Reportáž: BBB Vlko-Hron MTB maratón a duatlon - toto sa mi ešte nestalo

Tento rok sa konal už 12. ročník maratónu a 4. ročník duatlonu. Toto podujatie poznám veľmi dobre, nakoľko ho mám pomerne blízko z domu a zúčastňujem sa na ňom pravidelne každý rok od vtedy, ako som začal jazdiť maratóny.

Pôvodne som sa prihlásil na sólo preteky (50km), ale nečakane sa mi ozval kamarát, ktorý behá, že mu vypadol cyklista a či by som teda nechcel ísť s ním do štafety na duatlon. Keďže som s ním už raz bol na jednom duatlone a nechcel som nechať len tak napospas, súhlasil som. Cez týždeň opäť nebolo najlepšie počasie a podľa jeho slov je v lese riadne blato. Preto radšej volím nasadiť tréningové kolesá s plášťami vhodnejšími do blata, ako tie novšie, kde mám obuté Mitas Scylla. Keďže som v piatok ešte normálne pracoval a následne cestoval domov, tak na rozjazdenie nebol vôbec čas. Myslel som si, že to bude úplne zlé, kedže naposledy som poriadne jazdil v pondelok, ale kamarát mi hovorí, že možnože budeš práve oddýchnutý .

Cesta a príprava

Ráno cestujem na preteky s ďalším kamarátom, ktorý šiel maratón a mal štart o čosi skôr ako ja na duatlon. Keďže „môj“ bežec sa zatiaľ nedostavil, tak som nás odprezentoval a šiel naspäť k autu pomaly sa chystať. O chvíľku dorazil, ja som si pripravil bike, obliekol sa a išli sme si pozrieť štart maratónu a následne miesto odovzdávania štafety – futbalový štadión, kde my ešte vysvetlil, ako to prebieha a taktiež nám to ukázal aj jeden z organizátorov. Po tom, ako sme si vysvetlili všetko potrebné, sme sa rozdelili každý po svojom a išiel som sa trošku rozjazdiť. Štart duatlonistov je naplánovaný spolu s pretekármi na 30km trase o 10:20, samozrejme prichádzam s dostatočným predstihom a postavím sa dopredu, aby som mal dobrú pozíciu. Duatlonisti mali štartovné čísla inej farby a teda ľahko sa dalo určiť, kto je súper a kto nie – teda je iná kategória. Kedže som vedel, že na tejto trase ma nečakajú žiadne výrazné kopce, tak som si povedal, že pôjdem naplno celý čas.

Štart a priebeh preteku

Nasleduje krátke poučenie, vysvetlenie značenia a upozornenie na blato, ktoré netreba podceňovať. Tak a je to tu, odpočet do štartu, výstrel a štart. Hneď na úvod som šiel do čela, kde ma o chvíľku vystriedal kamarát. Takto sme prišli aj k prvému stúpaniu, ktoré bolo na začiatku úvodnej sľučky – niečo ako zahrievacie kolo. Ja som sa postavil zo sedla a zrazu som bol úplne vpredu sám s miernym náskokom. Nasledoval zjazd a vyšli sme pri cintoríne, o chvíľku sme šli rovnaký úsek ako po štarte, na konci ktorého sme už ale odbočili na druhú stranu ako pred chvíľou. Stále som bol v čele s miernym náskokom, keďže sa mi šlo dobre a mal som dobrý pocit, tak som to nešetril ani v ďalšom stúpaní a šiel si svoje vlastné tempo. Chvíľku lesom, nasledovala poľná cesta, chvíľku lúkou a znovu nás čakal zjazd, ktorý nás priviedol do obce Vlkanová. Tu ma na rovine došli dvaja pretekári, takže sme išli chvíľku v trojici, až kým sme nedorazili k ďalšiemu asfaltovému stúpaniu, ktoré nás vyvádzalo z Vlkanovej na poľnú cestu, kde som sa znovu postavil zo sedla a odskočil im. Od tohto momentu som si šiel v podstate svoje vlastné preteky vpredu, kedy som si len kontroloval vzdialenosť jazdcov za mnou.


