Tip na cyklovýlet - Šachtičky a krásy v okolí Banskej Bystrice

...alebo malý výlet na najťažší kopec široko-ďaleko. Tip pre kohokoľvek zainteresovaného do tajov cyklistiky. Upozornenie: Pocit vystúpať hore a potom nebezpečne rýchlo klesať dole je silne návykový!

Jasné sobotné ráno som už skoro mesiac nevidel, v celej Európe sú predsa záplavy, no nad Zvolenom sa Niekto zľutoval a preto to dnes vyzeralo sľubne. Z domovského Zvolena som vyrazil až o desiatej, počasie bolo skutočne príjemné, slnečné. Míňal som Kováčovú, Sliač, Veľkú Lúku, Hronsek, Vlkanovú, Badín, Rakytovce - po tých rokoch jazdenia to poznám už naspamäť, kto by nie. Do hodiny som bol Banskej Bystrici - prekvapený a nadšený, koľko cyklistov sa vybralo v tento nádherný deň na dvojkolesového kamaráta. Len cestou do Bystrice ich bolo určite nad tridsať.

V Banskej Bystrici je skoro z akéhokoľvek miesta vidieť miestny kopec - Panský diel - v podstate aj môj dnešný cieľ, teda presnejšie jeho južná strana svahu a lyžiarske stredisko Šachtičky. Hore až k hotelu Šachtička vedie len jedna cesta, možností kde sa na cestu napojiť z Banskej Bystrice je nespočetne, no po neúspešných pokusoch a blúdení v meste odporúčam hlavne tú cez dedinku Nemce. Ak však ste znalci, môžete si tie miniatúrne pokusy o značenie odbočky na Šachtičky predsa len na rozdiel odo mňa všimnúť, a skúsiť to po svojom. Jednoducho najjednoduchšie je to tak, ako som to už tradične išiel aj ja. Nevýhoda je jediná, prechádzate cez celú Bystricu na smer Brezno, a preto sa nevyhnete asi ôsmim svetelným križovatkám. Pri čerpacej stanici Shell na konci mesta zabočíte na Kynceľovú, ďalej sa pokračuje cez už spomínané Nemce. Práve v Nemciach začína mierne stúpanie, ktoré vrcholí za dedinou asi päťstometrovým stúpaním. A tu som sa už napojil na cestu vedúcu až hore. Na asfalte ma víta žlté značenie 5km na vrchol, ktoré tu zostalo ešte z cyklistických pretekov Okolo Slovenska roku Pána, ktorý fakt netuším.


Pre mňa je práve toto najťažší kopec v kraji, také slovenské Mortirolo. Dovolil by som si ho zaradiť medzi top kopce na Slovensku (ani zďaleka sa nechytajú Šturec, Čertovica, Sliezsky dom, Štrbské Pleso, Skalka či kopec z Hodruše do Banskej Štiavnice - ešte to neviem porovnať zo Sitnom a Kráľovou hoľou, kde sa už čoskoro chystám). Kopec neohúri svojou dĺžkou (cca. 5km), ale hlavne sklonom, ktorý je štandardne medzi 17-20% (pre neznalcov týchto komplikovaných percent to značí, že cesta sa na dĺžke jedného kilometra zvýši o 170 až 200 metrov, ale aj to znie chaoticky, jednoducho treba vyskúšať - fakt peklo, ani na sekundu si neoddýchnete). Ja sám som bol pripravený na to, čo ma čaká, tento kopec je špecifický tým, že ho môžete ísť aj trikrát týždenne, a stále sa zapotíte, zanadávate si, prečo ste neostali radšej doma a podobne. Cestou hore som predbehol piatich odhodlaných cyklistov, na to aké panovalo teplo, mali skvelú náladu a prehodili sme zopár slov a povzbudili sa. Cesta nahor je nekonečná, rýchlosť sa u mňa pohybovala od 7 do 10 km/h. Hore som si aspoň nachvíľu vydýchol a poprosil som okoloidúceho uja o jednu fotku. Ujo bol ochotný, bol to lyžiar z tamojšieho klubu a hneď ma upozornil, že cestou dole si mám dávať obrovský pozor, je tam štrk, na ktorý doplatil nedávno jeho kolega a po páde skončil v nemocnici.


Uvedomoval som si váhu jeho slov, napokon, bol som tu už niekoľko krát a cesta dolu je teda.. "rýchla". Vždy si vravím: "Domino, dolu pôjdeš pomaly a budeš si dávať pozor", no niečo, čo vo mne spí, sa prebudí až v samotnom zjazde - proste nikdy neodolám. Aj preto som dnes šiel najrýchlejšie, ako som kedy na dvoch kolesách išiel, takmer 90 km/h (nebudem zavádzať, presnejšie 86,92 km/h). Na internete som čítal, že sa tadiaľ dá "fičať" aj stovkou, ale ak sem pôjdete prvý raz, určite si dávajte pozor, malá nepozornosť, a v tých kríkoch vás už nik nenájde.


S výkonom som bol celkom povedzme spokojný, no niečo mi k úplnej spokojnosti chýbalo. To by som nebol ja, aby som domov nešiel poriadnou okľukou. Z Bystrickej mestskej časti Šalková je ďalšie štvorkilometrové stúpanie, ktoré na mňa čakalo. Poniky ma vítali ako inak už pár rokov rozbitou cestou, ale ja som si na tento štandard na našich slovenských cestách už dávno zvykol.


V Čačíne som si na prameni doplnil vodu a mieril som do Čerína, kde stojí fakt nádherný gotický kostolík z 13. storočia. Určite sa Vám tam oplatí zastaviť, ak budete mať šťastie, bude tam aj otvorené ako počas mojej návštevy, čo už ale bolo dávnejšie. Nakoniec som sa zastavil v Hronseku, kde je ďalší, tentoraz drevený artikulárny kostolík, ktorý figuruje aj na svetovom zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.



Našťastie som sa vyhol aj prichádzajúcej búrke a tak som po príchode do Zvolena mohol deň zakončiť presne s bilanciou 100 kilometrov a pár metrov navyše, čo malo byť po horehronsko-muráňskej 230 kilometrovej "štreke" dva dni predtým a veporsko-poľanskej 150 kilometrovej etape deň predtým len "oddychovka", no bolo to práve naopak. Takto som teda zakončil svoj rekordný cyklistický týždeň s počtom 613 kilometrov v sedle.