Čítajúc obľúbený National Geographic (januárové číslo 2013), ma veľmi upútala jedna strana a na nej veta: „Climbing is akin to love. It´s hard to explain; we endure pain for the joy that comes with discovering ourselves and the planet.“
Stranu som oskenoval a dal do prílohy. Pretože slová Cory Richardsa platia pre všetky výstupy, vrátane cyklovrcholov :)

Prílohy:

climbing.jpg
climbing.jpg 482.22 KiB thumb_up0thumb_down

15.01.2013 - 21:24:44
00
Viete, že cyklovrchol Kojšovská hoľa je princezná hôľ? :)
18.01.2013 - 13:04:57
00
Ako obvykle - pekne napisane a pekne fotky. Kalap dole!
18.01.2013 - 13:14:52
00
Vďaka Pišta. Za ten kalap dole asi ešte dnes pridám cyklovrchol 31 :)
18.01.2013 - 13:28:27
00
Ja tu radsej nic nepisem, lebo by som musel stale davat ctrl+c a ctrl+v na "parada a krasa Karol". :D Som zvedavy na 31ku.
18.01.2013 - 18:01:25
00
Dlho očakávaná 31ka je tu :D. Relatívne nenáročný cyklovrchol, ktorý však pre bajkerov - vychutnávačov predstavuje ozajstný bonbónik :)

MARDUŇA 874 m, pohorie: Bachureň - cyklovrchol 31

Marduňa je nenápadný kopec, ležiaci na hlavnom hrebeni menšieho východoslovenského pohoria Bachureň. Hrebeň má tvar nepravidelnej podkovy obrátenej smerom na východ, jeho celková dĺžka je cca 27 km. Marduňa sa nachádza zhruba v strede severnej časti hrebeňa, ktorá je zväčša zarastená s ojedinelými lúkami. Severné a južné svahy Mardune sú pomerne strmé, v smere západ -východ sa tiahne zvlnený hlavný hrebeň.

Samotný vrchol je odlesnený a pomerne plochý. Je na ňom umiestnený veľký 10 metrov vysoký drevený kríž, ktorý je vsadený do mohutného kamenného podstavca (postavený bol v roku 2000 veriacimi z podhorskej obce Rožkovany). Pod krížom je vkusne upravená plocha s kamienkami, kamenný oltár a lavičky. Na vrchole, ktorý má mimoriadny duchovný náboj, sa konajú pravidelné septembrové púte. Vľavo od kríža je na tyči umiestnená veľmi zaujímavá unikátna skrinka (v podobe striešky na samostatnej tyči), v ktorej je umiestnená vrcholová kniha. Z vrcholu sú veľmi pekné východné výhľady, ako na dlani vidno celé pohorie Čergov od najvyššieho Minčola cez druhú Veľkú Javorinu až po rázsochu Lysú. Pod Čergovom sa vyníma reťazec kopčekov bradlového pásma. Na západ sú výhľady obmedzené porastom, vidieť časť Levočských vrchov.

Na vrchol je prístup po hrebeňovej ceste z dvoch strán: od východu zo sedla pod Marduňou (vzdialenosť 1,1 km) a od západu zo sedla pod Kohútom (vzdialenosť 4,2 km).
Do sedla po Marduňou (751 m) je najkrajší prístup po hrebeňovke od sedla pod Bachurňou. Ďalšie možnosti výstupu sú od severu z Dubovice (žltá značka; 3,7 km;, prevýšenie 332 m), z Rožkovian (4,7 km; prevýšenie 382 m) alebo od juhu z Renčišova (žltá značka; 1,5 km, +141 m).
Do sedla pod Kohútom (684 m) je najkrajší prístup po hrebeni zo Sabinova (modrá značka; 6,5 km, prevýšenie +390 m). Ďalšie možnosti sú z Jakubovej Vole (severná žltá značka; 4,3 km; + 300 m) a z Uzovských Peklian pod sedlo na odbočku vľavo (južná žltá značka; 2,2 km, +260 m).

Marduňa sa nachádza na hrebeňovej ceste vedúcej pohoriami Branisko a Bachureň. Znalci a fajnšmekri ju považujú za jednu z najkrajších MTB trás na Slovensku. Nejaké fotky z trasy a článok k trase.

