Drift HD kamera - megatest časť 3.

V predošlých dvoch pokračovaniach tohoto testu akčnej športovej kamery Drift HD od výrobcu Drift Innovation som sa zaoberal najmä vzhľadovými a stavebnými vlastnosťami kamery. Dnes si ju konečne spolu zapneme a trošku sa prehrabeme jej vnútornou logikou a funkčnosťou.

Iste poznáte ten pocit - to nervózne trasenie, potláčané nadšenie a nedočkavú zvedavosť keď máte na stole pred sebou nový-novučičký “gadget”. Len to zapnúť, takmer ako keby ste mali pred sebou gombík ktorý spustí launch sekvenciu ku raketoplánu.
Desať, deväť, osem ... Manželka sa na mňa blahosklonne usmieva, už ma takto videla nespočetne krát. Chvíľa kedy sa v jednom krátkom momente zmením zo zrelého muža na malého chlapca s jasom aj údivom v očiach... Šesť, päť, štyri ... Asi si myslí, že ako si mohla zobrať také večné decko. Ten Michal od susedov bol predsa len asi lepšia partia...
Tri, dva, jedna... Stláčam gombík. Nastáva štart operačného systému kamery Drift HD.


Vďaka LCD s uhlopriečkou rozmeru zhruba 3,8 cm (1,5 palca) je štartovanie kamery takmer identické so zapnutím digitálneho fotoaparátu. Toto je jedna z podstatných výhod voči ostatným kamerám ako napríklad Hero HD alebo Contour spomenutých v predošlých dieloch tohoto seriálu.U Driftu totiž neexistuje žiadna neistota v akom režime sa kamera nachádza a čo práve robí. Hero HD má iba čierno-biely digitálny display, kde z rôznych čísielok a značiek musíte uhádnuť čo sa práve deje s kamerou a de-fakto nikdy nemáte istotu kým nestiahnete dáta do počítača čo a či sa vlastne natočilo. Pri Contour dokonca musíte vystačiť so stavovými LED-kami.


Ponechám na čitateľovi rozhodnutie či display je alebo nieje taká podstatná vec. Ja v tomto mám však úplne jasno - kamera bez displaya je takmer ako jednooký so zapáskovaným vidiacim okom, alebo skoro ako televízor bez obrazovky. Samozrejme preháňam. Ale predstavte si situáciu že ste na niekoľkodňovom podujatí. Ešte lepšie kdesi v zahraničí a naviac v divočine. Trepať so sebou laptop je jasný nezmysel. Ste radi že sa máte z času načas kde opláchnuť, nieto ešte riešiť či sa dokument z akcie nahral/nahráva v správnom formáte, požadovanej dĺžke. Alebo nebodaj treba skontrolovať či sa tie diabolské skoky na ktoré sa druhý krát v živote neodhodlám skutočne natočili. Alebo si predstavte že večer pri ohníku si môžete s parťákmi pozrieť aspoň zrýchla čo sa cez deň natočilo. To sú radosti kamery s obrazovkou.


Kamera nabieha pomerne pomaly. Moje meranie hovorí o asi 10 sekundách kým je schopná už zvolenej prednastavenej akcie. To nie je určite nijaký závratný čas. Naviac ako som spomenul to platí len pre už zvolenú operáciu, teda fotografiu alebo film v stanovenom rozlíšení. V prípade že potrebujete kameru prepnúť povedzme z fotografie na film, tak sa pozeráte na horizont asi 20 sekúnd kým sa preklikáte kde treba a spravíte a zapamätáte nové nastavenia. Toto je spôsobené obmedzeným počtom knoflíkov (spolu iba štyri pre porovnanie môj kompaktný fotoaparát Sony má tlačítok 11 plus otáčavý knoflík na výber režimu s deviatimi polohami). Preto neberte týchto pár posledných viet ako nejakú významnú kritiku, hoci nabiehanie by si zaslúžilo aspoň aký-taký osek na povedzme 5 sekúnd maximálne. V princípe sa dá povedať že ovládanie je veľmi jednoduché a priamočiare a ťažko by sa dalo spraviť viac user-friendly s ohľadom na rozmery a vlastnosti prístroja. Dva knoflíky (šipky) sú vymedzené na vyberanie z položiek menu. Menu tlačítko aktivuje/deaktivuje menu a tlačítko start/play aktivuje voľbu, alebo vyvoláva submenu. To je všetko. Žiadne pomotané a komplexné submenu s nesúvisiacimi nastaveniami v jednom priečinku ako tomu býva spravidla práve pri Sony kamerách.


