
Tip na výlet: Tam, kde miznú ľudia - Veľký Tribeč. A kde je ten bikepark?
Ak prechádzate údolím rieky Nitry, na sever smerom na Topoľčany, Partizánske či Prievidzu, po pravej strane vás sprevádza hrebeň pohoria Tribeč, vystupujúci nad okolité nížiny o takmer 600 metrov. Pohorie síce nevysoké a z veľkej časti pokryté listnatým lesom, ale práve tieto nenápadné pohoria často ukrývajú najväčšie skvosty.
Veľký Tribeč, teš sa na nás!
Stačila chvíľka pozerania do mapy a cieľ ďalšieho výletu bol jasný - Veľký Tribeč, 829 metrov vysoký trávnatý kopec, síce bez výhľadov, ale za to so slušnými singláčmi na každú stranu.
Trochu netradične vyrážame neskoro poobede, zbalení na jednu z prvých nocí tohto roku pod stanom. Je apríl, počasie príjemné a nám netreba dvakrát hovoriť.
Hrad Hrušov

Okolie hradov väčšinou ponúka ideálne priestranstvá na stanovanie, pár minút na nete, dve fotky z facebooku a nemáme čo riešiť – nocujeme pod hradom Hrušov. „Milion stars hotel“ s výhľadom na celý hrebeň Tribeča je proste top!

Ponitrie je pre nás jedna veľká neznáma, vydávame sa po stopách partizánov, po zeleno značenej lesnej ceste /partizánskom náučnom chodníku, vedúcom do Zlatna/, kde na dvoch miestach tabule označujú úkryty zbraní a munície pre partizánov.

Pravá bajkovačka začína
Striedavo hore dole, po ceste s minimálnymi výhľadmi. Asi najzaujímavejší je v sedle pod Rakytou, kde na pozadí vidieť hrebeň Vtáčnika. Po širokej zvážnici prechádzame okolo prístrešku s názvom „búda pod Javorovým vrchom“, kde by sa v núdzi dalo na drevených pričniach i prespať. Chvíľku treba bajk potlačiť, kým sa nedostaneme na úzky chodníček stúpajúci pomedzi stromy až na Javorový vrch /731 m n.m./.


Tu začína pravá hrebeňová bajkovačka, pri ktorej sa takmer s pravidelnosťou striedajú zjazdy - raz jednoduché a hravé, občas zase technickejšie po koreňoch, či kameňoch - so stúpaniami, nútiacimi ísť sem tam aj zo sedla.

Cestu po hrebeni cez Medvedí vrch si nechávame na návrat a vyrážame popod „medveďa“ po zvážnici, kde postupne naberáme výšku až po dosť náročný záverečný uphill na Veľký Tribeč. Ten by bol tak trochu nudný /trávnatý, bezvýhľadový/ kopec, nebyť legendy, z ktorej zamrazí. Vraj sa tu záhadne strácajú ľudia už vyše 70 rokov.



Minimum zmienok na bajkerských fórach by mohlo vyvolať mylnú predstavu, že prítomnosť bajkerov je tu nulová. Vyjazdené lajny však svedčia o opaku. Vrcholové foto, horalka a padáme.


Bikepark? Alebo ako to radšej nerobiť...
Hneď od úvodu sa trail slušne rozbieha. Kamenné sekcie príjemne osviežujú hladký začiatok, ale len čo nás to začne baviť, je koniec. Krátke, krátke, krátke... Singel križuje zvážnicu, turistický smerovník hlási – pod Veľkým Tribečom a keď prídem bližšie, nestačím sa čudovať. Vraj „Bikepark Tríbeč“! Hej a kde? Prvotnú eufóriu vystriedal príval trpkého sklamania a ako to celé vlastne s tým „bikeparkom“ je, sa dozvedám až neskôr, doma na nete. Aby som to skrátil, no proste....je to reklamný ťah na prilákanie sponzorov. Toľko k filozofii „kresličov céčkok“ na Slovensku, veď vydávať zvážnice za bikepark, to chce už poriadnu dávku odvahy.

Našťastie singlová pasáž nepovedala posledné slovo. Úzkou cestičkou sa vnárame do lesa a pokračujeme po zelenej TZ až na Medvedí vrch, ktorý sme predtým obchádzali.

A sme späť na Trojchotári, odkiaľ volíme zjazd po kamenistej zvážnici, smerujúcej k ruinám Čierneho hradu. Jeho minulosť je málo známa, s najväčšou pravdepodobnosťou bol postavený na pravekom hradisku zo staršej doby bronzovej. Viac ako história nás ale zaujíma hradný singláč, síce krátky, no výživný a bola by škoda neotlačiť doň svoje plášte.

Po ňom je to už len taký ten typický zjazd zvážnicou plnou lístia a voľného kamenia.

Uvidíme zubra?
Prechádzame cez Zlatno, najmenšiu dedinu v okrese s 225 obyvateľmi a nasledujeme červenú TZ, cez pole k lesu. Na tento úsek sme sa mimoriadne tešili, hlavne kvôli zubrej rezervácií. Zvernica slúži predovšetkým na záchranu Zubra hôrneho pred vyhynutím, žiaľ, žiadneho z týchto vznešených obrov sme nakoniec nevideli. Vy možno budete mať väčšie šťastie .
Ponitrie nesklamalo
Pred nami je ešte návrat naspäť k autu, po lúkach s výhľadmi do ďaleka, so zapadajúcim slnkom a jedinečnou atmosférou, ktorú ponúka iba pokojný večer na horách. Tak a ďalší výlet je za nami. Síce s určitosťou neobsadí popredné priečky v rebríčku „best of Slovakia“, ale ani nikoho neurazí. Je to taká oddychovka. Na Ponitrí sme boli po prvý raz, no určite nie naposledy.Mapa

Hrad Hrušov je vyznačený na mape červeným koliečkom.
Viac fotiek a trás nájdeš aj na facebooku: https://www.facebook.com/mtnlovers/