Reportáž: Zápisky z MTB Trophy 2016 - 1.časť: voda, blato, prach a slnko

Reportáž: Zápisky z MTB Trophy 2016 - 1.časť: voda, blato, prach a slnko

Hmm, čo už len napísať v úvode k tejto výnimočnej akcii. Ak chcete vedieť, aké je to na 4 dni vypnúť hlavu, vypadnúť z bežného života a pomedzi to sa denne natriasať 5 a viac hodín na biku, tak vás pozývam na sumár zážitkov z MTB Trophy 2016. Ako inak, bolo opäť poriadne veselo...

Deň prvý – hmla na hrebeni a zombie

5:00 zvoní budík a moc sa mi veru nechce. Najhoršie je ešte dobaliť všetky tie veci. Človek ide v podstate 4 poriadne náročné maratóny po sebe, takže napr. spotreba jedla, a teda aspoň u mňa, exponenciálne rastie . Nabaliť všetky tyčinky, gély a jedlo, dá zabrať a o veciach na bike, ani nehovorím. Ale už mám aký taký systém a o 7:00 ma čaká Katko – tradičný parťák pri tomto dobrodružstve. Ovešaný všetkým možným sa zložím do jeho auta a môžeme vyraziť. Ranná cesta smerom na Kysuce je veru „nádhera“. Obdivujem ľudí, ktorí každé ráno trčia v kolónach okolo Čadce a Kysuckého Nového Mesta. Potom nás už víta tradičné miesto tohto podujatia – Poľská Istebna.

10:00, stojím na štarte opäť ako pán v prvom koridore, ktorý som si minulý rok vyjazdil . Za mnou sa tlačí približne 500 ľudí a ďalších 200 štartuje o hodinu neskôr na skrátený variant. Počasie je naozaj zvláštne. Nad nami je akási hmla a všade naokolo vlhko a mokro. Dni predtým boli na zrážky poriadne výdatné a preto ani neberiem okuliare, cez ktoré by som za chvíľu videl veľký prd. Po štarte sa idú, ako inak bomby a nechýba trochu tlačenice. Všetko sa ale rozpráši v dlhom stúpaní na Stožek, ktoré už poznám naspamäť. Veď je to moje 7. MTB Trophy, ale Katko má ešte o 3 zárezy viac. Pravá zábava začína na hrebeni. Všade samé šutre, ale vďaka tomu sa zase dá parádne jazdiť, aj keď je všade mokro.


Blato samozrejme je, ale žiadne obrábanie poľa ako v Marikovej, len také príjemné fŕkanie . Každopádne, až tu si opäť vravím, ako je fajn, že mám pod zadkom tlmič a Scalpel je vo svojom živle. Vývoj nezastavíš... najskôr 26 HT s úzkymi plášťami a 560 mm riadítkami a teraz 29 full s balónmi a 730 mm riadítkami. Predtým som sa modlil, aby zjazd konečne skončil a teraz mi je ešte málo . Ale stále sa naokolo nájde zopár „old-schoolerov“. Držím sa relatívne vpredu, ale zbytočne neplaším a aspoň trochu šetrím energiu. Hlavne sa snažím pravidelne odhrýzať zo svojich „presne“ vyrátaných prídelov a vďaka tomu nemusím na bufetoch ani zastavovať – my drsní raceri predsa nikde nestojíme .

Starý bike 26", rok 2009


Testovanie...


Dlhé stúpanie na Czantoriu (955 m.n.m) celkom ubehne a krásny legendárny zjazd po voľných skalách si vychutnávam. To sa nedá asi povedať o borcovi, ktorému ujde koleso a tesne predo mnou hádže riadnu papulu. Single sú parádne a najlepšie je také to podmočené ihličie, ktoré aj mokré parádne drží. Maxxis Ikon mi s prehľadom postačuje. Skôr ma štve, že vďaka dažďu sú všetky kriaky oveľa nižšie, takže ruky mám večer ako po bičovaní . Jedna salva ale prišla od ihličia do tváre, čo v tej rýchlosti nebolo vôbec príjemné. Asi nemusím hovoriť, že väčšina stúpaní na hrebeni sú poriadne stojky, takže môj najľahší 32/42 je tam celkom často. Úplný bonus je stúpanie k vrcholu vlekov, ale čo vám budem hovoriť...



