Reportáž: Zápisky z MTB Trophy 2016 - 1.časť: voda, blato, prach a slnko

Reportáž: Zápisky z MTB Trophy 2016 - 1.časť: voda, blato, prach a slnko

15 komentárov

Imroman 31.05.2016 30 fotografií   MTB Beskidy Mtb Trophy Maraton Preteky Horska Cyklistika

Hmm, čo už len napísať v úvode k tejto výnimočnej akcii. Ak chcete vedieť, aké je to na 4 dni vypnúť hlavu, vypadnúť z bežného života a pomedzi to sa denne natriasať 5 a viac hodín na biku, tak vás pozývam na sumár zážitkov z MTB Trophy 2016. Ako inak, bolo opäť poriadne veselo...

 

Deň prvý – hmla na hrebeni a zombie


5:00 zvoní budík a moc sa mi veru nechce. Najhoršie je ešte dobaliť všetky tie veci. Človek ide v podstate 4 poriadne náročné maratóny po sebe, takže napr. spotreba jedla, a teda aspoň u mňa, exponenciálne rastie . Nabaliť všetky tyčinky, gély a jedlo, dá zabrať a o veciach na bike, ani nehovorím. Ale už mám aký taký systém a o 7:00 ma čaká Katko – tradičný parťák pri tomto dobrodružstve. Ovešaný všetkým možným sa zložím do jeho auta a môžeme vyraziť. Ranná cesta smerom na Kysuce je veru „nádhera“. Obdivujem ľudí, ktorí každé ráno trčia v kolónach okolo Čadce a Kysuckého Nového Mesta. Potom nás už víta tradičné miesto tohto podujatia – Poľská Istebna.

10:00, stojím na štarte opäť ako pán v prvom koridore, ktorý som si minulý rok vyjazdil . Za mnou sa tlačí približne 500 ľudí a ďalších 200 štartuje o hodinu neskôr na skrátený variant. Počasie je naozaj zvláštne. Nad nami je akási hmla a všade naokolo vlhko a mokro. Dni predtým boli na zrážky poriadne výdatné a preto ani neberiem okuliare, cez ktoré by som za chvíľu videl veľký prd. Po štarte sa idú, ako inak bomby a nechýba trochu tlačenice. Všetko sa ale rozpráši v dlhom stúpaní na Stožek, ktoré už poznám naspamäť. Veď je to moje 7. MTB Trophy, ale Katko má ešte o 3 zárezy viac. Pravá zábava začína na hrebeni. Všade samé šutre, ale vďaka tomu sa zase dá parádne jazdiť, aj keď je všade mokro.



Blato samozrejme je, ale žiadne obrábanie poľa ako v Marikovej, len také príjemné fŕkanie . Každopádne, až tu si opäť vravím, ako je fajn, že mám pod zadkom tlmič a Scalpel je vo svojom živle. Vývoj nezastavíš... najskôr 26 HT s úzkymi plášťami a 560 mm riadítkami a teraz 29 full s balónmi a 730 mm riadítkami. Predtým som sa modlil, aby zjazd konečne skončil a teraz mi je ešte málo . Ale stále sa naokolo nájde zopár „old-schoolerov“. Držím sa relatívne vpredu, ale zbytočne neplaším a aspoň trochu šetrím energiu. Hlavne sa snažím pravidelne odhrýzať zo svojich „presne“ vyrátaných prídelov a vďaka tomu nemusím na bufetoch ani zastavovať – my drsní raceri predsa nikde nestojíme .

Starý bike 26", rok 2009




Testovanie...




Dlhé stúpanie na Czantoriu (955 m.n.m) celkom ubehne a krásny legendárny zjazd po voľných skalách si vychutnávam. To sa nedá asi povedať o borcovi, ktorému ujde koleso a tesne predo mnou hádže riadnu papulu. Single sú parádne a najlepšie je také to podmočené ihličie, ktoré aj mokré parádne drží. Maxxis Ikon mi s prehľadom postačuje. Skôr ma štve, že vďaka dažďu sú všetky kriaky oveľa nižšie, takže ruky mám večer ako po bičovaní . Jedna salva ale prišla od ihličia do tváre, čo v tej rýchlosti nebolo vôbec príjemné. Asi nemusím hovoriť, že väčšina stúpaní na hrebeni sú poriadne stojky, takže môj najľahší 32/42 je tam celkom často. Úplný bonus je stúpanie k vrcholu vlekov, ale čo vám budem hovoriť...





Už od začiatku nám robí spoločnosť krásna hmla a parádne dotvára atmosféru divočiny. Len na hrebeni plnom turistov (v PL majú sviatok), miestami nič príjemné. Hmla je poriadne hustá a turisti sa z nej na poslednú chvíľu vynárajú ako zombie v horore.



