Kellys Greenbike Tour 2012 - report I

Tradičný augustový dátum, tradičné miesto v Bratislave na Partizánskej lúke...
18.8 sa konal ďalší, už v poradí 5. ročník. Kellys Greenbike Tour sa išiel zároveň aj ako posledné kolo projektu na podporu onkologických chorých detí „Župný pohár – Na bicykli deťom“.
Samotnú prezentáciu som absolvoval už v piatok, prebehla bezproblémovo, bez zbytočného čakania v predajni Greenbike. Za symbolických 10 EUR toho bolo v štartovom teda kvantum, energy gel, multikľúč, reflexné pásiky, pitie, jedlo, reklamné letáky ..

Predpoveď počasia sľubovala ideálne počasie na preteky, nasvedčoval tomu aj fakt, že už vyše týždňa v Bratislave a okolí nepadla ani kvapka, v lese sucho, množštvo prachu. Predpokladal som, že trať bude rýchla, ale že až tak, to ma ani len nenapadlo..


Zaprezentovaný, s číslom a čipom nahodeným na biku prichádzam do BA niečo krátko pred deviatou, so štastím som akurát chytil miesto na parkovanie po odchádzajúcom bežcovi, takže som nemal problém s hľadaním a parkujem najbližšie ako sa dá, to je asi jediné slabé miesto maratónu, obmedzený počet parkovacích miest na Železnej studničke. Zhodím bike z auta, krátke rozjazdenie a ide sa na štart, na moje prekvapenie už 9:40 nátresk ako pred výpredajom, množstvo premotivovaných bikerov a tak sa radím až takmer na koniec štartového poľa. Písal som to aj na fóre a spomeniem to aj tu, chcelo by to doriešiť štartový koridor aspoň pre pár ľudí podľa výsledkov z minulých rokov, prípadne inak, keďže maratón od maratónu je viac a viac ľudí, ktorý nemajú odhad a po štarte brzdia, blokujú a vytvárajú nebezpečné situácie ! Človek ide na maratón, že sa chce ponaháňat a porovnať s ľudmi a nie aby si vypočul blbé poznámky, kam sa tak ponáhľaš, máš ešte 70 km a podobne, keby tam tí pomalší nestáli hneď v druhej rade, tak k ničomu takému nepríde, treba sa nad tým zamyslieť ľudia, jednak nebudete nikoho blokovať a taktiež si niektorí ušetria sily. Toto je problém väčsiny maratónov na Slovensku.


S desiatou hodinou padol štartový výstrel a na trať dlhú 75 km sa vydalo takmer 200 pretekárov. Úvodné 3 km som musel ísť značne ďaleko rýchlejšie ako čelo pretekov, aby som sa aspoň ako tak dostal dopredu, následuje prvé úzke stúpanie po kamenistom podklade, rýchle lesné rovinky, kde rýchlosť atakuje 45 km/h, čo v kombinácií so suchým podkladom vytvára oblak prachu a znižuje viditeľnosť preto volím aj väčší odstup od jazdcov predo mnou, aby som aspoň ako tak videl, čo je pod kolesami. Nikdy som si nemyslel, že sa dá tak rýchlo dostať na Biely kríž, potiaľto je trať spoločná s krátkou, na Bielom kríži je zároveň umiestnená 1. a pre borcov z dlhej aj 4. občerstvovačka. Odtiaľto pokračujeme po magistrále s tradičným “obchvatom” Somára až na Pezinskú Babu, tu už je pole pekne natiahnuté a dá sa ísť naplno, na Babu prichádzam opäť v pre mňa rekordnom čase, druhá občerstvovačka, nestál som ani na prvej, ani na druhej, takže nehodnotím, ale z rozprávania po preteku som počul, že bolo všetkého na kvantá na týchto občerstvovačkách " title=" aj vody. Pekným zjazdom sa dostávame do Slnečného údolia, kde sa napájame na asfaltovú cestu a po nej až do Limbachu, aspoň je čas sa najesť a zredukovať zásoby z dresu. V Limbachu na každej jednej križovatke regulovčík a policajt, tomu sa povie zabezpečenie viac ako vynikajúce.


Za Limbachom následuje pre mnohých najťažší úsek trate a tým je stúpanie Medvedím údolím, v podstate začína hneď od križovatky z Limbachu, okolo chatovej oblasti a po rozbitej asfaltovej ceste sa po krátkej chvíli dostaneme na tretiu občerstvovačku, kde prvý krát stojím, áno, aj táto je perfektne zásobená. Od občerstvovačky začína konečne poriadne stúpanie, s dĺžkou cca 3.5 km a priemerným stúpaním cez 9% je to celkom tvrdý boj, keďze po Limbach nebol poriadny kopec. Osobne by som hodnotil úsek medzi 3. a 4. občerstvovačkou ako najťažší. Dlhé stúpania, v kombinácii s krátkymi pár metrovými stojkami, asfaltové vlnky pred Hviezdou sú zároveň aj pekným úsekom, kde sa človek vytrápi. Na Bielom kríží stojím opäť, beriem vodu a viem, že odtiaľto je to takmer stále dole kopcom, rýchly úsek až k Slivovi, krátke stúpanie a tu sa napojíme asi na najzábavnejší úsek – „singláč Päťbojárska“, teda bol by , keby opäť zážitok nepokazili ľudia, ktorý sa nechcú uhnúť ani za nič, aj keď im človek zakričí, čo už aj to sa stáva, ale po poslednom preteku ma to už dožralo celkom dosť. Vždy idem tak, že beriem aj ohľad na druhých, bolo by fajn, keby k tomu tak pristupovali viacerí. Po singláči krátky zjazd k potoku a odtiaľ posledné stúpanie až k televíznej veží, to dalo zabrať viacerým a zobralo každému aj posledné zbytky síl. Odtiaľto už klesáme pekným zjazdom až do samotného priestoru štartu a cieľa. V cieli som nemohol uveriť, keď som zistil, že mal víťaz čas .. 2:53, ešte treba veľa trénovať.


V celom reporte som nespomínal značenie, keďže trať poznám celú a išiel som po pamäti, no nepočul som od nikoho, že by poblúdil, regulovčíci boli všade tam, kde mali byť, Kellys pásky doslova na každom centrimetri.
Záverom iba toľko, že maratón sa opäť raz vydaril, perfektne zvládnutá organizácia, zásobené občerstvovačky, rýchla trať, myslím, že niet čo dodať a veľa ľudí príde o rok opäť na tento skvelý maratón.

Hltanie prachu na Greenbiku - report II

Foto https://plus.google.com/photos/118209612830837894451/albums/5778127923450024497