Rozhovor: Aleš Tajták - bikepacking či bike survival?

Ako na objavovanie niekoľko sto-kilometrov dlhých trailov, kde so sebou veziete len veci potrebné na prežitie a údržbu bicykla? Na hľadanie silných zážitkov a nových miest sme vyspovedali zakladataľa facebookovej skupiny Bike Adventures...

Aleš, mám česť ťa poznať už dlho, v podstate od vzniku AM/EN a prvých pojazdov. Dnes máme na Slovensku masu jazdcov zameraných na trailové jazdenie, ale určite je nielen pre mňa zaujímavé sledovať tvoje, trochu odlišné vnímanie. Môžeš sa trochu predstaviť čitateľom a čo ťa viedlo ku vzniku Bike Adventures?
Ahoj Peťo, čo také o mne povedať... hm, som študentom na STU v Bratislave s vášňou pre objavovanie a plánovanie zážitkov v prírode. S bikom som začal ako malé decko, v podstate som bol na bicykli nonstop. Najprv nejaké tie preteky v cross country, downhille alebo na bikroske v Košiciach, potom nejaké to enduro... Neskôr som v podstate zistil, že keď chcem stáť každý víkend na bedni, potrebujem pravidelne trénovať, no mňa ten organizovaný život vo forme tréningov a dosahovania tabuľkových výsledkov nebaví. Bohužiaľ som súťaživý typ a momentálne by som chcel začať jazdiť dlhšie preteky typu Craft 1000 Miles a podobne. Samozrejme, „naháňanie kilometrov“ pred pretekom sa nebude volať tréningom, ale len výletom. Takéto súťaže beriem ako preteky s vlastným odhodlaním.

Ku vzniku Bike Adventures ma vedie potreba ľudí oboznámiť aj s trochu iným druhom dobrodružstva na bicykli. Tak ako píšeš, trailové jazdenie sa teraz neskutočne rozbehlo, jazdia sa často hladké flowtraily, ktoré sa často čistia od lístia fukárom a podobne, na druhej strane tu prichádza zo západu nový trend horskej cyklistiky, a to je bikepacking. Jedná sa v podstate o syntézu horskej cyklistiky s minimalistickým kempingom. Niekoľko sto-kilometrov dlhé traily, kde so sebou vezieš veci potrebné na tvoje prežitie a údržbu bicykla. Plánovanie, objavovanie nových miest a silné zážitky s priateľmi v divokej prírode sú to, čo človek niekedy potrebuje zažiť.


Slovenská MTB scéna už nejaký čas sleduje tvoje výpravy. Kde všade si už bol?
Zo začiatku som chodil na klasické bikové dovolenky, jazdili sme Alpy, Gardu, ostrovy v Stredozemnom mori, Slovinsko, Poľsko a podobne. Po čase ma možno tá civilizovanosť západného sveta prestala baviť a začali sme chodiť viac na východ. Minulý rok sme s kamošom Zambom prešli cez časť Kaukazu v Gruzínsku, dali sme si neskutočné traily aj zo sedla vo výške 3 600 metrov nad morom, ktoré bolo vzdialené od civilizácie tak 2-3 dni jazdy na bicykli. Začali sme chodiť aj na Ukrajinu cez víkendy, tento rok sme dali aj 4-dňovú trasu cez pohorie Gorgany, kde som nad plánovaním strávil dosť času, keďže väčšina trasy nie je značená a človek o tom nenájde skoro žiadne info. Pred mesiacom sme sa s kamošom Mišom vrátili z bikepackingu v Kyrgyzstane (viď video Bikepacking v Kyrgyzstane), kde sme zažili aj krízu z nadmorskej výšky a spoznali trošku rozľahlejšiu prírodu.

Samozrejme, často jazdíme cez víkendy na Slovensku, je tu neskutočné množstvo možností na viacdňové trasy mimo civilizácie, napr. moja srdcovka - Slovenské rudohorie.


