Reportáž: ŠKODA Svätojurský MTB maratón – opať vydarený vstup do novej sezóny

Rýchla a prekvapivo ani nie veľmi blatistá trať prilákala takmer 800 pretekárov, pre ktorých bol aj tento rok pripravený kvalitne zabezpečený pretek, ale poďme si ho predstaviť pekne od začiatku...

Tento rok, tak ako aj ten minulý, začína ŠKODA BIKE OPEN TOUR vo Svätom Juri ako prvé zo série šiestich kôl. Predchádzajúce dni nebolo zrovna najlepšie počasie a ešte aj v piatok pred pretekom pršalo, čo zrejme aj dosť ľudí odradilo. Keďže som vedel, že tu je dobrý povrch, neobával som sa a pomyslel som si, že aspoň sa nebude prášiť. Každopádne v porovnaní s minulým týždňom v Skalici boli podmienky na trati parádne.

Kamarát dostal super nápad, ísť na prezentáciu už v piatok, nakoľko býva v Rači, čo je na skok a že sa jednou cestou odprezentujeme aj rozjazdíme. Prezentácia bola v piatok bezproblémová, rýchla a jediný problém nastal, keď sme obdržali tašku s vecami (bolo ich veľa), ktorú sme museli napchať pod dres a takto sa vracať na byt.

Príprava na štart

Ráno sme sa chystali na pohodu, keďže na prezentáciu sme už nemuseli. Raňajky, príprava bicyklov, kontrola tlaku v plášťoch, mazanie reťaze a môže sa ísť. Najväčšia dilema nastala pri vyberaní oblečenia, nakoľko síce svietilo slniečko, ale teplota bola na hodnote 8°C. Zvolil som nakoniec kombináciu dlhý dres aj gate, čo sa neskôr ukázalo v stúpaniach ako nie najlepšia voľba, ale inak to bolo fajn. Trošku sme podcenili, že máme dostatok času tým, že veď je to blízko, stíhame a nakoniec sme to mali poriadne natesno. Rozjazdenie sme mali asi tak 5 minútové, následne sme sa už museli postaviť do štartovného koridoru, nakoľko účasť bola naozaj veľká a bolo potrebné sa dobre postaviť hneď na štarte. Bola tam aj tzv. VIP zóna, kde sa dostali tí najlepší na základe výsledkov v Slovenskom pohári XCM 2016 + MS v XCM a XCO. Osobne niečo takéto schvaľujem, ale bolo by fajn, keby pretekári v tejto zóne aj zvážili svoju výkonnosť.

Priebeh samotného preteku - trať 42 km

Pred štartom sme si vypočuli povinné poučenie, následne nás odpočítali a výstrelom odštartovali. Po štarte bolo potrebné obiehať množstvo pretekárov a tak isto aj v prvom stúpaní vinicami, nakoľko aj v spomínanej VIP zóne neboli na tom výkonnostne všetci tak dobre. Hneď úvod teda začal triediť postupne pretekárov podľa výkonnosti. Toto prvé stúpanie sa mi šlo celkom dobre a snažil som si držať slušné tempo. Pomaly som dobehol domáceho jazdca, s ktorým sa poznám z ostatných pretekov a teda snažil som sa ho držať, keďže to tu určite pozná. V prvom dlhšom zjazde mi trošičku odskočil, ale následne v stúpaní som si ho docvakol a teda šiel s ním. Pomaly sme prichádzali k prvej občerstvovačke, kde on spomalil a bral vodu, ja som pokračoval. O chvíľku bol ale zase pri mne, obehol ma a začal mi odchádzať. V tomto stúpaní mi to už nešlo tak dobre, obehol ma ďalší pretekár, ale povedal som si, že radšej si pôjdem svoje tempo a dôjdem do cieľa v pohode, ako sa zničiť už teraz. Natlačil som do seba gél, zapil vodou a pokračoval ďalej. Nasledoval zjazd, ktorý bol celkom fajn a rýchly, spomalilo nás iba prudké odbočenie v pravo a znovu sa pokračovalo v zjazde. Väčšina trate bola vzhľadom na počasie z predchádzajúcich dní parádna a len miestami to bolo kúsok mokrejšie, ale nič hrozné. Najmokrejšie boli v podstate potôčiky a nejaké tie mláky, do ktorých keď ste nabehli naplno, tak ste mali potom mokré nohy. Všimol som si, že sa mi kus horšie ťahá a pri pohľade na sedlovku som zistil prečo – klesla nižšie – no kedže boli okolo mňa súperi, nezastal som na jej nápravu a pokračoval som teda so sťaženými podmienkami.

