Jeseň – ideálne obdobie, kedy si užiť cyklistiku

Pre profíkov je jeseň väčšinou čas, kedy odložia bicykel do kúta a užívajú si zaslúžené voľno. Pre klasického hobíka je to ideálne obdobie na jazdenie, ak nie azda najlepšie. Počasie sa ustáli a teploty klesnú na rozumnú hranicu – ja osobne som napr. ten typ, ktorému sa ďaleko lepšie jazdí, keď je chladnejšie.

Všetok otravný hmyz si dá na chvíľu pokoj a nehrozí žiadne unikanie v strmom kopci pred letkou ovadov. A hlavne, človek má už po sezóne najazdené, takže výškové metre naskakujú skoro samé a smerom z kopca to ide väčšinou s prstom v nose aj na tých náročnejších trialoch. No a o jesenných farbách asi nemusím vôbec hovoriť.


Jediné, čo ma trochu štve, je ten hrozný posun času, kedy sa všetky aktivity v týždni presunú okamžite do „nočného“ módu – ale o tom zase niekedy nabudúce v článku pre bikových upírov.


V tomto by som rád predostrel zopár postrehov, prípadne tipov na jesenné jazdenie. Niekomu to možno trochu pomôže a skúsení to hádam "prekúsnu".

Výrazné zmeny teplôt

Asi najviac charakteristickým prvkom tohto obdobia sú veľké rozdiely teplôt ráno, na obed a podvečer. Taktiež je ďaleko väčší rozdiel, či sme na slnku alebo v tieni, nehovoriac o rýchlosti, akou ideme. V pyžame pri pohľade z okna, do ktorého sa opiera slniečko, sa ale človek môže nechať veľmi ľahko oklamať a potom byť nemilo prekvapený. Na južnej strane kopca je krásne teplo a na severnej strane v tieni mrzne.


Aj keď je akokoľvek pekne, tak si vždy v tomto období zakryjem aspoň kolená nejakým návlekom. To isté platí väčšinou aj o rukách. O hlave a krku ani nehovorím, na oboje veľmi dobre poslúži klasická „buffka“. Ak sa poriadne oteplí, dá sa to jednoducho omotať okolo ruky ako náramok, kde vôbec neprekáža. Od veci nie je ani jedna navyše pre opačný prípad. Niekedy si doslova klepem na čelo, keď vidím ľudí na bikoch podvečer ešte v krátkom, a pritom už je teplota niekde okolo 10°C. Jedno doslova „oldschoolové“ pravidlo hovorí, že pokiaľ teplota klesne pod 20°C, je vždy potrebné ísť v dlhom a viac menej to v praxi aj sedí.


Aj keď počasie na jeseň je stabilnejšie ako v lete, tak prípadný dážď bude mať ďaleko horšie následky, ak nás zastihne nepripravených. V teple je to fuk, ale teraz už to nie je taká sranda zmoknúť. S dnešnými materiálmi sa tento problém dá jednoducho vyriešiť. Po novom, napr. pomocou dresu/bundy do premenlivého počasie (napr. Castelli Gabba testovaná minule), alebo klasicky nejakou tenkou záložnou vetrovkou/vestou vo vreckách dresu. V podstate aj dnes, keď píšem tento text, som sa vrátil z výjazdu po Súľove, kedy nás dážď celkom prekvapil, no nakoniec vďaka vhodne zvolenému oblečku to bolo skôr príjemné spestrenie aj pri nízkej teplote – už to je asi taká úchylka.

Reflexné prvky

Aj keď príliš neholdujete nočnému jazdeniu, určite sa oplatí mať doma aspoň nejaký set tzv. dojazdových svetiel. Predsa len, tma už príde poriadne skoro a nič nie je dôležitejšie, ako byť na ceste videný. V dnešnej dobre sú tieto svetielka skutočne miniatúrne a stoja pár eur. Ja už cez týždeň veľmi nemám čo riešiť, kedže z práce prídem po tme a nasadzujem svetlá klasické. Ďalším pomocníkom v tomto smere sú reflexné prvky, ktoré výrobcovia dávajú na väčšinu búnd, vestičiek, nohavíc alebo topánok. Takže pri kúpe jesenno / zimných vecí sa oplatí upriamiť pozornosť aj týmto smerom.

Lístie

Práve tá najkrajšia vec, akou je popadané lístie na obľúbenom traily, vie byť v konečnom dôsledku aj tá najväčšia zrada. Človek je po sezóne „vyjazdený“ a je veľmi lákavé si to naplno pustiť z kopca.


O to väčšie je prekvapenie, keď sa v kolese zrazu ocitne veľký konár, alebo sa „odrazíme“ od maskovanej skaly. Jednoducho povedané, treba stále rátať s tým, že pod listami môže byť hocičo. Nehovoriac o tom, že v podstate aj oni samotné pekne kĺžu – najhoršia je tenká vlhká vrstva na asfalte. Nie je od veci v skutočne hlbokom listí preventívne držať ťažisko viac vzadu, aj keď to samotný sklon nevyžaduje. Pri jazde do kopca je dobré sa uvoľniť a nechať bike pod sebou pracovať.