Celkom mi trať ubieha, aj keď musím priznať, že záver hrebeňa už mi toľko nechutí. To som ešte netušil, že záverečné pasáže v podstate po asfalte sa zmenia na sériu nástupov a hákovania, keďže Nemci, Poliaci, Dáni, Belgičania, Rusi a neviem kto ešte, sa len tak nechcú vzdať bez boja . Zadarmo im ale nič nedám a pekne sa ponaháňame. Za 3:56 končím dnešných 69 km s prevýšením 2 500 m na celkovom 48. mieste.

Blato mám asi aj za ušami, ale z dnešného jazdenia mám skvelý pocit. Veď, byť v cieli etapy čistý, je hriech. S Katkom sa dáme už v tradičnom rituále, teda najskôr bike, potom telo a na záver šup veci do prania. Trochu nás sklame teta v našom penzióne vetou o tom, že nevarí. Dávam aspoň vločky na chvíľkové zasýtenie, dokukáme etapu na Gire, resp. výjavy z nej, keďže stream na kompe seká, sadáme do auta a dávame večeru v neďalekom českom Bukovci. Takže bikerský deň ako má byť. Na dnes by asi aj stačilo, zajtra čaká opäť poriadny náklad a Katko už aj tak chrápe .





Mapu, presný výškový profil a prípadné GPX prvej etapy si môžete pozrieť mtbiker.sk/vyjazdy/173010/imroman-vyjazd-mtb-trophy-1-etapa-mtb-mokro-70km-4h-2080m.html a výsledky.

Deň druhý - poriadny náklad a mazanie za jazdy


6:30 budík, trochu leňošenia a hurá na raňajky. Penzión Hadamowka je preslávený svojou „owsiankou“, čo je v podstate koryto ovsenej kaše. Keď sa na to ale bližšie pozrieme, tak veľa ani nezostane a predtým padla ešte aj nejaká tá šunka a syr. Musím ale brzdiť, lebo štart je o 9:00 a hneď na úvod budeme funieť po strmých paneloch v tradičných stenách.





Keďže včera to nebolo zlé a ušiel sa mi aj koridor, tak sa aspoň trochu rozjazdím a pekne zaradím dopredu. Čaká nás najdlhšia etapa s dĺžkou 84 km a prevýšením 2 700 m. Po štarte tradičná tlačenica, keďže úvod ideme relatívne dlhšie po asfalte. Lenže okamžite ako narazíme do Poľských 20 a viac percentných paneliek, všetko sa zase presýpa. Než sa rozbehnú nohy celkom to trvá, ale potom sa už pekne posúvam vpred. Celkom často využívam silovejšiu jazdu v stoji a tento štýl mi sedí. Prvých 20 km je v podstate v tomto duchu, teda strecha nahor a rýchly zjazd po nejakom peknom chodníčku. Okuliare už zase mám – našťastie, pretože opäť ma vyšváca po tvári zopár listov a vetvičiek. Ruky už neriešim, tie dostávajú bičovanie v podstate v každom zjazde.



Môžeme začať parádne stúpanie s prevýšením skoro 900 m k najvyššiemu bodu celého MTB Trophy – k chate Rysianka (1 270 m.n.m). Oproti včerajšku svieti slniečko a ja ukrajujem výškové metre – spolu so skupinou asi 15 spolubojovníkov, snáď z každého kúta Európy . Druhá pasáž stúpania je už trochu masaker, takže aj potlačíme, čo mi ale v dôsledku vôbec nevadí a aspoň zapojím iné svaly.



Záverečné úseky po hrebeni vedú viac-menej stále hore, akoby po schodoch. Mám v zálohe takú malú stratégiu, zbytočne to nehrotím do kopca a nechám, nech mi celá skupina odskočí – teda zase nie, žeby som išiel ako na výlete . Viem totiž, čo nasleduje... nič iné ako legendárny zjazd, ktorý je v podstate aj na titulnej stránke „bulletinu“ k preteku. Ak chcete otestovať vaše nové brzdy, tak určite odporúčam a na jeho konci vyklepáva ruky aj ten najväčší drsňák.





Plán mi vyšiel, pretože tieto technické veci po šutroch mi idú a o chvíľu už beriem jedného za druhým a dole na bufete mám celkom pekný náskok. Ale zábava pokračuje opäť do kopca a následne zase štýlom hore-dole. Slnko krásne pečie a na lúkach to aj riadne cítiť. Zjazd po šutroch do Žabnice doslova preletím a zdvihy dostávajú, ako sa hovorí, nažrať.

Na záver čaká nepríjemné tiahle stúpanie s dlhým miernym úvodom po asfalte. Samozrejme sa hákuje jedna radosť, ale aj tak mi tieto mierne veci vôbec nesedia, takže v diaľke sa vynárajú ďalšie a ďalšie vlaky. Kolega vedľa mňa vyťahuje zrazu nejakú ampulku. Určite má EPO. Zrazu začne z tej ampulky za jazdy (do kopca) mazať reťaz . Kuknem na neho a pýtam sa, či mu náhodou nezvýšilo, keďže ja mám taktiež dole „filharmóniu“. Bez váhania mi podáva ampulku a prvýkrát v živote za jazdy mažem aj ja... Druhá polovica kopca sa už dvíha a postupne si dorážam, čo som stratil. Musím ale povedať, že na vrchu už mám toho vážne plné zuby.