Jednou vetou: Kopec s pekným výhľadom a magickou vrcholovou atmosférou, ležiaci na jednej z najkrajších „cyklohrebeňoviek“ Slovenska
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 5

Prílohy:

CV_marduna_mapa.PNG
CV_marduna_mapa.PNG 662.93 KiB thumb_up0thumb_down

CV_marduna_v-sedle-pod-mardunou_2011sep-.jpg
CV_marduna_v-sedle-pod-mardunou_2011sep-.jpg 199.28 KiB thumb_up0thumb_down

CV_marduna_pod-vrcholom_2011sep-.jpg
CV_marduna_pod-vrcholom_2011sep-.jpg 195.46 KiB thumb_up0thumb_down

CV_marduna_na-vrchole-v-pozadi-cergov_2011sep-.jpg
CV_marduna_na-vrchole-v-pozadi-cergov_2011sep-.jpg 167.09 KiB thumb_up0thumb_down

CV_marduna_vrcholova-cistinka_2011sep-.JPG
CV_marduna_vrcholova-cistinka_2011sep-.JPG 132.46 KiB thumb_up0thumb_down

CV_marduna_vrcholova-skrinka_2011sep.JPG
CV_marduna_vrcholova-skrinka_2011sep.JPG 277.5 KiB thumb_up0thumb_down

CV_marduna_vychodma-panorama-cly-hreben-cergova_2011sep-.JPG
CV_marduna_vychodma-panorama-cly-hreben-cergova_2011sep-.JPG 72.72 KiB thumb_up0thumb_down

CV_marduna_pohlad-na-zapad-branisko-a-levocske-vrchy_2011sep-.jpg
CV_marduna_pohlad-na-zapad-branisko-a-levocske-vrchy_2011sep-.jpg 168.09 KiB thumb_up0thumb_down

18.01.2013 - 19:45:54
00
Tu je zaujímavá diskusia, či Veľký bok (1727 m) je cyklovrchol :?:
23.01.2013 - 12:31:25
00
Dnes dva bachurnianske cyklovrcholy Bachureň a Marduňa. Opäť zbabelo na lyžiach :)

Prílohy:

CV_bachuren_spod-magury_2012jan-.jpg
CV_bachuren_spod-magury_2012jan-.jpg 166.17 KiB thumb_up0thumb_down

CV_bachuren_2013jan.jpg
CV_bachuren_2013jan.jpg 218.47 KiB thumb_up0thumb_down

CV_bachuren_zjazd_2013jan.jpg
CV_bachuren_zjazd_2013jan.jpg 200.19 KiB thumb_up0thumb_down

CV_marduna_na-vrchole_2013jan-.jpg
CV_marduna_na-vrchole_2013jan-.jpg 155.24 KiB thumb_up0thumb_down

CV_marduna_zjazd_2013jan.jpg
CV_marduna_zjazd_2013jan.jpg 206.48 KiB thumb_up0thumb_down

CV_buce_pod-vrcholom_2013jan.jpg
CV_buce_pod-vrcholom_2013jan.jpg 158.16 KiB thumb_up0thumb_down

26.01.2013 - 21:26:53
00
Tu je zaujímavá diskusia, či Veľký bok (1727 m) je cyklovrchol :?:

Zaujímavé, zo severu po žltej a späť po modrej by to mohol byť super výlet, hora uprostred ničoho. Len zas je to NP, veľa pekných miest je v NP, to je fakt na... :(
03.02.2013 - 13:49:02
00
Článok z cyklotúry okolo cyklovrcholu Bujanov. Trasa viedla aj cez jeden čiernohorský hrebeňový cyklovrchol Bystrá (766 m) :)
06.02.2013 - 13:44:47
00
Dva najvyššie a asi aj najkrajšie slovenské cyklovrcholy na lyžiach: dnešná Krížna a sobotňajšia Kráľova hoľa. Pravá zima, kopa snehu, väčšinou hmla... Ale pani Krížna sa asi na polhodinku pekne obnažila :)

Prílohy:

CV_kralovka_2013feb..jpg
CV_kralovka_2013feb..jpg 150.87 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kralovka_2013feb.jpg
CV_kralovka_2013feb.jpg 112.91 KiB thumb_up0thumb_down