Po nabehnutí a stlačení “Menu” sa Vám ukážu štyri ikony – prezeranie filmov, prezeranie fotografií, video configuration a (basic) setup. Prezeranie filmov a fotografií funguje ako na každom digitálnom foťáku a tak niet o čom písať.

Nasledovné - tretie menu - Video Configuration má takéto voľby:
1. Record Mode – film, foto, time lapse foto
2. Exposure – sa dá nastavovať od -2 do +2 s krokom po jednej
3. Outdoor / Indoor – je vlastne nastavenie ISO citlivosti medzi dvomi hodnotami
4. Type Of Foto – je de-facto nastavenie rozlíšenia fotografie 5 alebo 9 MPixelov
5. Inside Waterproof case
6. Playback Icons – Či sa majú zorazovať ikony na prezeranie nahratých súborov

Posledá ikona menu je Menu Setup a má tieto voľby:
1. Mic Sensitivity – citlivosť mikrofónu sa dá nastaviť v troch krokoch
2. Remote Control – či sa používa Remote alebo nie
3. Remote Pairing – spárovanie kamery s Remote Control
4. LCD Off – auto vypnutie displaya po 5, 10, 20, 60 sekundách a 5 minútach
5. Camera Off – auto vypnutie kamery po 1, 5, 10, 20 a 30 minútach
6. Speaker Volume – hlasitosť reproduktora sa dá nastaviť v troch krokoch
7. LCD Brightness – jas obrazovky sa dá nastaviť v troch krokoch
8. Date – nastavenie dátumu
9. Time – nastavenie času
10. Date/Time Stamp – zobrazí na snímke dátum a čas alebo nie
11. Language – nastavenie jazyka zobrazenia menu
12. Format – formátovanie pamäťovej karty
13. Reset setting – resetovanie nastavení do pôvodných hodnôt
14. Firmware a číslo release – odiaľto sa dá pristúpiť ku firmware update

Voľby v menu Setup sú viac-menej samozrejmé a myslím si že nepotrebujú žiadne ďalšie vysvetľovanie. Čo sa týka jazyka, tak Slovenčina (samozrejme) nie je na výber, aspoň nie v tomto momente. U kamery čo som ja dostal v balíčku som zistil firmware verziu 1.1.2, pričom na webstránke výrobcu sa dá stiahnuť novšia verzia (1.1.32). Upgradovanie kamery je jednoduché a priamočiare – po stiahnutí súboru ho iba nakopírujete na pamäťovú kartu a cez menu pristúpite ku “Firmware” položke a označíte „check mark”. V priebehu asi 15-20 sekúnd sa všetko nainštaluje a kamera sa vypne. Po opätovnom štarte zistíte novú verziu.


