Bikovanie v zime: 4. časť - Chlad na nohy - zimný nepriateľ číslo jedna

Asi mi dáte za pravdu, že najviac problematickou časťou tela cyklistu v zime sú práve nohy, resp. chodidlá. Práve oni väčšinou rozhodnú, že výjazd by už bolo najlepšie ukončiť a zamieriť naspäť domov, aj keď ostatné časti tela ešte vládzu. Samozrejme, úplne rovnaký problém mám aj ja a v tomto článku by som rád predostrel, ako sa ho snažím vyriešiť...

Ak trochu pozornejšie sledujete náš portál, tak ste si asi všimli, že nedávno som opisoval svoje skúsenosti so zimnými tretrami (Specialized Defroster Trail). Aj to je jedno z riešení, ale teraz sa chcem zamerať na možnosti, ktoré nám ponúkajú veci trochu menej finančne nákladné, a z ktorých časť už asi máte aj doma. Ja osobne napríklad na cestnom bicykli používam svoje letné tretry celoročne. Začneme teda od úplných základov a pôjdeme smerom vyššie.

Ponožky

Ponožky sú v priamom kontakte s naším telom, a tak opäť základným pravidlom je, aby dobre sedeli. Nesmie sa stať, aby boli úzke, a tým pádom znižovali prietok krvi. Z materiálov som v tejto oblasti najväčším fanúšikom prírodného zástupcu, teda vlny merino. Na nohách je veľmi príjemná, dobre znáša vlhkosť a taktiež skutočne minimálne páchne. Hrúbku je potrebné prispôsobiť tomu, ako sedia tretry. V mojom prípade je maximom stredne hrubá ponožka, inak už cítim, že je v nich noha až príliš naprataná, čo je samozrejme zle. Taktiež mám rád, keď je ponožka poriadne vysoká, čo opäť o čosi zvýši tepelný komfort a taktiež mám aj príjemnejší pocit pri prekrytí návlekom. Skúšal som kombinovať napr. dvoje tenké ponožky alebo aj tenšiu a hrubšiu, ale necítil som výrazné rozdiely v komforte. Skôr naopak, noha mi prišla v dvoch ponožkách viac stiahnutá. Samozrejme, všetko je to veľmi individuálne a najlepšie je si to vyskúšať – pri ponožkách je výhoda, že keď šliapneme vedľa, vo väčšine prípadov to až toľko „nebolí“ peňaženku .

Utesnenie otvorov v podrážke

Tento bod sa týka najmä cestných tretier. Mnohé z nich majú totiž v prednej časti podrážky rôzne otvory, aby v lete pekne „nasávali“ vzduch. V zime ale nič také nepotrebujeme a preto je fajn ich zalepiť, a tým zabrániť aj prieniku vlhkosti. Na to výborne poslúži napr. klasická elektrikárska páska.

Návleky

Návleky sú asi tá najzákladnejšia časť výbavy každého cyklistu, ktorý rád jazdí aj v chladnejšom období. V dnešnej dobe už je na trhu nespočetné množstvo kombinácií materiálov. Ak by som si mal ale vybrať iba jedny, tak by to boli asi stále klasické neoprénové návleky, ktoré vlastne aj jazdím – väčšinou na ceste, kde nemám zimné tretry alebo aj na horáku, ak je trochu viac teplo. Tento materiál veľmi dobre drží teplo a to aj v prípade, že je mokrý. Veď to je aj hlavný dôvod, prečo sa používa napr. pri potápaní.


Pre mňa je najdôležitejšie, aby dobre sedeli a pekne kopírovali tretru a hlavne, aby boli čo najvyššie. To je veľká výhoda, najmä keď je mokrá cesta a voda fŕka od kolesa. V mojom prípade je ešte jeden dôvod – keďže mám dlhé nohy, tak potrebujem, aby sa mi prekryli s nohavicami, ktoré sú mi vždy krátke . Ja si ich aj tak ešte trochu predlžujem pomocou môjho „zlepšováku“ (Bikovanie v zime: 2. časť - Oblečenie ako základ). Kedže občas ich používam aj na MTB, tak mám model s viac otvorenou podrážkou. Ako výborný doplnok k neoprénovým sú tenšie „neprefúkavé“ návleky – veľmi dobrý je napr. Windstopper, ktorý zároveň aj dýcha.