CV_krizna_2013feb-.JPG
CV_krizna_2013feb-.JPG 67.67 KiB thumb_up0thumb_down

CV_krizna_2013feb..jpg
CV_krizna_2013feb..jpg 156.29 KiB thumb_up0thumb_down

CV_krizna_2013feb.jpg
CV_krizna_2013feb.jpg 151.36 KiB thumb_up0thumb_down

18.02.2013 - 22:25:15
00
Paráda ako vždy.
19.02.2013 - 00:08:05
00
Nenápadný „košický“ cyklovrchol, ktorí poznajú iba ozajstní vandráci

KOBYLIA HORA 882 m, pohorie: Volovské vrchy – cyklovrchol 32


Kobylia hora je v podstate rázsochou hlavného hrebeňa Volovských vrchov (v podcelku Kojšovská hoľa), ktorá z neho vybieha v oblasti Bieleho kameňa. Tento výbežok pokračuje ďalej cez Holičku až ku Bukovcu pri Košiciach. V okolí vrcholu sa nachádzajú jedľovo-bukové lesy, v nižších partiách v sutinách a žľaboch javorovo-lipové lesy. Na západnom úbočí tesne pod vrcholom sa nachádza „miniprales“ v podobe bizarných tvarov skál a stromov, paprade i machu. Lokalita bola už dávnejšie navrhnutá na vyhlásenia za chránené územie. Samotný vrchol je zarastený a nenápadný, poblíž najvyššej kóty sa nachádza telekomunikačný stožiar s búdkou. Kobylia hora je dobre viditeľná z Kojšovskej hole (vzdušná vzdialenosť 5,3 km), dominuje jej južným výhľadom. Na Kobyliu horu nevedú (a ani v jej okolí nie sú) žiadne značkované turistické chodníky, čo len znásobuje jej atraktívnosť a „divokosť“.

Najlepší prístup na Kobyliu horu je od východu zo Sedla pod Kobylou vo výške 535 m, ktorým prechádza štátna cesta Rudník - Zlatá Idka (vďaka tvaru cesty je sedlo nazývané aj Podkova). Dobrá plynule stúpajúca lesná cesta nás odtiaľ po 3,2 km privedie popri Žabej skale 687 m až na vrchol (na rázcestiach sa treba držať najlepšej cesty zväčša vľavo).
Ďalšími prístupovými možnosťami sú „západné“ lesné cesty, vedúce cez lokalitu/sedlo Hartľov (Krížik) vo výške 783 m. ktorý sa nachádza na západnom úbočí Kobylej hory a odkiaľ je vrchol vzdialený len 1,4 km. Zo severu začína „hlavná“ lesná cesta na Hartľov v údolí potoka Ida povyše Zlatej idky (vo výške 740 m) a vedie cez Kovalčičku. Z južnej strany je na Hartľov najlepší prístup z Poproča (356 m) cez Petrovu dolinu (spočiatku asfaltka) a potom serpentínami po lesných cestách cez lokalitu Berta.

Jednou vetou: Zaujímavý a cyklisticky vďačný kopec v peknom zachovalom prostredí.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 3

Prílohy:

CV_kobylia_map.PNG
CV_kobylia_map.PNG 716.13 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kobylia-hora_pod-vrcholom-na ceste-od-sedla-podkova_2012nov-.jpg
CV_kobylia-hora_pod-vrcholom-na ceste-od-sedla-podkova_2012nov-.jpg 200.75 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kobylia-hora_vrchol 882m-.JPG
CV_kobylia-hora_vrchol 882m-.JPG 120.84 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kobylia-hora_miniprales-na -zapadnom.svahu_2012nov-.jpg
CV_kobylia-hora_miniprales-na -zapadnom.svahu_2012nov-.jpg 199.05 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kobylia-hora_spod-Kojsovky_2012nov-+.JPG
CV_kobylia-hora_spod-Kojsovky_2012nov-+.JPG 112.51 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kobylia-hora_z-kojsovky_2012nov-+.JPG
CV_kobylia-hora_z-kojsovky_2012nov-+.JPG 83.78 KiB thumb_up0thumb_down

25.02.2013 - 20:54:32
01
Dnes „Kojšovka“ odzadu... Ešte na lyžiach. Snehu habadej, avšak zmrznutý. Bajk sa pomaly prebúdza :)

Prílohy:

