Tip na výlet: Hluchou dolinou cez Čičmany na sedlo Samostrel

Počas testovania hardtailu Canyon v prémiovej výbave, som absolvoval viacero výjazdov a nakoľko je tu práve daždivé obdobie, prinášame tip na trasu, ktorá je vhodná na jazdenie aj po daždi.

Druhá májová nedeľa, na rozdiel od upršanej soboty, ponúkla pekné slnečné počasie. Do lesa sa mi však po „náročnom“ víkende moc blatiť nechcelo, a preto som uvažoval nad alternatívnou trasou, ktorá by viedla pokojným lesom, mimo dosahu civilizácie, no zároveň po spevnených povrchoch.

Prepočítavam

Po chvíli „prepočítavania“, voľba cieľovej destinácie padla na turisticky hojne navštevované Čičmany, do ktorých som sa rozhodol dopracovať smerom cez Hluchú dolinu a naspäť cez sedlo Samostrel. Jedná sa síce o pomerne kopcovitú trasu s prevýšením atakujúcim 1 000 výškových metrov, no vo veľkej časti sa ide po nových asfaltových zvážniciach alebo po kamenných cestách, kde sa nemusíte obávať blatových galejí, ani keď dva dni predtým výdatne pršalo. Do kariet mi okrem iného nahráva aj zapožičaný Canyon Exceed, s ktorým je radosť šliapať kopce . Dupanie po asfalte na MTB-čku sa síce môže javiť ako monotónne, no na cestnom bicykli by som vzhľadom na kamenisté spojky nikdy nedokázal prejsť takýto pokojný okruh.


Parametre trasy:

• Vzdialenosť: 58.7 km
• Čistý čas pohybu: cca 3 hod.
• Prevýšenie: 1 073 m
• Náročnosť: stredná
• Povrch: asfalt, asfaltové a kamenisté zvážnice

Z Beluše na Zliechov zastrčenými cestami

Svoju trasu začínam v mieste svojho bydliska - v Beluši a pokračujem zadnou asfaltovou málo frekventovanou cestou do obce Visolaje. Za kostolom odbočujem vpravo a po zhruba kilometri míňam útulnú malú kaplnku ladenú do bledomodra. Pod diaľničným mostom sa pripájam na poľnú cestu, ktorou si skracujem presun po hlavnej ceste, na ktorej sa o chvíľu ocitám. Nutný presun do obce Tŕstie si moc neužívam, no po napojení na zelenú turistickú značku okolo obory už sa nálada vylepšuje. S trochou šťastia okrem pasúcich sa oviec zazriete v obore aj muflóny alebo vysokú zver.

Cesta pokračuje zo dva kilometre po rázcestie, kde ľavá odbočka smeruje do osady Riedka a pravá smerom na Mojtín, Sedlo pod Strážovom, resp. Zliechov. Volím odbočku vpravo a pokračujem smerom na Sedlo pod Strážovom. Dávam si ešte krátku pauzu na fotenie pri Kaplnke v rázcestí pod Mojtínom, pri ktorej je aj pitný prameň a lavičky na sedenie. Ideálne miesto na doplnenie energie a krátky odpočinok pred výživným päťkilometrovým stúpaním.

Hluchá dolina – miesto, kde počúvate len sami seba

Hluchá dolina je krásne pokojné údolie medzi dvomi hrebeňmi, ktorým vedie nová asfaltová zvážnica až tesne pod vrchol Sedla pod Strážovom. Pomaly zvyšujúce sa percento stúpania však dôkladne preverí vašu kondičku. Záver stúpania tvorí kamenistá cesta, ktorá vás na svojom konci odmení výhľadom na Strážov, čo je najvyšší vrch Strážovských vrchov s výškou 1 213 metrov.

Sedlo pod Strážovom je jedno veľké rázcestie, z ktorého sa dostanete na Strážov, Sokolie, Javorinu, Zliechov, Mojtín a Tŕstie. Po chvíľke na vydýchanie sa spúšťam kamenistým zjazdom do obce Zliechov. Členitú zvážnicu priebežne pretkáva tečúci prúd vody z návalových dažďov, ktorý steká z hôr do dediny. V tomto úseku sa to dá celkom slušne pustiť, no ja až tak moc po osviežujúcej sprche netúžim, a tak zahrievam kotúče pred každým prejazdom cez vodu.

