Tip na výlet: Zimný výjazd na Zelené pleso vo Vysokých Tatrách

Do Tatier sa dá ísť aj na bicykli a nielen v lete a práve trasa pri Chate na Zelenom plese je jedna z tých, ktoré sa oplatí spoznať.

Výjazd na Zelené pleso, moja možno najčastejšie absolvovaná trasa v Tatrách. Jazdím tam približne tak často ako Bratislavčania na Biely Kríž, toho roku 9 ráz. Tento môj výjazd z 27. 12. môžem nazvať rozlúčkou so sezónou 2017. V najbližších dňoch má v Tatrách nasnežiť a podmienky sa mi trochu sťažia. Niežeby mi vadilo, keď nasneží, kto ma pozná z témy fotky z výjazdov vie, že sa zime a snehu nevyhýbam, skôr naopak. No po výdatnejšom snežení to trochu potrvá, kým mi to turisti vyšľapú, teda, ak nechcem často zosadať z biku a kráčať vedľa neho.


Asfaltový úvod

Je pár minút po ôsmej ráno a ja vyrážam. Som z Kežmarku, čiže na začiatok trocha asfaltu do obce Mlynčeky. Jediné, čo je na tomto začiatku pekné, je pohľad na panorámu Tatier s dominantným "Lomničákom". Po asfalte to pokračuje aj ďalej na Kežmarské Žľaby po modrej cykloznačke, len už to je bez premávky, ak nerátam lesníkov.

Začiatok od Bielej vody trocha zľadovatený, no potom paráda. Od parkoviska začína žltá TZ, ktorá stúpa až k chate na Zelenom plese. Teplota na nule, otepleniu v posledných dňoch sa nevyhli ani Tatry. Trochu sa rozopnem, nech sa zbytočne nepotím a môžem naberať výškové metre.


To oteplenie spôsobilo samozrejme aj úbytok snehu, ale v noci mrzne, a tak začiatok striedal sneh, občasné kamene a, samozrejme, nechýbal ľad. Ten sa dá obísť po kraji alebo pre istotu vedľa biku. Hroty alebo hrubšie zimné plášte by ste na mojom biku hľadali zbytočne. Jazdím momentálne kombináciu Rocket Ron vpredu a vzadu Wild Grip od Michelinu, oba v rozmere 2,1. Na pohľady turistov som si už pri zimnom jazdení v Tatrách zvykol, niektorí krútia hlavou, iní ma zase obdivujú. Už si ma aj fotili a stretol som sa aj s potleskom od anglických turistov.


Vráťme sa k výjazdu. Trocha ľadu som ešte musel pretrpieť v okolí rázcestia nad Matliarmi, kde sa ľad dobre obchádza. Prežiť tento úsek bez pádu a môže sa veselo šliapať do pedálov po Šalviový prameň. Slnko naberá na intenzite a mne začína byť dosť teplo. Ďalší zľadovatený úsek čaká kúsok za Šalviákom na stúpajúcej zákrute. Ono, v tomto krátkom úseku je ľad takmer stále, v lete tam tečie voda. Schádzam pre istotu z biku a strihnem si to priamo pomedzi stromy. Ďalej už zľadovatené úseky riešiť nemusím. Na chodníku je pekne tvrdý sneh, výšľapaný od turistov. Proste, radosť jazdiť. Snehu je tu hodne, miestami ledva vidno kosodrevinu a začína byť aj dosť veterno. Po necelých dvoch hodinách jazdy sa dostávam k chate, kde ma už víta chatársky pes, vždy príde pozrieť turistov a občas aj odprevadí až k chate. Dám si menšiu pauzu, nejaké to foto nesmie chýbať, ako keby som zo Zeleného plesa ich mal málo. Na občerstvenie mám 2 banány, čaj mi už trocha vychladol, a tak si len trocha odpijem a môže sa ísť dole.


Super zjazd

Je zhruba 10:40 a ja vyrážam dole. Prvé desiatky metrov sú trocha úzke, potom už paráda. Plášte ako tak držia na snehu, ale na väčšiu istotu by to chcelo niečo hrubšie, a tak si strážim rýchlosť s maximami okolo 35. Išlo by to aj viac, ale nechcem sa váľať po snehu. Spomínam si, že neraz som si to tu valil aj 45 km/h, no pádu sa potom nevyhnem. Ale do mäkkého sa padá dobre. Na otvorených miestach je dosť veterno a onedlho sa dostávam do pásma lesa, kde už to je fajn. Zákrutu pri Šalviáku opäť obchádzam na pešo. Hneď za šalviákom stretávam väčšiu skupinu turistov, jeden z nich si ma fotí, asi bikera v zime v Tatrách ešte nevidel. Okolo rázcestia nad Matliarmi a následný zjazd od tohto miesta samozrejme opatrne, ak nerobím prudké pohyby a zbytočne prudko nebrzdím, dá sa to aj po zľadovatenom snehu. Kde je čistý ľad, tak to radšej obídem, ako sa len dá. Pád na tvrdý ľad nechcem zažiť. Asfaltový zjazd od Kežmarských Žľabov (lepšie sa ide v zime, ak je to pod snehom) ako za mierneho mrholenia. Ono, jazda po snehu ma tú výhodu, že nezablatíte seba a ani bike. Po oteplení je na podhorí trochu mokro, a tak celkom čistý domov neprídem.


Úplne iný zážitok ako v lete

Čo na záver, kto to pozná len v lete po tých kameňoch, určite treba skúsiť aj po snehu. Je to úplne iný zážitok. A kto nebol vôbec, tak môžem len odporučiť. Ale v zime v Tatrách platí, že opatrnosti nie je nikdy dosť, tak kto to poriadne nepozná, tak radšej opatrne.

Je to môj prvý článok, trochu som sa rozpísal viac ako som si myslel, tak snáď som vás neunudil .
report_problem Našiel si v texte chybu?
Glevo 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Čo sa dá zažiť pri zimnom jazdení v Tatrách?

Čo sa dá zažiť pri zimnom jazdení v Tatrách?

Glevo, zima a bike – to je kombinácia, ktorá ide k sebe. Kde momentálne najčastejšie jazdím, čo ma zima naučila a ako sa pripraviť na zimné jazdenie?
Málo času na bike alebo moje krátke tatranské jazdy

Málo času na bike alebo moje krátke tatranské jazdy

Čo je krátky výjazd? Pre každého môže byť tento časový interval iný. Hodinka, dve. Kto je zvyknutý na dlhé jazdy, môže mu byť málo aj 4 hodiny v sedle. V mojom prípade je to všetko pod 3 hodiny.
Peru - prechod cez bikepackingový klenot (3. časť)

Peru - prechod cez bikepackingový klenot (3. časť)

Posledná časť príbehu o prechode cez peruánsku divočinu, ktorý sa odohráva vysoko nad hladinou mora.
keyboard_arrow_up