Už od začiatku nám robí spoločnosť krásna hmla a parádne dotvára atmosféru divočiny. Len na hrebeni plnom turistov (v PL majú sviatok), miestami nič príjemné. Hmla je poriadne hustá a turisti sa z nej na poslednú chvíľu vynárajú ako zombie v horore.


Celkom mi trať ubieha, aj keď musím priznať, že záver hrebeňa už mi toľko nechutí. To som ešte netušil, že záverečné pasáže v podstate po asfalte sa zmenia na sériu nástupov a hákovania, keďže Nemci, Poliaci, Dáni, Belgičania, Rusi a neviem kto ešte, sa len tak nechcú vzdať bez boja . Zadarmo im ale nič nedám a pekne sa ponaháňame. Za 3:56 končím dnešných 69 km s prevýšením 2 500 m na celkovom 48. mieste.

Blato mám asi aj za ušami, ale z dnešného jazdenia mám skvelý pocit. Veď, byť v cieli etapy čistý, je hriech. S Katkom sa dáme už v tradičnom rituále, teda najskôr bike, potom telo a na záver šup veci do prania. Trochu nás sklame teta v našom penzióne vetou o tom, že nevarí. Dávam aspoň vločky na chvíľkové zasýtenie, dokukáme etapu na Gire, resp. výjavy z nej, keďže stream na kompe seká, sadáme do auta a dávame večeru v neďalekom českom Bukovci. Takže bikerský deň ako má byť. Na dnes by asi aj stačilo, zajtra čaká opäť poriadny náklad a Katko už aj tak chrápe .



Mapu, presný výškový profil a prípadné GPX prvej etapy si môžete pozrieť mtbiker.sk/vyjazdy/173010/imroman-vyjazd-mtb-trophy-1-etapa-mtb-mokro-70km-4h-2080m.html a výsledky.

Deň druhý - poriadny náklad a mazanie za jazdy

6:30 budík, trochu leňošenia a hurá na raňajky. Penzión Hadamowka je preslávený svojou „owsiankou“, čo je v podstate koryto ovsenej kaše. Keď sa na to ale bližšie pozrieme, tak veľa ani nezostane a predtým padla ešte aj nejaká tá šunka a syr. Musím ale brzdiť, lebo štart je o 9:00 a hneď na úvod budeme funieť po strmých paneloch v tradičných stenách.



Keďže včera to nebolo zlé a ušiel sa mi aj koridor, tak sa aspoň trochu rozjazdím a pekne zaradím dopredu. Čaká nás najdlhšia etapa s dĺžkou 84 km a prevýšením 2 700 m. Po štarte tradičná tlačenica, keďže úvod ideme relatívne dlhšie po asfalte. Lenže okamžite ako narazíme do Poľských 20 a viac percentných paneliek, všetko sa zase presýpa. Než sa rozbehnú nohy celkom to trvá, ale potom sa už pekne posúvam vpred. Celkom často využívam silovejšiu jazdu v stoji a tento štýl mi sedí. Prvých 20 km je v podstate v tomto duchu, teda strecha nahor a rýchly zjazd po nejakom peknom chodníčku. Okuliare už zase mám – našťastie, pretože opäť ma vyšváca po tvári zopár listov a vetvičiek. Ruky už neriešim, tie dostávajú bičovanie v podstate v každom zjazde.


Môžeme začať parádne stúpanie s prevýšením skoro 900 m k najvyššiemu bodu celého MTB Trophy – k chate Rysianka (1 270 m.n.m). Oproti včerajšku svieti slniečko a ja ukrajujem výškové metre – spolu so skupinou asi 15 spolubojovníkov, snáď z každého kúta Európy . Druhá pasáž stúpania je už trochu masaker, takže aj potlačíme, čo mi ale v dôsledku vôbec nevadí a aspoň zapojím iné svaly.