Kamenistý zjazd sa postupne mení na obecnú cestu, ktorá ma vedie smerom do centra obce Zliechov, ktorá vám môže byť povedomá z plagátov na letný festival Pustohlav. Na najbližšom rázcestí odbočujem vľavo smer Prievidza a po chvíľke zjazdu, ktorý strieda opäť stúpanie, som zasa na odbočke do Čičman. Odbočujem opäť vľavo a opäť nečakane smerom hore a pomaly sa štverám do malebnej rýdzo slovenskej dediny s typicky vyzdobenými drevenicami. Náročné stúpanie našťastie strieda dlhý zjazd a ak vám nezostali sily na prišliapávanie, do dediny sa už môžete celkom v pohode spustiť a gravitácia vás zastaví až niekde pri penzióne Javorina za ceduľou uvítacej obecnej tabule.

Čičmany – miesto, kde to atmosférou priamo dýcha

Ak máte radi bryndzové halušky, určite odporúčam niektorý z miestnych penziónov alebo humno u Ondreja Gregora. Ja si vzhľadom na pokročilejšiu hodinu dávam iba pollitrovú kofolu v miestnej krčme za „ľudových“ 50 centov, vytlačím do seba jeden gél a za stáleho kochania sa miestnou architektúrou pokračujem pomaly ďalej smerom na Rajec. Približne kilometer za dedinou opäť odbočujem vľavo po žltej turistickej značke. Prichádzam k brodu, ku ktorému našťastie minulý rok pribudla aj úzka drevená lávka a pohodlne prenášam cez potok, aby som sa mohol začať driapať na sedlo Samostrel. Cestou míňam malebnú chatku, pri ktorej robím zasa jednu pamätnú momentku. Cesta na pravo vedie na Hrubú Kačku, no ja pokračujem vľavo a o odbočujem až o kúsok ďalej po žltej značke strmo hore. Dnes ďakujem vyšším inštanciám za prítomnosť dvojprevodníka a prevod 26/40, ktorý mi umožní vydupať túto stojku bez tlačenia.

Sedlo Samostrel – kvalitná stojka

Po chvíli krvopotného dupania sa ocitám v sedle, kde sa nachádza aj malá turistická útulňa. Cesta vľavo vedie na Čierny vrch a Strážov, no ja sa spúšťam dole do Priedhoria a celkom sa teším z toho, že v minulosti lesákmi zdevastovaná cesta je opäť plne prejazdná. Zjazd pripomínajúci veľký žľab ma napojí na asfaltovú zvážnicu, ktorá vedie chránenou krajinnou oblasťou so zákazom vjazdu motorových vozidiel. Harmóniu ničím nerušeného pokoja (ktorý prerezáva len zvuk západiek voľnobežky orecha), mi trochu naruší tackajúci sa turista, ktorý využíva kompletnú šírku cesty .

Priedhorie a Riedka – balzam na dušu

Okolo lezeckej skaly presvištím v 45-kilometrovej rýchlosti a dostávam sa do Priedhoria (časť obce Pružina), kde si naberám pri soche svätého vodu v neďalekom prameni a kochám sa výhľadmi na okolité skalné bralá, týčiace sa tesne nad miestnymi chalupami. Rozbieham sa smerom dole na Tŕstie s cieľom atakovať KOM na lokálnom segmente, ktorý vedie opäť novo-vyasfaltovanou malebnou dolinou do osady Riedka.


Tento úsek cesty je balzam na mestom deprimovanú dušu a dokážete ho absolvovať s prehľadom aj na cestnom alebo mestskom bicykli. Asfaltovú cestu kopíruje lesný chodník s lávkami, ktorý končí pri ďalšej prírodnej lezeckej stene. Vychádzam v mieste, kde som zhruba pred hodinou a pol odbočoval do Hluchej doliny a pokračujem opäť na Tŕsie smerom domov. Tentokrát už po hlavnej ceste v snahe ušetriť posledné sily. Moju trasu nájdete aj na tomto odkaze.

Niečo o biku, na ktorom je trasa spracovaná

Viac o biku sa môžete dozvedieť v teste: Canyon Exceed CF SLX 9.9 SL - Ponuka, aká sa neodmieta.

Pár slov na záver

Z výjazdu prichádzam domov s perfektne vyvetranou hlavou a takáto rozcvička mi dnes padla mimoriadne vhod. V pondelok je našťastie sviatok, a tak ostáva priestor aj na regeneráciu pred ďalším pracovným týždňom. Ak aj vy hľadáte alternatívnu trasu na výlet do Čičman, alebo lokalitu na nedeľné vyvetranie sa s menej zdatnými rodinnými príslušníkmi, trasa poza Tŕstie do Priedhoria a Hluchá dolina sú ideálnym miestom na načerpanie pozitívnej energie.