Tip na výlet: Magický Spiš

Objavte Spiš, kde renesančné mestá, stredoveké hrady a panoráma Tatier tvoria jednu veľkolepú mozaiku. Sadnite na bike a nechajte sa viesť cestami, ktoré poznajú len miestni.

Spiš je veľmi pestrý región – historicky, demograficky i krajinársky. K dnešnej podobe ho modelovali popri Slovákoch Karpatskí Nemci (baníci, remeselníci a obchod), Maďari (šľachta), Židia (obchod a financie), Rómovia (zdatní remeselníci a kočovníci), Gorali (správcovia hôr a hraníc).

Výsledkom sú goticko–renesančné mestá, banícke obce a osady v Rudohorí, Spišský hrad, Immaculaty, Spišská Kapitula, Červený Kláštor, zamagurské lazy, Ždiar, Lendak, kráľovské mestá…

No a pre nás, cyklistov a turistov, sú tu štyri národné parky a k tomu ešte výrazné a rázovité horské a podhorské oblasti. Tak si vyberte: Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Belianske Tatry, Slovenský raj, Pieniny, Zamagurie, Spišská Magura, Branisko, Kozie chrbty, Levočské vrchy, Ľubovnianska vrchovina…

Sen turistov aj cyklistov

Dá sa tu jazdiť všetko: cesta, MTB, gravel, strmé výšľapy, dlhé kopce, poľné cesty na horských lúkach s úžasnými výhľadmi, hlboké lesy, parádne hrebene… Ale tiež sa dajú robiť rodinné a poznávacie výlety.

A ak sa už raz budete v Tatrách cítiť trochu preťažení masívnym turistickým ruchom, mám tu jeden typ pre MTB, prípadne gravel. Nie príliš ťažký, ale ani nie ľahký. Vedie hlavne po poľných a lesných cestách Popradskej kotliny, ktoré nebudete hľadať na mapách, keď nie ste miestni.

Avšak cesty sú prehľadné a určite sa nestratíte. Obce a mestečká sú malebné (nebojte sa, nie je ich priveľa), výhľady sú neskutočné a nad všetkým kraľujú štíty Tatier. Tak poďme na to.

Aby ste mohli sledovať náš cestopis, pripájam odkaz na výjazd. A ešte poznámka na úvod – do fotografií z výjazdu sú doplnené aj fotky z archívu, preto je občas v Tatrách letný sneh a modrú oblohu vystriedajú oblaky.

Kam sme sa vybrali my

My sme s manželkou vyrazili na našich horských bicykloch z miestnej časti Poprad-Veľká, ale začať sa dá kdekoľvek v Poprade. Ak prídete autom, ideálne je zaparkovať pri kúpalisku Aquacity, kde sa dá na bezplatnom parkovisku vždy nájsť voľné miesto.

Aquacity leží medzi centrom Popradu a Spišskou Sobotou, ktorá je čoby kameňom dohodil. A verte, že stojí za obhliadku. Ale keďže nie je cieľom nášho výletu, tak len pripájam odkaz.


Cesta nás vedie do miestnej časti Stráže. Táto miestna časť bola v minulosti, podobne ako Veľká a Spišská Sobota samostatným mestom. Stráže sú na vyvýšenine a v stredoveku tu boli na námestí, okrem kláštora, postavené strážnice, z ktorých bol strategický výhľad na celú Popradskú kotlinu. Takže pekne do kopca, okolo poslednej dochovanej strážnice a cintorína až tam, kde sa končí asfalt – a to na dlhú dobu.


Začína sa séria poľných ciest síce bez značenia, ale s mapou v mobile sa nemáte kde stratiť. Prejdeme popod diaľnicu a za ďalšie dva kilometre prechádzame cez Úsvit. Na zelenej lúke uprostred polí a pastvín tam pred približne 70 rokmi vzniklo poľnohospodárske družstvo podľa vzoru sovietskeho kolchozu.

Dolinka zvádza k vysokej rýchlosti, avšak pribrzdi a rozhliadni sa – stojí to za to.

Okrem samotného poľnohospodárskeho dvora tam komunisti postavili pre jeho zamestnancov aj zopár obytných domov, v ktorých bývalo niekoľko desiatok ľudí, prevažne pracovníkov družstva. Vzorový projekt sa síce s nežnou revolúciou rozsypal, vlastne sa rozsypal už dávno predtým, ale život aj tu ide ďalej.

Samotné družstvo obchádzame z ľavej strany, aj keď sa do poslednej chvíle zdá, že tade cesta nevedie. Krajina je tu zvlnená a otvorená, väčšinou polia a malé lesíky. A taký je vlastne celý trojuholník vytýčený Popradom, Abrahámovcami a Kežmarkom. Radosť jazdiť, keď je pekne, oštara, keď fúka, Na každej vyvýšenine sa oplatí obzrieť sa dozadu a pokochať sa majestátom Vysokých Tatier a Kráľovej hole.