Človek musí byť asi pri takýchto dobrodružstvách pripravený na všetko. Určite máš nejaké zaujímavé historky z terénu...
Určite rád spomínam na zjazd zo sedla Atsunta v Gruzínsku, kde ku nám v polovici zjazdu prichádza miestny bača, ktorý už z diaľky na nás kričí. Vreskot znel dosť agresívne, no keď sa približuje, zisťujeme, že je neškodný a niečo už vypil. Agresívny krik sa mení na zúfalé prosenie, ruky v modlitebnej polohe. Vychádza z neho, že nemá s kým vypiť. Bolo asi 10 hodín dopoludnia a my sme mali pred sebou ešte riadne dlhú cestu po singletracku v strmom traverze, kde by pád znamenal najskôr koniec. Nakoniec sme pozvanie museli odmietnuť a my aj on sme so sklonenými hlavami pokračovali v náplni dňa.

Napríklad taká naša klasika, s otcom od detstva v lesoch blúdime, teda teraz už nie tak často, no kedysi dávno, keď sa o osobných navigáciach nikomu nesnilo, sme blúdili každý výlet v novom teréne. Tento rok na jar som urobil „bikepackingstretko“ pre kamošov, kde sme išli viacdňovú trasu cez Slovenské rudohorie. Prvú noc sme mali spať na útulni, no po ceste na útulňu sme sa odpojili od otca a kamoša (naša chyba), s tým, že určite trafia. Prichádza tma, nám to na útulňu trvalo ešte tak hodinku po tme. Signál bohužiaľ nebol, tak sme na každú križovatku urobili obrovskú šípku z guľatiny, ktorá odpočívala pri ceste, nech náhodou nezablúdia. Je už dve hodiny tma a otec mi volá niekde z pod Fabovej hole, že kadiaľ sme to išli (opisované miesto sme ani zďaleka nespoznali)... Pred polnocou prichádzajú na útulňu s úsmevom na tvári, po dvoch hodinách blúdenia v mrazoch zistili, že v batohu mal otec Garmina... Pri spoločnej debate a popíjaní borovičky sa ich pýtam, že prečo nenasledovali obrovské šípky na križovatkách. Odpoveď bola, že žiadne šípky si nevšimli, ale sem tam bolo na cestách nejaké drevo, ktoré pekne odpratali . Takže nabudúce ich už radšej pekne počkáme.


Čo vlastne na takú výpravu berieš? Predsa len, bikovanie trochu obmedzuje množstvo nákladu a jeho váhu...
Väčšinu výbavy balím na bicykel na beznosičové brašne, vychytávka posledných rokov - pre mňa neoddeliteľná súčasť skoro každého viacdňového výletu. Čím má človek na chrbte menej nákladu, tým neskôr prídu problémy a bolesti s tým spojené. Samozrejme, niekedy, keď človek vie, že bude 30% z trasy tlačiť bike, zoberie batoh a prehodí si na tlačenie ťažké veci do batohu. Základný servis, veci na spanie (niekedy aj stan), potraviny, mapy, svetlo, navigácia a oblečenie vzhľadom na počasie. Veľa ľudí má predsudky voči nabaleným bicyklom a myslí si, že to v teréne musí byť strašné. Je to vec zvyku, trvá to tak jeden deň, kým si človek zvykne, na počudovanie sa s rozumne nabaleným bicyklom dajú prejsť dosť technické traily.

Aký je na takéto túry najvhodnejší bike a prečo?
Určite by som bikepacking najprv odporučil skúsiť na vlastnom bicykli, ktorý doma vlastníte. V podstate do rôznych terénov je vhodný iný typ bicykla a každý jazdec má svoje špecifické predstavy, čo od bicykla očakáva, či je to komfort, prejazdnosť terénom, respektíve rýchlosť. Na ťažší terén, respektíve na taký skutočne adventurebiking, je vhodný bicykel na pluskových kolesách resp. fatbike, kde hrozí, že nie vždy nájdeme singletrack alebo lesnú cestu. Na bikepacking u nás stačí klasické mtb, ale netreba zabúdať na pohodlnú geometriu, materiál, najlepšie oceľ alebo titán vzhľadom na vlastnosti materiálu a odolnosť, ako celok by mal byť bicykel jednoduchý, ľahko opraviteľný. Ja osobne používam hardtail z lepšej ocele s trailovou geometriou, výšku riadítok mám nastavenú cca ako výšku sedadla, pre pohodlný posed na dlhšie kilometre. Ďalšiu sezónu budem jazdiť dva páry kolies, a to pluskové 27,5 a klasické 29, podľa terénu v akom sa budem nachádzať.


