Tip na výlet: Z Kysúc cez Oravu až do Popradu na žiletke

Tip na výlet: Z Kysúc cez Oravu až do Popradu na žiletke

V lete som zistil, že kamarát v servise požičiava aj žiletky, a keďže mňa to už dlhšiu dobu lákalo, tak som si ju na víkend zobral. Ani nie za pol hodiny už bola naplánovaná na nedeľu parádna trasa s minimom áut, krásnou prírodou a pomerne kvalitnými cestami.

Už sa len zobudiť a ide sa


V tomto čase Slovensko bičovalo slnko a denné teploty sa blížili k 40°C, čo nebolo zrovna ideálne, no cesťák sa mi podarilo využiť naplno. Písal sa 5. júl 2015 a budík začal revať o 4:00 ráno. Aj napriek tomu, že občas vstávam o 16:00 poobede, sa mi podarilo vyhrabať z postele a okolo 5:00 vyraziť.



Ráno bola teplota na túto dobu neznesiteľne chladná a teplomer ukazoval iba 11°C, ale zahrial som sa veľmi rýchlo a za pár minút som už fičal po cyklotrase Bystrickou dolinou. Mne je dobre známa a je naozaj super, ako navnadil celú oblasť na aktívnejší život len pás asfaltu po telese bývalej lesnej železničky. Keď býva pekné počasie, tak je tu naozaj veľa cyklistov, korčuliarov, rodín na prechádzkach s deťmi a podobne. Teraz tu idem sám a na žiletke je to pre mňa ako ísť v Lamborghini po prázdnej Autobahn v Nemecku .



O 6:00 ráno si dávam miniraňajky v skateparku v Novej Bystrici, ktorý je hneď vedľa cyklotrasy, ale chodník končí a trasa sa ďalej napája na cestu do Vychylovky. Ja ešte chvíľu bláznim v skateparku pri východe slnka a potom pokračujem.



Predo mnou je stúpanie po novovybudovanej ceste z Vychylovky do Oravskej Lesnej. Je to podľa mňa jedna z najkrajších ciest, ktorú u nás na Slovensku máme a kto ju pozná, dá mi za pravdu a kto nie, musí sa ísť presvedčiť na vlastné oči .



Hlavne tesne pod vrcholom sa vám ukážu vrcholy Malej Fatry. Cesta ale nemá len kvalitné výhľady, ale aj povrch (zatiaľ), no a zjazd v opačnom smere dole do Vychylovky na cesťáku, tak to je kapitola sama o sebe.



Môj prvý dosť krátky zjazd je do Oravskej Lesnej, kde sa už ľudia zbiehajú do kostola na omšu. Je okolo 7:00 hodín ráno a teplota sa blíži k dvadsiatke.



Z Oravskej Lesnej až po Lokcu mi ubieha cesta pomerne rýchlo a vychutnávam si slnko svietiace mi do tváre spolu s okolitou prírodou. Je to proste idylka, ako z filmu.



V Lokci konečne stretávam niekoho ďalšieho na bicykli a dokonca bikerku, ktorá síce ide opačným smerom, ale pekne sa pozdravíme a každý pokračujeme svojou cestou.



Už len kúsok ma delí od Oravskej priehrady a tak si dávam ďalšiu krátku pauzu.



Parťák nikdy nie je na škodu


Pri obchádzaní priehrady som tajne dúfal v nejaký cyklochodník popri vode, ale márne. Idem si teda klasicky hlavnou cestou po priehradnom múre a skratkou Nové Ústie, aby som zbytočne nešiel cez Tvrdošín. Cesta bola v tom čase mierne rozbitá, treba ísť opatrne, ale zvládnuť sa to dá. Tu už som sa zakecal s ďalším žiletkárom, ktorý sa bol ráno prevetrať. Ideme spolu do Trstenej a ešte sme si aj navzájom postrážili bicykle, zatiaľ čo som si nakúpil vodu a jedlo. V mape som si všimol nový cyklochodník po telese starej trate až do Nového Targu, ale ešte nebol oficiálne otvorený a potvrdil mi, že zjazdný už je bez problémov, čo ma len potešilo. Dojedám druhé raňajky a hľadám začiatok cyklotrasy, o ktorej mi hovoril, ale márne, keď zrazu som na hlavnom ťahu smerom na Suchú Horu a do Poľska.