Jedlo som si vyrátal úplne presne do posledného zjazdu. Krásne single po kameňoch ma prebudia a finišujem za 4:48 hod na celkovom 42. mieste. Takže posun vpred, ale v cieli sa dávam pekne dlho dokopy, nehovoriac, že ma berú kŕče do oboch lýtok a neviem, či mám plakať alebo sa smiať – predsa len, vodu som trochu podcenil a na malú idem až neskoro večer. K nášmu penziónu, ktorý je na kopci (ako inak), sa ledva došmotlám a v izbe hľadám ako prvé - radler . To zasyčanie plechovky po otvorení je užasný zvuk... S Katkom na izbe len odfukujeme pri každom pokuse vstať. Náladu zlepší ďalšia parádna večera v Bukovci, kde si doprajeme 3 chody vrátane carbo-loadingu palacinkami.





Človek tu zje, čo vidí a pritom chudne – ideál a netreba žiadne špeciálne diéty . Pritom sledujeme, ako prichádza krásna búrka. V noci a ráno hlásia zatiaľ dážď, takže to vyzerá na ďalšiu epickú etapu cez našu domácu Veľkú Raču – ach jaj...

Mapu, presný výškový profil a prípadné GPX druhej etapy si môžete pozrieť tu: mtbiker.sk/vyjazdy/173012/imroman-vyjazd-mtb-trophy-2-etapa-mtb-sucho-85km-5h-2420m.html a výsledky.

Ako sme to nakoniec dobojovali do cieľa, sa dozviete v ďalšej časti, aby tých zážitkov nebolo naraz príliš veľa .
 

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Zďieľaj ho:
Buď naším fanúšikom:
Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Beskidy MTB Trophy

26.05.2016 - 29.05.2016
MTB - etapové preteky
Istebna (Poľsko)

Propozície, Reportáže, Výsledky

MTBIKER shop (Výber z produktov Shimano v kategórii Komponenty):

Prejsť do shopu (Komponenty Shimano)

Komentáre

AdMich 31.05.2016 (20:11)

Imroman na tých 26" vyzeráš ako na bmx-ke

 
Anythingelse AdMich 31.05.2016 (23:29)

s tou sedlovkou skôr ako na traktore.

 
Imroman AdMich 01.06.2016 (07:09)

No co ti poviem..preto vsade pisem ze 29 bolo pre mna spasenie

 
AdMich Imroman 01.06.2016 (09:54)

Tiež si to myslím o 29. Inak report na jednotku...čakám netrpezlivo na druhú časť

 
jelo520 01.06.2016 (09:52)

opäť super čítanie Imro mal som pocit ako by som tam bol s vami okolie Istebny poznam z maratonu co sa jazdil pred koncom sezony,trate na polskej strane su proste uplne o niecom inomako u nas alebo v cechach, rakusku. kto neskusil nevie o com to je... tak som si aj zaspominal zase... tesim sa na pokracovanie zazitkov

 
hellwings 31.05.2016 (21:10)

Preco jazdis vo volnych gatiach ?

 
imro1 01.06.2016 (00:20)

Imroman ako vždy skvelý článok, super fotky a tie terény sú tam fakt úžasné, to musí byť radosť jazdiť

 
Imroman imro1 01.06.2016 (15:03)

no preto tam rok co rok chodime

 
daniel_TRM 02.06.2016 (08:02)

Dobrý tréning na Salzkammergut Trophy. Ideš aj tento rok?

 
Imroman daniel_TRM 02.06.2016 (11:42)

Dufam ze ano

 
chnuro 02.06.2016 (14:45)

Imro, objasníš nám bližšie, ako sa maže reťaz za jazdy? Mňa už dávnejšie napadlo so sebou nosiť nejakú jednorázovku, tak sa rád inšpirujem.

 
Imroman chnuro 02.06.2016 (16:55)

No ziadna veda, proste mas v ruke olej a snazis sa trafit na retaz. Staci ked to hodis aj na kopu a ono sa to "roztiahne"

 
baggio79 02.06.2016 (18:08)

Imroman uz si zistil, aka to bola tabletka na mazanie

 
Imroman baggio79 02.06.2016 (20:42)

To bol obyc olej len dobre baleny...take fajna jednorazovka.

 
ARB 06.06.2016 (21:23)

Tie palacinky poliate redrumom a teflónová vazelína Yaroline na kraji taniera nemajú chybu. Bikerské menu ako sa patrí.

 
Pridaj komentár