Ako vnímaš výpravy vo vzťahu k počasiu a klimatickým odlišnostiam? Predsa len, nie je to jednodňovka, keď napríklad komplet zmokneš a nie si zrovna pred cieľom, tak to môže mať zlé následky...
Túto otázku nejako neriešime, vhodný výber oblečenia je kľúčový - keď to inak nejde a musíme dôjsť na plánované miesto, tak sa proste zatneme a dáme to. V cyklistickej sezóne človek prežije, ak jazdí v našich končinách. Napríklad tento rok na Ukrajine nám v pralese celý deň totálne lialo, celý mokrý musíš šliapať v blate v neznámom teréne, časový sklz bol oproti plánu cca 5 hodín a prehadzuješ bicykel cez obrovské padnuté stromy. Vtedy môj 16-ročný bratranec dostal záchvat smiechu, asi to bolo zo zúfalstva, tak sme sa nasmiali. Najväčšia hrozba je nadmorská výška, na to si naozaj treba dávať pozor vo vysokých pohoriach. Samozrejmosť je prispôsobiť štýl jazdy, aj menej zlý pád môže mať fatálne následky v divočine, kde sa nedovoláš nikde.


V podstate fungujete prostredníctvom facebookovej skupiny Bike Adventures, ale stretol som sa s tvojimi článkami na viacerých weboch. Spolupracuješ s nejakou konkrétnou stránkou?
Prispievam na stránku bikepacking.cz, ktorá je zameraná vyslovene na bikepacking - nájdete tam väčšinu mojich výletov z minulého roka. Písal som aj na vašu stránku o bikepackingu v pohorí Gorgany na Ukrajine. Minulý týždeň mi vyšiel report z trasy v Gorganoch na najväčšom bikepackingovom portáli na svete - bikepacking.com. Z výletov často robím aj amatérske zábery, ktoré zostrihám a plnia hlavne pre mňa účel spomienky s tým, že ich hodím aj na môj YouTube kanál a rovnako facebooková stránka Bike Adventures funguje ako nejaká malá prezentácia našich výletov.


Máš stálych parťákov na výpravy alebo sa môže prihlásiť hocikto?
Som veľmi rád, že sa stále nájde nejaký parťák, ktorý so mnou zdieľa zážitky v prírode. Sem-tam sa pridá aj môj otec, ktorý ma 57 rokov, čiže vek nie je výhovorka. Na budúci rok chcem urobiť na jar stretnutie pre priaznivcov bikepackingu v Slovenskom rudohorí, takže pozvaný je každý. Takisto na facebooku som založil skupinu, kde sa môžeme dohodnúť na spoločných výjazdoch.

Kam by si chcel ešte na dvoch kolesách zavítať?
V blízkej budúcnosti by som chcel preskúmať hlavne ukrajinské pohraničie s Rumunskom a pokračovať v Gorganských horách, kým to celé nevyrúbu. Pobicyklovať v Rumunsku cez predĺžené víkendy, možno nejaké Estónsko resp. Highland Trail v Škótsku, nakoľko po škole už nebudem mať najbližšie roky čas na nejakú Áziu a podobne. Určite chcem zavítať s bicyklom do BC a USA, kde by som chcel prejsť tak ako najznámejšie traily ako Colorado Trail alebo novovznikajúci Oregon TimberTrail, tak aj nájsť nejakú novú komplexnú trasu na severe Kanady - no to je ešte otázka času .


V mene „MTBIKERákov“ ďakujem, že si si našiel trochu času na rozhovor a želám veľa šťastia na potulkách, určite je na takých výpravách potrebné .