Poľsko, ach...


Katastrofa. Jeden kamión za druhým. Idem teda pomaly a pozerám sa vľavo, či uvidím cyklotrasu hneď pri prvej poľnej ceste vedúcej tým smerom, nesiem bicykel na chrbte približne 200 metrov a som na nej. Ten začiatok som musel niekde prešvihnúť, ale už je to v suchu a cyklotrasa vyzerá nádejne. Teraz ľutujem tú partiu Poliakov, ktorí ma obiehali, keď som hľadal cyklotrasu, a pritom som sa im to snažil vysvetliť, nech idú so mnou, no zbytočne. Cesta plná áut im asi nevadila, alebo mi nerozumeli.





Cyklotrasa nemá chybu. Vedie nad dolinou a je z nej výhľad aj na Vysoké Tatry a mňa veľmi ma láka ísť po nej až do Targu.



A vďaka takýmto odpočívadlám aj zabúdam na to, ako neznesiteľne teplo už je.



V nohách mám už síce 100 km, ale zvedavosť mi nedovolila a zašiel som si až na hranicu s Poľskom. Chcel som vidieť, ako to tam vyzerá a musím potvrdiť, je to naozaj luxus. Na cyklotrase som dokonca stretol vodiča autobusu, ktorý mal voľno medzi linkami, a tak sa skočil tiež previesť a spolu sme predebatovali všetko možné aj nemožné, no tu sa s ním lúčim a prajeme si obaja šťastnú cestu a veľa kilometrov.



Ak ešte otvoria v nejakej bývalej staničnej budove reštauráciu, určite sa sem budem rád vracať kľudne aj z Čadce. Po tom, čo som sa v Suchej Hore napojil zase na hlavnú a vracal sa kúsok do Vitanovej, som zase ľutoval Poliakov. Fakt nepríjemná cesta. Neviem, či je taká stále, ale chvalabohu zato, že sa jej dá vyhnúť tou cyklotrasou. Z Vitanovej smerujem na Oravice a Zuberec, kde ma znovu prekvapila novopostavená cyklotrasa popri rieke až k aquaparku. Celkovo je tu areál pekne upravený a v takýto horúci deň je tu samozrejme plné parkovisko.



Všetkým v aquaparku závidím. Už je naozaj hic, a to najhoršie ešte len príde. No aspoň sa schladím v príjemnom lesíku, ktorým pokračuje cesta cez sedlo Borek až do Zuberca, kde do seba lejem rovno dve kofoly a bojím sa stúpania cez Huty na Liptov. Ide na mňa kríza, ale cukor z kofoly ju dočasne odložil na neskôr.



Vrchol


O 13:00 poobede som konečne na vrchole a čaká ma dlhý zjazd, na ktorý sa právom teším celý deň, pretože je z celej trasy najlepší. Ku Liptovskej Mare je to o skoro 500 metrov nižšie. S vyplazeným jazykom sa púšťam dole. Zákruty si tu režem zarovno s motorkármi, ktorých je tu strašne veľa a ani sa im nečudujem, veď táto cesta je naozaj lahôdka pre každého. Pri Mare to na mňa všetko doľahlo, teplota na tachometri bola 41°C a pijem ako sa dá, ale nepomáha to. Našťastie som stretol dvoch super kolegov na cesťákoch, za ktorých som sa zahákoval a ušetrili mi veľa síl, pretože som sa nemusel motať cez Liptovský Mikuláš a spolu sme ho pekne obišli po cyklotrase.