Spárovanie kamery s remote control, je taktiež jednoduché rýchle a „hassle free”. Zaujímavé je že sa dá spárovať viacero kamier s jedným remote, takže napríklad na lodi si môžete pripevniť viacero kamier na rôzne miesta, alebo môžete dať kamery na dva bajky a naraz ich aj spustiť za predpokladu že sú v dosahu diaľkového ovládania. Trošku sa tu pozastavím keďže to priamo súvisí s vyššie uvedeným. Remote Control je rádiové teda nie je toho istého typu ako vaše diaľkové napríklad k televízoru. To znamená že netreba viditeľnú spojnicu medzi diaľkovým a kamerou a tak sa dá s istým zaokrúhlením povedať že vzdialenosť medzi vysielačom a prijímačom je rozhodujúci factor. Samozrejme hmotné prekážky oslabujú rádiové vlny, ale napríklad ak sedíte v aute a zvonku na karosérii máte pripnuté kamery, tak tie sa z miesta vodiča spoľahlivo zapnú aj vypnú, bez toho aby ste museli za jazdy vystrkovať diaľkové z okna, alebo stvárať nejakú akrobaciu. Takmer by som bol hotový na tému Remote Control a prešiel by som hneď ku praktickej časti, ale ešte ma napadlo – Diaľkové ovládanie bohužiaľ nieje vodotesné a priznám že pochybujem aj o jeho “špľacho vzdornosti”. Napokon ani výrobca nič podobné netvrdí. To je dosť poľutovania hodná skutočnosť. Remote prichádza s velcro-remienkom a prepokladá sa že sa nosí podobne ako náramkové hodinky na zápästí. V prípade že hodláte použiť kameru pri vodných športoch, tak zápästie nebude dobrá voľba lebo pri veslovaní ho určite utopíte. Odporúčam teda vymyslieť si nejakú vodotesnú úschovňu ak vás láka voda. Remote je napájané jednou gombíkovou 3Voltovou batériou (CR2032). Tá je vymeniteľná užívateľom. Zatiaľ sa môžem len dohadovať ako dlho vydrží. Dosah je podľa výrobcu 5 metrov. Mne pri mojich testoch fungovalo spoľahlivo do 7 metrov s čerstvou batériou a bez prekážok medzi ním a kamerou. Páčilo by sa mi keby diaľkové disponovalo nejakou silnejšou batériou a teda väčším dosahom, ale pravda zatiaľ som nemal preto skutočnú potrebu po prvé a po druhé by to zväčšilo váhu ale najmä rozmer čo by už bolo nežiadúce. Diaľkové samotné (viď obrázky) je veľkosti väčších náramkových hodiniek. Plastiková krabička má na sebe iba dva gombíky, a to štart a stop nahrávania. Vďaka tomu sú gombíky pomerne veľké a spoľahlivo sa dajú zistiť aj hmatom.


Teraz už skutočne prechádzam ku kamere a praktickosti jej využitia. Kamera má okrem dosiaľ spomínaných súčastí hneď vedľa gombíkov displaya ledku ktorá svojimi farbami signalizuje stav. Červená – kamera nahráva, Zelená – kamera je pripravená a napokon Modrá farba signalizuje prebiehajúce dobíjanie batérie. Spomeniem tu snáď že kamera sa chová podobne ako ostatné digitálne kamery – tým myslím že pri urobení snímku vydá zvuk cvaknutia uzávierky a podobne. Čitateľovi asi príde čudné že tu na to upozorňujem, ale je to len preto že mnohé POV kamery túto vlastnosť jednoducho postrádajú a môžem vás ubezpečiť že to je dosť podstatný nedostatok. Okrem toho Drift tiež pri spustení/zastavení nahrávania videa aj dosť hlasno pískne čo je mimoridne užitočné pri používaní Remote Control. Tu si teda Drift HD zaslúži pochvalu.


Už som popísal skutočne všetko okrem poslednej drobnosti. Možno si poniektorí z vás všimli v predošlých častiach poznámku o otočnom objektíve. Optika sa dá natočiť v celkovom rozmedzí 300 stupňov zhruba od -190 do +110 s tým že obraz sa otáča s ňou. V praxi to znamená že kameru môžete upevniť aj dole hlavou a stále vám dokáže nahrať obraz správne postojačky. Toto je veľké plus proti väčšine ostatných kamier, pretože vlastne neexistuje poloha kde by sa dala uchytiť kamera jedine za cenu nevyrovnaného obrazu.

Nakoniec ešte spomeniem fakt čo je jasný z obrázkov a to je tvar/design kamery. Tým že objektív je na najužšom konci tak kamera ľahšie splynie s jazdcom a pohybom. Samozrejme čierna matná farba pomáha a skôr sa vám ju podarí zakamuflovať než „bielu tehlu“ kamery Hero HD/GoPro.