Štrkovka sa zmení na ujazdenú hlinitú cestu, prekonáme potôčik a náhle stojíme nad obcou Vlková. Les nad ňou je západný výbežok Levočských vrchov. Svižný zjazd do centra obce je vystriedaný strmým výšľapom, sledujúc značenú cyklotrasu, okolo kostola po rozbitej asfaltovej ceste-neceste. Tá sa mení na štrkovku, ktorá sa hadí lesom smerom na východ po okraji Levočských vrchov.


Neskôr sa skrúti ostro na sever a keď sa les skončí, otvára sa pred nami malebné údolie. Snáď práve toto údolie, ktoré vedie až do Vrbova, mi vnuklo myšlienku podeliť sa s vami prostredníctvom článku s krásami Spiša.

Do malebnej prírody s výhľadom na vzdialenú hradbu Vysokých Tatier náhle len prebleskne, neskôr sa zjavuje čím ďalej častejšie, gotická kostolná veža vo Vrbove. Dolinka zvádza k vysokej rýchlosti, avšak pribrzdi a rozhliadni sa – stojí to za to.

História všade navôkol

Vrbov – dnes obec, v minulosti jedno zo spišských miest, ktoré boli dané do zálohu poľským kráľom za štyri tony striebra na 360 rokov. Zdá sa, že poľskí i uhorskí králi netrpeli stratou pamäti,

Stred mesta/obce uchováva ešte dosť niekoľko-storočných kamenných nemeckých meštianskych domov. Bohužiaľ tie najkrajšie sú už zrovnané so zemou. Dominantnou pamiatkou je rímskokatolícky kostol sv. Serváca (áno, jeden zo zamrznutých mužov) z 13. storočia, pri ktorom stojí renesančná murovaná zvonica. Renesančné zvonice sú jedným zo špecifík Spiša a nájdeme ich v skoro každom z miest bývalej Provincie trinástich spišských miest.


Dnes je veľkým lákadlom geotermálne kúpalisko. Počas celého roka tu môžete zregenerovať svoje telo po náročnom cyklovýlete v bazénoch s geotermálnou vodou s obsahom minerálnych látok dôležitých pre ľudský organizmus. A to aj v zime v horúcich vonkajších bazénoch. Voda je liečivá najmä pre pohybový aparát.

Kežmarský a Lomnický štít sú kráľmi horizontu a spoľahlivo nám ukazujú cestu.

Medzi Vrbovom a Kežmarkom je asfaltový cyklochodník, ktorý je vedený cez úplne oblý kopec s názvom Ostrá skala. Neviem, ako túto časť opísať. Snáď len, že vždy ma tu uchvátila scenéria s dominantou Lomnického a Kežmarského štítu a tiež výhľad na, pod nohami ležiace, historické mestá Ľubica a Kežmarok.

Do Kežmarku zletíme z kopca ako blesk a novšími ulicami sa prepletieme do centra kedysi slobodného kráľovského mesta. Dnes je Spiš skôr zaostalý, kedysi patril medzi veľmi bohaté regióny, a s chuťou sa oň naťahovalo Poľsko s Uhorskom.

V Kežmarku sa oplatí urobiť aspoň okružnú jazdu cez námestie, mestský hrad a cez uličky okolo Baziliky Povýšenia Svätého kríža. V bohatej histórii Kežmarku je zaznamenaná aj stať o zásadnej úlohe Kežmarku v objavovaní a sprístupňovaní Vysokých Tatier, keď prvý známy turistický výlet do slovenských veľhôr podnikla kežmarská hradná pani Beata Laska v roku 1565. Za to (rozumej za trest) bola svojim manželom potrestaná zamurovaním až do smrti do veže mestského hradu.

Praktická rada, v Kežmarku si doplňte pitný režim.

Druhá tvár Spiša

Doteraz sme boli na tom historickom Spiši s gotickými kostolmi a renesančnými mestskými domami a zvonicami. Teraz preskúmame trochu iný Spiš. Vyrážame smerom na Tatry. Po asfalke sa presunieme do obce Malý Slavkov.

Keď som tade išiel po prvýkrát hádam pred štyridsiatimi rokmi, ostal som omráčený stáť pred horným koncom dediny. Áno, rómsky koniec. Zbúchané malinké drevenice s plechovou strechou, dym, špina, nepríjemný odór. Na ceste veľa sklených črepov, cesta poprehrádzaná šnúrami – to deti hrali tenis s drevenými lopárikmi. A polodivé psy. Obraz krutej chudoby, ako z knihy Čenkovej deti. Aj toto bol a na mnohých miestach ešte stále je Spiš.

Dnes sa teším z toho, ako sa situácia zmenila. Chlapi poväčšine pracujú, dokonca aj vedú stavebné firmy, stoja tu nové moderné domy, je tu pomerne čisto. A žiadne črepiny na ceste.


Pokračujeme po značenej cyklotrase rovno oproti Kežmarskému a Lomnickému štítu. Predhorie Tatier ukazuje prívetivú tvár svojimi kvitnúcimi lúkami a mladými lesmi. Zakrátko prekročíme hranicu Tatranského národného parku. Kráľmi horizontu sú Kežmarský a Lomnický štít a spoľahlivo nám ukazujú cestu.