Ak jazdíte v partii, nie je od veci niekedy pustiť dopredu aj niekoho iného, kto nám všetky nástrahy lístia včas odhalí - ale to už je skôr taká „egoistická“ rada . Taktiež určite veľa z vás dojazdieva na jeseň plášte z hlavnej sezóny. Na tom nie je samozrejme nič zlé, ale určite aspoň dopredu sa oplatí dať niečo ostrejšie a nie úplne ojazdené – už neraz mi to veľmi pomohlo, keď v zákrute čakalo nenápadne ukryté blato, alebo nečakané koryto.

Zaujímavé doplnky

V tejto časti by som rád predstavil dvojicu doplnkov, ktoré sa stali súčasťou mojej MTB jesennej výbavy v poslednom období. Netvrdím, že je to nejaká prevratná novinka, ale skôr ma oslovili a prekvapili svojou funkciou.

Vetruodolné voľné kraťasy

Samozrejme, voľné kraťasy sú už dlhú dobu veľmi obľúbené medzi „enduristami“ a FR jazdcami (snáď som to dobre zaškatuľkoval). Tieto verzie majú skôr širší a voľnejší strih a nie sú určené až toľko na šliapanie a športovú jazdu. Mňa veľmi oslovil „slim-fit“ model z materiálu Windstopper Softshell. Je to v podstate podobný materiál, aký je použitý na väčšine kvalitných vetruodolných búnd. Nemajú žiadne vrecká, ale vďaka tomu sú ľahučké a nevejú vo vetre. Pomocou nich sa dajú vytvoriť z obľúbených letných kraťasov okamžite jesenné, alebo dokonca aj zimné. Tým pádom máte k dispozícii „overenú“ vložku a stačí zvoliť len vhodné návleky podľa teploty. Ak použijete najteplejšie s ochranou proti vetru, dá sa táto kombinácia použiť aj v skutočne nízkych teplotách. Pritom skvele dýchajú a dobre odolajú jemnému dažďu, alebo spŕške od kolesa.


Ak sa človek na výjazde veľmi nezašpiní a jazdí často, tak ich netreba hneď prať, ale stačí len nahodiť pod ne ďalšie čisté letné kraťasy zo skrine. Samozrejme, ich nosím na MTB a na ceste ostávam verný „elasťákom“ .

Nepremokavé ponožky

Na čo sú vlastne dobré také ponožky, ak máme návleky, prípadne zimné tretry? Nuž, tento doplnok našiel u mňa použitie na MTB výjazdy, kedy je ešte teplo na zimné tretry, ale v obyčajných ponožkách a tretrách už je zima. Klasické návleky sa mi v teréne príliš neosvedčili, pretože stačí zopár metrov potlačiť v skalnom teréne a miznú pred očami, o zábere podrážky v blate ani nehovorím. Taktiež sa horšie manipuluje s tretrou, ak je potrebné ju pritiahnuť, či povoliť. Princíp ponožiek je jednoduchý - medzi vonkajšou vrstvou z umelého vlákna a vnútornou vrstvou z merina je umiestnená membrána. Môžem potvrdiť, že voda sa skutočne dnu nedostane. Otestoval som to pri klasickom daždi a aj priamo hadicou pri umývaní biku. Jediné slabé miesto je vrch, ktorý treba prekryť nohavicami alebo návlekom. Takže ak pri obľúbenom výjazde ďalej od domu začne pršať, alebo skočíte nechtiac do vody, či blata – nič sa nedeje. Samozrejme, vďaka tomu sa studený vietor nedostane ku palcom a k členku – čo využijem ešte viac, ako samotnú nepremokavosť. Akurát treba mať na mysli, že je trochu hrubšia ako klasická ponožka, ale ani v mojich, relatívne tesných tretrách nemám problém. Sú dostupné od rôznych výrobcov a v rôznych hrúbkach.


To bolo len zopár postrehov z mojej strany k jesennému jazdeniu. Dúfam, že ešte bude nejaký čas trvať, kým sa teploty definitívne prehupnú na tie zimné. Hlavným cieľom tohto obdobia je, aby to stále bola hlavne zábava. Netreba sa ničím obmedzovať - ak si chcete „zadupať“ niekde v lese, alebo sa len previesť na kávu po ceste. Teraz je ideálny čas na výjazdy s priateľmi bez meračov pulzu a výkonu. A keď sa vôbec nechce, netreba sa nútiť na bike, ale radšej si ísť zabehať... to je na jeseni asi úplne najlepšie. Ak máte dobré tipy alebo rady, prípadne názor na niečo, o čom som písal, budem rád ak sa vyjadríte v diskusii pod článkom.