčerpaný, pred očami sa mi robí biela hmla. A vidím anjela. Celého v bielom ako na mňa máva. Približujem sa k nemu. Kričí na mňa : "Zastav, zastav”! Už ma volajú hore? To snáď nie! Prichádzam bližšie, našťastie to nebol anjel, ale bufetár na poslednej občerstvovačke. Vydýchol som si. Pekne mali prestreté, pochutnávam si na všetkom, čo ponúkali. Prichádza ďalší pretekár, taktiež ho lákajú na dobrôtky. Prehodíme niekoľko slov a pokračujeme ďalej stúpaním na Staré hájne.


Prevažne tlačím. V diaľke vidím Ivanku s fotoaparátom v ruke. Hádžem úsmevy a tvárim sa, že mi nič nie je, to len aby Jozef nevedel ako som bol K.O.. Krátkymi výšľapmi pokračujeme k zjazdu do Borinky. Zjazd bol dosť náročný, nedalo sa ísť rýchlo. V Borinke ma usmerňujú na posledné stúpanie za cintorínom. Tu sa mi ale zasekáva reťaz takým spôsobom, že som už myslel na koniec môjho zápolenia. S vypätím posledných síl som tým šklbol, povolilo to a ja pokračujem. Samozrejme tlačím a kochám sa výhľadom na Borinku. Som hore. Posledný kopec! Som šťastný. Stretávam jazdcov z krátkej trate a som tak hrdý na svoje čierne číslo, že som zabudol na únavu, ženiem ich vpred. Nereagujú. A asi viem aj prečo. Posledný zjazd do cieľa.

V nedeľu nám počasie neprialo, od rána pršalo. Na juniorských a detských tratiach nám štartovali ešte dvaja pretekári. Samko Belzár sa zúčastnil Junior Trophy s dĺžkou trate 5 km a skončil na 14. mieste v kategórií 13-14 ročných s časom 15 minút a 16 sekúnd. Náš najmenší účastník v kategórií 3-4 ročných detí si prešiel 419 metrovú trať s pohodovým nasadením. V tomto preteku bolo najdôležitejšie sa čo najviac zablatiť, čo sa mu aj podarilo. Kaluže pred nami boli hlavným ťahúňom nášho jazdca. Na rozdiel od seniora sa v nich neváľal, ale len nimi prechádzal. Nakoniec to stačilo na 15. miesto s časom 5 minút a 47 sekúnd. Účasť na oboch pretekoch bola v hojnom počte, čo je v konečnom dôsledku dobrá vizitka ako pre rodičov, tak aj pre organizátorov. Pre deti bolo taktiež pripravené odovzdávanie cien pre najlepších a bohatá tombola.


Čo dodať na záver? Bol to zase raz jeden perfektný víkend , ktorý pre nás pripravili organizátori. Patrí im za to vrelá vďaka. Všetko bolo tak, ako má byť a z môjho pohľadu tejto akcii naozaj nič nechýbalo. Tešíme sa na ďalšie zápolenie na 1. zimnom MTB maratóne, ktorý taktiež pripravujú pre nás bajkerov títo skvelí, skúsení ľudia z občianskeho združenia Maratón.

Článok vyšiel pôvodne na: http://www.cykloserver.cz/aktuality/?a=30002745