Povyše dôjdeme na spleť asfaltových lesných ciest, ktoré sú čerstvo vybavené novým asfaltom. Je to príjemný oddych po nedávnych „vytriasačkách“, aj keď treba povedať, že trošku do kopca.


Ďalším cieľom je Tatranská Lomnica. Najmä v lete a vo vrcholnej zime je to územie turisticky veľmi preťažené a tak sa tu ani dlho nezdržiavame. Dalo by sa pokračovať ďalej po Ceste Slobody, ale sme horskí cyklisti a rušné cesty plné áut radšej nechávame bokom. Značená cyklotrasa nás prevedie do Starej Lesnej, potom neznačená poľná cesta do Mlynice. A prečo tade rád chodím? Fotka snáď hovorí za všetko.


Stará Mlynica má ešte stále pár historických kamenných domov v jadre obce, ktoré pamätajú niekoľko storočí. Za zmienku stojí aj gotický kostol s veľmi netypicky ukončenou vežou. Mlynica bola nemecká obec a po druhej svetovej vojne, keď nemecké obyvateľstvo bolo násilne vysídlené, ostala takmer opustená.

Postupne sa sem sťahovalo slovenské obyvateľstvo, najmä bezzemkovia zo širšieho okolia. Strata historickej pamäte a tradície premenila dnes obec na ryžovisko „developerov“ a Mlynica sa dosť neorganicky rozrástla.


Po okresnej asfalte sa dostaneme do Veľkého Slavkova. Leží na ceste, ktorá priamo prepája Vysoké Tatry s Popradom, miestnou časťou Veľká. My sa však ešte chceme trochu povoziť a vychutnať si čaro podhorských lúk s dokonalou panorámou Tatier. Pokračujeme teda po neznačených poľných cestách na západ.

Prejdeme cez koľajnice električky, za priechodom odbočíme vľavo na lúčnu cestu. Po pár sto metroch sa pripojíme na štrkovú poľnú cestu a pokračujeme na západ. Držíme sa tejto cesty, a tak sa nie je kde stratiť. Prejdeme nadjazdom ponad cestu do Tatier.

Zdá sa mi, že vodiči áut pod nami nám závidia našu pohodu a náš prvotriedny výhľad. Ešte jeden brod cez Červený potok, ktorého voda má skutočne načervenalý odtieň a pohodlná poľná cesta nás dovedie k letiskovej dráhe a miestnej farme. Tu si doprajeme rozlúčkový pohľad na šíru zvlnenú rovinu, korunovanú oblúkom Tatier.


Áno, Tatry sú najmenšie veľhory sveta a z tohto miesta ich vidieť vlastne celé. Napravo Belanky (Belianske Tatry), potom nasledujú dominantné kopce Kežmarák, Lomničák, Slavkovský, Gerlach, Končistá, Tupá, Satan. Pozorné oko si všimne aj Solisko a na konci ešte Kriváň. Tatry sú síce rozlohou malinké, ale zato sú z tohto miesta ako na dlani.

Farmu obídeme zľava, kde pre psíčkarov a cyklistov nechali ohradenú cestu. Pomedzi pasúce sa kone a popod diaľnicu prídeme k frekventovanej ceste, ktorú s náležitou opatrnosťou prekročíme. Po mostnom telese prejdeme ponad Velický potok a sme medzi domami vo Veľkej.

Vlastne sme doma, ale pre vás na záver ešte trochu cestopisu. Veľká bola historicky samostatné mesto a to veľmi bohaté, so zmiešaným obyvateľstvom slovensko-nemecko-maďarským. Z okolitých miest mala najväčší chotár, bol tu mlyn a papiereň a vôbec bola lídrom v remeselných inováciách a školstve.

Veľkú úlohu hrala pri rozvoji turizmu, treba spomenúť elektrický omnibus, ktorý vozil turistov z miestnych ubytovní do Starého Smokovca. Tiež hodno zmieniť aj lekárnika Aurela Viliama Scherfela, nadšeného propagátora Tatier, ktorý tu založil botanickú záhradu s tatranskou kvetenou a rastlinstvom.

Ale, nechcem vás na smrť unudiť, na Wikipédii sa toho dá nájsť oveľa viac. Vo Veľkej je niekoľko možností dobre sa najesť, prípadne dať si zaslúžený zlatistý chladivý nápoj.

Ak som vás inšpiroval k potulkám po malebnom Spiši, tak som splnil úlohu, ktorú som si vytýčil. Dúfam, že sa tu niekde niekedy stretneme, priatelia. A aby som vás poriadne navnadil, tak pre istotu pridávam galériu fotografií z okolia výletu.

Parametre výjazdu

• Vzdialenosť: 59,5 km
• Nastúpané: 707 m
• Čas: cca 4 hodiny, plus nejakú hodinku na site seeing tour
• Povrch: 90 % mimo asfalt
• Mapa a GPX: sekcia Aktivity