branomelis ak si najdem niekedy cas, mozem sa zo zvedavosti na to kuknut, takto len teraz v skratke:
jedna sa o uplne normalny jav - adsorpcia - inak povedane, ked sa ti molekuly niecoho prichytia na nejaky povrch. Toto sa casto popisuje velmi klasickymi (ziadna kvantovka) formulaciami, nieco velmi podobne pritazlivosti/odpudivosti elektrickych nabojov, gravitacia, len s troska inymi rovnickami a konstantami...
V tomto pripade je to adsorpcia z plynnej fazy - vzduchu - kde maju molekuly (N2, O2, CO2, H2O,...) velmi vela pohybovej energie (teplota) a vela miesta na svoj zivot --> tieto molekuly sa hybu rychlo
(nechce sa mi pocitat, tak google hovori ze pri ~izbovej teplote ma O2 peak na ~400m/s) a na velke vzdialenosti (
~60nm=60*10^-9metra pri 1bar a len rychlo cca spocitane 6nm pri 10baroch) kym narazia na nejaku dalsiu molekulu a zrazia sa.
Teraz si ale vezmi priklad rovneho povrchu, napr. sklo, a vodnu paru adsorbujucu sa na tento povrch (zahmlene/zarosene okna). Ked je uz voda na skle a nema z neho odist, tak sa moze hybat len v 2 smeroch - v rovine skla. Keby to bolo tak, ze cela pohybova energia vody pri prechode "zo vzduchu" na "sklo" jej zostane zachovana, tak by po skle lietala omnoho rychlejsie (pretoze 3-tia, z-tova zlozka energie ktoru ma v priestore, by sa musela presunut na zvysne 2 zlozky, x+y, na skle). Ovsem, v realite je to tak, ze ta voda je tam "brzdena" pocas toho ako sa adsorbuje, a ano, bude sa hybat aj na povrchu, ale omnoho pomalsie, a zvysok svojej energie premeni na napr. svoju vlastnu vibraciu na povrchu, alebo odovzda povrchu v ktorom sa rozlozi po celej strukture.
No a tuna nastava ta vtipna vec/vysvetlenie - adsorpcia je teda pritazliva silova interakcia medzi atomami povrchu a adsorbovanym atomom/molekulou --> adsorbovane molekuly su casto velmi dobre drzane na 1 mieste povrchu dlhu dobu. A teda, kedze sa malo hybu, tak velmi blizko nich sa mozu adsorbovat dalsie atomy/molekuly.... V praxi mozes mat/mas povrchy a adsorbenty, kde adsorb. atomy/molekuly su od seba vzdialene jednotky atomov, cize radovo niekolko malo angstromov =
10^-10m - a vidis, toto teraz porovnaj s 6* alebo 60*10^-9m = 60-600*10^-10m --> radovo mozes mat adsorbovane molekuly desiatky-az-stovky krat blizsie k sebe ako ked su v plynnej faze pri 1-10baroch. No a potom su ovsem este dalsie smakovky, akoze ze zvacsa mozes adsorbovat niekolko vrstiev na seba - nie len 1 vrstvu, ale trebars 2,3,4.
No ale este sme neskoncili - pre zjednodusenie, si predstav ze tie povrchy kam sa adsorbuju, su len rovne plane. Lenze usporiadane tesne jedna nad druhu - a pod tesne mam na mysli nieco na urovni jednotiek nm a menej - cize urcite menej ako vyssie spominana volna draha molekul vzduchu pri 1-10baroch. A kazdy povrch mozes obsadzovat z 2 stran.
A navyse aj priestor medzi povrchmi budu vyplnat nejake tie neadsorbovane molekuly, ak sa tam este zmestia
.
edit: a aby bolo jasne/explicitne - ja netvrdim ze dana vec ma zmysel - cela pointa mojich predoslych prispevkov bolo ze fyzikalne to mozne je, otazne je ako je to "relevantne" a "rozumne"
Tiez mam vlastny nazor na "rozumnost" veci ako AB alebo CS a len si tukam na celo ked si predstavujem ako nejaky vikendovy mamil s najazdom 10km/mesiac bude hovorit o neskutocnom zlepseni po vymene 10 lozisk za CS za 1000€. Ale nebudem tvrdit, ze za dost specifickych podmienok nepoda CS lozisko lepsi vysledok ako ine kvalitne lozisko.