Záverečné úseky po hrebeni vedú viac-menej stále hore, akoby po schodoch. Mám v zálohe takú malú stratégiu, zbytočne to nehrotím do kopca a nechám, nech mi celá skupina odskočí – teda zase nie, žeby som išiel ako na výlete . Viem totiž, čo nasleduje... nič iné ako legendárny zjazd, ktorý je v podstate aj na titulnej stránke „bulletinu“ k preteku. Ak chcete otestovať vaše nové brzdy, tak určite odporúčam a na jeho konci vyklepáva ruky aj ten najväčší drsňák.



Plán mi vyšiel, pretože tieto technické veci po šutroch mi idú a o chvíľu už beriem jedného za druhým a dole na bufete mám celkom pekný náskok. Ale zábava pokračuje opäť do kopca a následne zase štýlom hore-dole. Slnko krásne pečie a na lúkach to aj riadne cítiť. Zjazd po šutroch do Žabnice doslova preletím a zdvihy dostávajú, ako sa hovorí, nažrať.

Na záver čaká nepríjemné tiahle stúpanie s dlhým miernym úvodom po asfalte. Samozrejme sa hákuje jedna radosť, ale aj tak mi tieto mierne veci vôbec nesedia, takže v diaľke sa vynárajú ďalšie a ďalšie vlaky. Kolega vedľa mňa vyťahuje zrazu nejakú ampulku. Určite má EPO. Zrazu začne z tej ampulky za jazdy (do kopca) mazať reťaz . Kuknem na neho a pýtam sa, či mu náhodou nezvýšilo, keďže ja mám taktiež dole „filharmóniu“. Bez váhania mi podáva ampulku a prvýkrát v živote za jazdy mažem aj ja... Druhá polovica kopca sa už dvíha a postupne si dorážam, čo som stratil. Musím ale povedať, že na vrchu už mám toho vážne plné zuby.



Jedlo som si vyrátal úplne presne do posledného zjazdu. Krásne single po kameňoch ma prebudia a finišujem za 4:48 hod na celkovom 42. mieste. Takže posun vpred, ale v cieli sa dávam pekne dlho dokopy, nehovoriac, že ma berú kŕče do oboch lýtok a neviem, či mám plakať alebo sa smiať – predsa len, vodu som trochu podcenil a na malú idem až neskoro večer. K nášmu penziónu, ktorý je na kopci (ako inak), sa ledva došmotlám a v izbe hľadám ako prvé - radler . To zasyčanie plechovky po otvorení je užasný zvuk... S Katkom na izbe len odfukujeme pri každom pokuse vstať. Náladu zlepší ďalšia parádna večera v Bukovci, kde si doprajeme 3 chody vrátane carbo-loadingu palacinkami.



Človek tu zje, čo vidí a pritom chudne – ideál a netreba žiadne špeciálne diéty . Pritom sledujeme, ako prichádza krásna búrka. V noci a ráno hlásia zatiaľ dážď, takže to vyzerá na ďalšiu epickú etapu cez našu domácu Veľkú Raču – ach jaj...

Mapu, presný výškový profil a prípadné GPX druhej etapy si môžete pozrieť tu: mtbiker.sk/vyjazdy/173012/imroman-vyjazd-mtb-trophy-2-etapa-mtb-sucho-85km-5h-2420m.html a výsledky.

Ako sme to nakoniec dobojovali do cieľa, sa dozviete v ďalšej časti, aby tých zážitkov nebolo naraz príliš veľa .
report_problem Našiel si v texte chybu?

Beskidy MTB Trophy

calendar_today 26.05.2016 - 29.05.2016
label Etapové preteky
place Istebna (Poľsko)

Imroman 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Pozvánka: Apríl – preteky už klopú na dvere

Pozvánka: Apríl – preteky už klopú na dvere

Zimná príprava je za nami a nastal čas pretaviť hodiny tréningu v pretekoch.
Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Poďte sa so mnou pozrieť na trať známeho zimného podujatia, ktoré napísalo už svoju štrnástu kapitolu.
Rozhovor: Gunn-Rita Dahle Flesja – prvá dáma cyklistiky

Rozhovor: Gunn-Rita Dahle Flesja – prvá dáma cyklistiky

Sú rôzni skvelí športovci a športovkyne, šampióni, majstri a nakoniec legendy. Jednou z nich je dáma z Nórska, ktorá je doslova synonymom horskej cyklistiky.
keyboard_arrow_up