Za nedlho som dorazil ku miestu, kde sa oddeľovala krátka trasa od trasy dlhej a teda regulovčíci ma neodkláňajú a pokračujem rovno po danej ceste. Za týmto miestom začínam mať už slušný náskok, kde po obzretí za seba nevidím súperov. Toto sa mi ešte nestalo a bolo to celkom fajn, vedieť, že som vpredu, môcť si ísť svoje tempo a pomýšľať na dobrý výsledok. O chvíľku prechádzam lúkou, ktorá nás znovu napojí na úsek, ktorý je spoločný aj s dlhou trasou, prichádzam k občerstvovačke, kde ale nestojím, keďže vody mám dosť a ide sa mi dobre. V ďalšej časti sa prechádza lúkami, následne lesom aj s peknými zjazdami, ktoré ale vďaka blatu nie sú až také rýchle a treba byť opatrnejší. Tento úsek sa ide oveľa lepšie, keď tam nikto nie je – z predošlých ročníkov je to miesto, kde mierne „zavadzajú“ menej skúsení jazdci z krátkej trasy, keďže je to v úseku, ktorý je už spoločný. Nasledoval dlhší lúčny zjazd, ktorý bol fajn, až na pár mokrejších miest, kde to poriadne človeka zbrzdilo. Vedel som ale, že to ešte nie je koniec a nasledovalo posledné stúpanie, ktoré si pamätám, že sa mi nechodievalo dobre – predsa len dlhší variant, ktorú chodievam obsahuje parádny kopec Kozlinec, ktorý dá zabrať. Teraz sa mi šiel dobre aj tento úsek a vedel som teda, že to zvládnem až do konca. Po vystúpaní znovu nasledovala poľná cesta, ktorú dupem naplno, nasledoval krátky zjazd. Potom už len krátky prejazd lesom, so zjazdom v žľabe, prejazdom cez potok, ktorý nás privádza na cestu smerujúcu k cintorínu. Tu sa ešte „zložím“ na riadítka a dupem smer cieľ – resp. predanie štafety. Po prejazde cieľom pokračujem k ihrisku, kde zoskakujem z bicykla, v rýchlosti sa obzriem a keďže nevidím nikde svojho bežca, zakričím jeho meno a bežím popri bicykli. On preskakuje pásku, a už čaká na predanie štafety, tľapnem ho po ramene, tým odovzdávam štafetu a teraz už len dúfam, že on to zvládne a bude z toho dobrý výsledok. Tu sa nachádzala aj občerstvovačka pre duatlonistov, kde som sa hneď napil, niečo zjedol a šiel sa pozrieť na dojazd ďalších pretekárov. Keď som sa vracal k miestu cieľa, tak práve dorazil druhý na 30km trase a chvíľočku po ňom kamarát, ktorý ma striedal v úvode na čele, na peknom treťom mieste. Zagratuloval som mu, on mne so slovami, že som blázon a šiel som sa vyjazdiť.

Umývanie bicyklov a jedlo

Za nedlho dorazil aj kamarát z „dlhej“, s ktorým som bol v aute. Samozrejme sme si vymenili dojmy z trate. Následne som sa vybral k umývaniu bicyklov, kde sa pomaly začínala tvoriť rada, no nebolo to ešte také hrozné. S ďalšími kamarátom sme umývali bicykle, kde sa zrazu objavil nejaký chlap a jemu chcel vytrhnúť pištoľ s tým, že on je tu na to, aby umýval. Kamarát sa nedal, chlap niekam zmizol, my sme si umyli bicykle a zrazu sa objavil znovu s organizátorom, ktorý nám vysvetľoval, že on je na to určený – chlap nebol označený, nemal tričko organizátora. Ten opätovne vyskočil do kamaráta, normálne až do bitky a musel to tam ukludňovať ten organizátor – neviem kde nabrali takúto „pomoc“, ale s takýmto niečím som sa stretol vôbec prvýkrát a ostal z toho naozaj nemilo prekvapený. Wapka bola jedna s dvoma pištoľami a umývanie bolo celkom fajn, len bol rozdielny tlak, keď boli pustené obidve naraz a keď len jedna (slabší a oveľa silnejší tlak).


Po umytí bicyklov som ešte začal pátrať po parťákovi, ktorý už musel byť v cieli a chvíľku trvalo, kým sme sa našli. Potom sme sa išli najesť, na jedlo som sa tešil, lebo tu naozaj varia parádne cestoviny, ktoré padnú super po výkone. K jedlu sme dostali aj nápoj, každý podľa chuti – kofola, pivo, nealko pivo. Dozvedel som sa, že kamaráta nikto nepredbehol a teda, že by sme mali byť prví, čo sa nám potvrdilo po tom, ako sme sa boli pozrieť na vyvesené výsledky. Kamarátovi sa bežalo tiež celkom dobre, no mal mierne horší čas v porovnaní s minulým rokom – spôsobené zrejme blatom. Nasledovalo vyhodnotenie, ktoré prebiehalo super, akurátne, že naša kategória bola ako posledná . Po vyhlásení nasledovala bohatá tombola, kde bolo naozaj množstvo cien – napriek tomu sa ani mne, ani nikomu zo známych neušla žiadna. To ale nevadí, dôležité je, že ostatné veci fungovali a dopadlo všetko dobre. Kompletné výsledky z pretekov nájdete tomto odkaze.

Organizačne zvládnuté pretekynaozaj veľmi dobre

Preteky boli organizačne zvládnuté naozaj veľmi dobre, prezentácia bezproblémová, štarty tiež. Mierne pochybili len regulovčíci u detských kategórií, kde ich trošku zle odklonili, ale nikto sa nestratil a to je dôležité – len sa viac previezli niektorí . Počasie nakoniec vyšlo na jednotku a celý čas bolo krásne slnečno. Na trati bolo síce miestami blato, ale to k horskej cyklistike patrí, no bolo jazditelné a nelepilo, čo je veľké plus. Toto podujatie patrí k mojím obľúbeným a určite sa ho zúčastním aj v budúcnosti.