Nielenže nájdu veľké uplatnenie na jar/jeseň a často aj v lete, ale dajú sa výborne kombinovať, keď je väčšia zima. Vtedy najskôr nasadím tieto a na vrch už spomínané neoprénové. Vďaka elasticite neoprénu nie je žiadny problém s nasadením a hlavne nehrozí žiadny pocit stiesnenia. Vždy teda radšej vrstvím takto zvonku a hlavnou výhodou je dostatok miesta pre chodidlo v tretre...

Keď už nič z toho nestačí

Všetky tieto veci sú v podstate pasívna ochrana, teda slúžia na zachytenie a udržanie tepla. Postačujú mi v pohode keď je cca 4°C a viac aj na celodenné výjazdy a pri nižších teplotách je mi v tom relatívne komfortne do 2 hodín. Potom už začínam cítiť, ako mi odchádza cit . Za to môže najmä moje zlé prekrvenie palcov a niekto nemusí mať problém ani v mínusových teplotách po celý deň.


Samozrejme som skúšal aj alobal pod vložku, prípadne priamo okolo chodidla, ale aj tak márne. Túto sezónu som natrafil pri surfovaní na jednu zaujímavú vecičku. Už o nej viem dávno, ale nenapadlo mi použitie na biku. Sú to tzv. jednorazové ohrievače nôh (robia sa verzie aj pre ruky, chrbát a pod.) a ponúkajú ich rôzni výrobcovia.

Pomocou chemickej reakcie sú tieto ohrievače schopné produkovať teplo aj po dobu 5 hodín a viac – opäť záleží od konkrétnej verzie. Verzia určená pre chodidlá je pekne plochá, aby nezavadzala a pomocou lepkavého centrálneho pásika drží na ponožke. Aby mi neprekážali pri šliapaní, tak si ich dávam zvrchu, ale dajú sa umiestniť samozrejme aj zospodu.


Jediné, čo je potrebné spraviť, je nechať ich po odbalení cca 5 min. na vzduchu, aby sa naštartovala reakcia a môžete vyraziť. Netreba sa ničoho báť, je to netoxické a bezpečné. No a výsledok? Úplne v pohode som dával 4-5 hodinové pojazdy aj v mraze s letnými tretrami a kombináciou návlekov, o ktorej píšem vyššie. Niekedy nemusel byť ani extra mráz, ale vynahradila to hmla, vlhkosť a teploty okolo 3°C – taktiež žiadny problém. Samozrejme nevravím, že to je rovnaké ako keď sedíte doma v papučiach .

Nieže by to predtým nebolo možné, ale ten pocit komfortu a tepla je návykový. A hlavne, bez tradične necitlivých palcov a následného domáceho rozmrazovania. Tieto ohrievače používam, hlavne keď idem niečo dlhšie, teda 3 a viac hodín, čo je väčšinou cez víkend. Myslím, že obdobie okolo sviatkov s extrémnym mrazom bol viac než obstojný test. Tých približne 1, 30 € za pár v tomto prípade s radosťou obetujem a už mám doma aj väčšiu zásobu . Doslova „ultimátnou“ kombináciou do našich podmienok je kombinácia so zimnými tretrami, ktoré dokážu produkované teplo ešte lepšie udržať a hlavne sú ďaleko lepšie izolované zospodu.


Človek by sa až divil, ako taká „ptákovina“ dokáže zmeniť pohľad na zimnú jazdu a hlavne, ak chceme byť vonku čo najdlhšie...


Nuž, to bolo niekoľko mojich postrehov ohľadne asi najviac problematického miesta, čo sa zimného bikovania týka. Celkom ma inšpirovali rôzne diskusie na fóre práve na túto tému a preto som sa rozhodol prispieť. Určite netvrdím, že to je jediné riešenie a budem rád, ak pridáte v diskusii pod článkom svoj názor a skúsenosti...