Po bryndzových haluškách v klimatizovanej reštaurácii v Hrádku som myslel, že to balím a idem domov. Bolo to hrozné a ani neviem, ako som to vlastne zvládol a pokračoval do Tatier po ceste slobody, teda smerom na Podbanské. Klasický výhľad na majestátny Kriváň ma ale dal do poriadku.



Pri Podbanskom sa už teplota začala znižovať, čo som len uvítal, ďalšia pauza na jedlo bola symbolicky pod Kriváňom.



Z Podbanského je to na Štrbské Pleso lahôdka. Človek si len krúti nohami a kochá sa najmenšími, ale zato najkrajšími veľhorami sveta. Ísť až hore ku plesu ale nebolo v pláne, no už som bol tak blízko. Prečo to teda vynechať? Prišiel by som o takúto gýčovitú fotku.



Výlet končí


Až tu mi vlastne začalo byť ľúto, že sa vlastne môj prvý veľký roadtrip končí. Keby som len vyrazil o deň skôr, mohol som tu niekde prespať a zajtra by som skúsil napríklad Slovenskú route 66. Ale je už neskoro. Nevadí. Vychutnávam si tatranský vzduch a pomaly uvažujem ako domov, aj keď ešte mi chýba kúsok do Starého Smokovca a odtiaľto do Popradu. Po zistení, že vlak z Popradu mi ide buď za hodinu alebo až za 5, nasadám a idem o život ďalej. Teraz si hovorím, že som mal radšej počkať a voziť sa ďalej, ale čo, už asi som chcel byť doma. Posledných 30 km viac menej z kopca som teda išiel v priemere 45 km/h, čo bol po 220 km klinec do rakvy. Čas na poslednú fotku som si ale samozrejme našiel, ale aj tak je hrozná.



Pred koncom defekt?


Po cca 250 km ma v cieľovej rovinke na chodníku pred stanicou opustilo šťastie a sekol som dušu. Proste som sa ponáhľal na vlak a asi som už nedával pozor alebo to bola únava, neviem. Ale na defekty som si už zvykol, a tak spokojne nasadám do vlaku a sám sebe neverím, čo všetko som dnes prešiel. V takomto teple 248 km a 4 125 metrov prevýšenia. Na horáku nemožné, na cesťáku paráda! Naozaj vydarený výlet, vo vlaku mám skvelý pocit z dobre stráveného dňa. Rád si to v budúcnosti zopakujem na favorite, ktorý si plánujem vyskladať s hocikým, koho to bude baviť aspoň tak, ako mňa.



PS: Príhody a skúsenosti: Aké je to vyskúšať cestný bicykel a nabehať prvých 400 km?


Kto rozmýšľa nad cestným bicyklom, toho môže zaujať aj článok - http://www.mtbiker.sk/clanky/7664/prihody-a-skusenosti-ake-je-to-vyskusat-cestny-bicykel-a-nabehat-prvych-400-km.html
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up54thumb_down comments 12 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Slovenské Pyreneje – okruh, kde sa nebudete ani chvíľu nudiť

Slovenské Pyreneje – okruh, kde sa nebudete ani chvíľu nudiť

Poďte s nami na výjazd do oblasti, kde má cyklistika bohatú tradíciu a kde vás čakajú parádne stúpania, výhľady a cesty mimo veľkú premávku.
Stúpania na Kysuciach v sedle cestného bicykla – moje tipy

Stúpania na Kysuciach v sedle cestného bicykla – moje tipy

Niekto v tom vidí utrpenie a nútené zlo, iný zasa potešenie a výzvu. Pozrite si spolu so mnou pár pekných a možno aj výživných stúpaní v tejto krásnej vrchovine.
Video: Tip na výlet - obľúbený okruh na Oravu a späť popod Malú Fatru play_arrow

Video: Tip na výlet - obľúbený okruh na Oravu a späť popod Malú Fatru

Naši top enduro jazdci Martin Knapec a Michael Kolář sa vydali na “žiletkách” okolo Slovenska. Napadlo ma trochu priblížiť túto ich akciu a zároveň predstaviť môj obľúbený okruh na Oravu a späť.
keyboard_arrow_up