Reportáž z MTB maratónu Levočské vrchy

Čo sa týka našej východnej časti Slovenska tak sa za veľkého znalca terénov určite nepovažujem. O to viac ma zaujal prvý ročník MTB maratónu Levočskými vrchmi, ktorý ponúkal zaujímavý profil a pekné výhľady na okolie Vysokých Tatier. Trošku dlhšie cesta a skoršie vstávanie ma preto nemohli odradiť

Do Levoče prichádzam s Lenkou niečo pred 8:00, registrácia, príprava biku, menšie pretočenie stuhnutých nôh a hurá na štart, ktorý bol o 9:00 spred miestneho autocampu.  Je celkom kosa a hlavne fúka naozaj nepríjemný vietor, takže neváham a nasadzujem návleky. Na štarte dlhej 75 km trasy s prevýšením 1920 m sa nás zišlo cca 60, žiadna tlačenica sa teda nekoná. Štart bol najskôr len „pro forma“ a za zavádzacím autom sme sa presunli do Levoče, odkiaľ už to bolo naostro a samozrejme do kopca. Trochu ma zarazilo že stále idem na prvom mieste " title="

Až po čase spoza mňa vystrelil Jano Halík, Andrej Kubiš a neskôr ešte zopár chalanov. Po štarte mi to nikdy moc nejde  a snažím  sa ísť si svoje maratónske tempíčko. Úvodné km vedú po širokých lesných cestách a celkom to odsýpa. Postupne trochu zrýchľujem a približujem sa k skupine chalanov predo mnou. Dostávame sa až cca do 1000 m.n.m, kde začína prvý technickejší zjazd po priíjemnom singláči. Horšia je už tá rozbitá zvážnica, ale vďaka tomu že idem na FS to nie je také strašné. Neskôr sa pridá aj blato a kedže sa tadiaľto  evidentne preháňajú aj LKT tak ani nemusím opisovať, ako to miestami vyzerá " title=" Našťastie je to jediné blato na celej trase, ale zase kvalitka " title=" Ako som spomínal tak idem na 29 FS a aj  vďaka tomu sa mi podarí v rozbitých častiach zopár ľudí obehnúť a dotiahnuť  sa na 3. miesto k Tomášovi Dedinskému a Michalovi Bálentovi.


Spolu prechádzame cez prvý bufet a mali by sme začať stúpanie na najvyšší bod trasy. Absolútne to tu nepoznám, a tak ma nasledujúce km naozaj prekvapia. Otvára sa obrovská dolina a ja vidím pred sebou naozaj poriadny kopec a v ňom zarezanú cestu až na vrchol. Pod kolesami šotolina a premáha ma pocit, že stúpam na nejakú “hütte” v Alpách. Všeobecne mám takéto veci rád, ale od začiatku kopca sa mi ide ťažko a chalani mi nadobro “prchnú.” Teda ja ich mám vďaka otvorenej krajine stále na dohľad, ale to ma ešte viac demotivuje, keď vidím, ako sa mi tie dve bodky v kopci vzďaľujú " title=" Dostávame sa skoro do 1200 m.n.m, čo je aj najvyšší bod trasy s vrcholovou prémiou a menším bufetom. Škoda mrakov, určite by pohľad na Tatry stál za tú námahu.  Šup do dlhého zjazdu, ktorý vedie z väčšej časti po rozbitej asfaltke a zavedie ma do najbližšej dediny.

Som cca v polovici a začínajú sa nepríjemné úseky po lúkach. Stále hore a dole, do toho poriadny vietor. Priznám sa, trochu ma to zlomilo " title=" Najväčšia chyba ale bola, že som si nepripravil profil trate a neprilepil si ho niekam na rám alebo na „rajdy“. Nemám ani šajn, kde som a čo ma ešte čaká. Konečne prichádzam k štvrtému bufetu a kúsok makovníka mi zlepšuje náladu " title=" Potom už sa trochu rozbieham a prechádzam jednu lúku za druhou. Výšlap po zjazdovke je ale miestami nad moje sily a sem tam potlačím.  Na vrchole míňam fotografa a po rýchlom zjazde znovu stúpam.


Dostávam sa k ceduli na lúke, ktorá trochu nejasne ukazuje smer. Najskôr idem rovno, ale až potom si všimnem ďalšiu cestičku v tráve. Ako sa neskôr ukázalo tak práve toto bolo kritické miesto a mnohých zlé odbočenie poslalo znovu na strmú zjazdovku.  Predo mnou vidím v dlhších stúpaniach jazdca na 4. mieste, ale nie a nie sa priblížiť. To už sa občas krížime s kratšou 45 km trasou. Potom nás ale odbočka pošle do menšej slučky (s tým problém nemám). Tú ďalšiu slučku tesne pred cieľom, kedy už bolo počuť „speakra“ som, ale vážne nečakal " title=" Ešte tesne pred koncom sa podarilo zle odbočiť aj mne kedy som namiesto doprava pokračoval priamo cez brod do cieľa a nechtiac si tak skrátil trať (to mi došlo až neskôr, keď som videl prichádzať ostatných a zďaleka som nebol jediný) Keďže to ale na poradie nemalo vplyv tak som to nechal tak.
Nakoniec som v cieli za 3:58 hod a na 5. mieste.  Poradie na prvých štyroch miestach sa ešte dodatočne upravilo, ale to nič nemením na fakte, že víťazom na 75 km trati sa stal Ján Halík v čase 3:36 hod. Medzi ženami zvíťazila Barbara Skandíková za 4:42 hod.   


Levoča ma nakoniec príjemne prekvapila. Nebyť tej nešťastnejj lúky a záverečného kilometra tak by som ťažko hľadal nejaké vážne nedostatky (aj keď to bola asi skôr sila vetra ktorá ceduľku zhodila na zem). Možno do budúcna prihodiť nejaký ten chodníček naviac, ktorý by v druhej polovici rozbil monotónnosť. A určite by sa hodilo viac hadíc na umytie bikov " title=" Aj tak som ale odchádzal spokojný a s dobrým pocitom za čo organizátorom ďakujem a prajem veľa síl do ďalších ročníkov " title="