Nasledovala cesta na Biely kríž ku ďalšej občerstvovačke, kde som si občas dupol aj v stojke a tak mierne odchádzal súperom. Na občerstvovačke som nestál, nakoľko vody som mal dosť a jesť som nemal v pláne . Verím ale, že určite bola dobre zásobená a mali na nej všetky dobroty, ktoré tam majú byť pre vyčerpaných pretekárov. Nasledoval rýchly zjazd na konci ktorého nás odklonili do záverečného stúpania. Tu som predbehol ešte jedného pretekára, a šiel už hranu, kedže som vedel, že už ma nič nečaká a blíži sa cieľ. Regulovčík, ktorý nás odkláňal do posledného zjazdu bol suprový, povzbudzoval a tak isto aj decká o kúsok nižšie pod ním. Myslím si, že takéto povzbudenie v závere nejednému pretekárovi zlepšilo náladu. Posledný zjazd bol opäť rýchly, až tak, že som neodhadol jednu zákrutu, vyletel som mimo trať a pred chvíľkou predbehnutý jazdec, ma obehol. Mal som ho stále na dohľad a na rovinke, ktorá bola pred cieľom som ho kus stiahol, ale bol už nad moje sily.

Na trati

Video nie je z jazdy autora reportáže

Imrov pohľad na dlhú trať a podobne

Kedže u nás v Žilina zavládol tuším druhý povodňový stupeň, tak som si pomaly dával dokopy svoj „zimák“, aj keď väčšina vravela, že trať je v podstate suchá. No bol v tom ešte jeden dôvod, keďže hneď po preteku sme cestovali s Lenkou na svadbu kamaráta do ČR a nemám strach ho následne nechať v aute... Nakoniec bolo v podstate krásne počasie a vyzeralo, že trať bola skutočne len trochu podmočená – takže paráda, lebo u nás v Žiline by bolo treba skôr kanoe.

Veľmi ma potešil VIP sektor, ktorý podľa mňa u nás nájde uplatnenie, pretože takmer stále vídať vpredu tie isté tváre. Navyše kto sa tam nedostane stále nemusí smútiť a netreba obiehať 500 ľudí, ako u „susedov“ - ak na to máte dopredu sa dostanete a nabudúce budete VIP tiež .

Trať sa oproti minulému roku nezmenila, stále zostala poriadne rýchla, dvojkolová (v rámci dlhej) a človek ju vie doslova preletieť – teda keď na to má. No a ja som nemal. Po Chorvátsku ešte moje telo odmietalo „full gas“ pomedzi vinice a reagovalo v podstate tým, že chce ísť radšej na výlet. Rovnako musím konštatovať, že môj zadok už si na tlmič veľmi zvykol a poriadne mi chýbal aj na takejto v podstate technicky jednoduchšej trati – asi 2 krát som stál a sfukoval koleso. Až na jeden úsek, kde sa trochu ťažilo, to bolo celé len o pár kalužiach, takže domáci skutočne neklamali. Rovnako celkové zabezpečenie, bufety a všetko podstatné bolo na jednotku a rád sa sem opäť vrátim – vlastne ako každý rok na úvod domácej maratónskej sezóny.. Koniec vsuvky od Imroman-a.

V cieli

Po dojazde do cieľa som zamieril rovno k umývaniu bicyklov, kde bolo síce dostatočné množstvo hadíc, ale pre zmenu chýbal tlak. Počas čakania dorazili do cieľa kamaráti a známi a tak sme prehodili pár slov o trati, komu sa ako išlo a či sú spokojní so svojimi výkonmi. Po akom takom umytí bicyklov sme zamierili s kamarátom rovno ku stánku s jedlom, kde sme dostali parádne cestoviny s kuracím mäsom. Žiaľ ako som sa neskôr na fóre dočítal, varianta pre vegetariánov nebola dostupná, napriek možnosti výberu druhu jedla pri registrácii na pretek. Ku jedlu sme dostali nealko pivo, o ktorom sme si mysleli, že je to kofola. Kedže sme s kamarátom museli byť už o druhej naspäť v Bratislave, tak sme nezažili ďalšie atrakcie po preteku – sprcha (väčšinou príjemne „teplá“), vyhlasovanie výsledkov, či tombolu. Rýchlo sme sa pri aute prezliekli, opláchli si tvár od blata, zbalili biky a ponáhľali sa, aby sme nemeškali na ďalšiu akciu.

Hodnotenie podujatia

Celkovo hodnotím pretek ako úspešný, v porovnaní s minulým rokom som mal síce horší čas, ale lepšie umiestnenie /paradox, resp. možno minuloročná suchá trať bola predsa len rýchlejšia/ a s výkonom som bol spokojný. Trať bola pripravená parádne, značenie bezproblémové a regulovčíci boli všade tam, kde mali byť.

Toto podujatie je na začiatok sezóny určite super, kedže tam niesú také veľké kopce, na rozjazd je to teda fajn. Do ďalšieho ročníka možno nezabudnúť na vegetariánov a podujatie bude bez chyby. Výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze.

ŠBOT pokračuje ďalšími kolami

2. kolo ŠKODA BIKE OPEN TOUR sa uskutoční v novej lokalite Dohnany v sobotu dňa 3.6.2017. Propozície k tratiam 16, 40 a 55 km si môžete pozrieť už teraz v našom kalendári. Termín pre najlacnejšie štartovné 12 € je do 3.5.2017, takže neváhajte a registrujte sa radšej v predstihu. Na mieste štartu to bude 20 €. Štartovné pre kategórie kadeti, kadetky na 16 km trati je iba 5 €.