CV_kojsovka_2013mar.JPG
CV_kojsovka_2013mar.JPG 110.4 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kojsovka_pod-vrcholom-od-kojsova_2013mar.jpg
CV_kojsovka_pod-vrcholom-od-kojsova_2013mar.jpg 156.88 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kojsovka_pod-vrcholom_2013mar.jpg
CV_kojsovka_pod-vrcholom_2013mar.jpg 196.5 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kojsovka_pohlad-na-tatry_2013mar.jpg
CV_kojsovka_pohlad-na-tatry_2013mar.jpg 163.48 KiB thumb_up0thumb_down

02.03.2013 - 21:59:12
01
Kráľovná slovenských cyklovrcholov. Už dávnejšie som jej rezervoval dôstojné číslo 33. Podľa spravodlivosti mala byť uvedená prvá. Dúfam, že sa neurazila a pokiaľ sa cítila zabudnutá, nebolo to tak. Teraz to hádam „rukolapne“ napravím... O Kráľovej holi bolo toho popísané už veľa. Spolu s Kriváňom je to najznámejší slovenský kopec, opradený mnohými legendami. Aj na mtbiker.sk má samostatnú tému s výborným popisom od autora pisosip.. A tak sa obmedzím na základné faktografické údaje z pohľadu horského cyklistu, ktorý má k nej mimoriadny osobný vzťah z viacerých dôvodov...


KRÁĽOVA HOĽA 1946 m, pohorie: Nízke Tatry – cyklovrchol 33

Kráľova hoľa je najvýchodnejší kopec hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Táto zďaleka viditeľná majestátna hora má z každej strany iný tvar. Najimpozantnejšie vyzerá od východu, odkiaľ pripomína pyramídu. Preto býva označovaná ako slovenská Fudžijama. Má aj prívlastok „prorok počasia“. Bežne sú totiž vyššie nízkotatranské vrchy úplne jasné, kým okolo Kráľovej hole sa začína tvoriť biely mrak. Až neskôr sa začínajú zahaľovať aj ostatné vrchy a dôjde k celkovej zmene počasia.. Spomeniem ešte dve z mnohých kráľovohoľských výrazností. Pramenia tu štyri významné slovenské rieky: Váh, Hron, Hnilec a Hornád. A zároveň je tu hranica štyroch kultúrnych regiónov: liptovského, horehronského, gemerského a spišského. Z Kráľovej hole je azda najkrajší a najlepší výhľad na Slovensku. Miloš Janoška, zakladateľ časopisu Krásy Slovenska a excelentný znalec slovenských hôr, v sprievodcovi Krásy Liptova z roku 1947 napísal: „Keby nič iného nebolo vidieť z Kráľovej hole okrem úžasného skalného múru Vysokých Tatier, aj tak by Kráľova hoľa patrila medzi naše najcennejšie výhľadové body vôbec“. Avšak z „Kráľovky“ je toho vidieť oveľa viac, dokonca aj rumunské hory...

Najlepší prístup na Kráľovu hoľu je z dediny Šumiac, odkiaľ vedie dobrá sčasti asfaltová cesta. Na vrchol sa dá dostať aj z iných strán, avšak v sedle bicykla to stále nepôjde. Všetky nižšie opísané výstupové cesty (spolu osem) sa v podstate zbiehajú do troch základných: južnej od Šumiaca, severnej od Liptovskej Tepličky či Spišského Bystrého a západnej po nízkotatranskej hrebeňovke.
Opis trás začnem hlavným východiskom Šumiac a postupne proti smeru pohybu hodinových ručičiek (jedným slovom anticlockwise:) sa dookola presunieme až na ôsmy východiskový bod, ktorým je susedka Šumiaca - horehronská obec Pohorelá. Poznámka: Pre lepšiu prehľadnosť som cesty označil číslami a pomenoval názvami, ktoré sa mi javili ako vhodné.


Cesta 1: Šumiacka – východisko Šumiac 890 m
Hlavná výstupová cesta, vedúca serpentínami po prístupovej komunikácii ku telekomunikačnému objektu. Po Predné sedlo (1451 m) je povrch v dĺžke 7,2 km štrkový, zo sedla na vrchol je asfalt. Cestou sú veľmi pekné výhľady. 12,3 km, prevýšenie + 1070 m, priemerné stúpanie 8,7%.
Cesta 2: Šuškovská – východisko Pusté Pole 945 m
Odbočuje pri horskom hoteli Pusté Pole severne do Zbojníckej doliny. Prvé 3 kilometre je povrch asfaltový, potom pokračuje dobrá traverzová lesná cesta popod Raptošov vrch a Šuškovú v úpätí Kráľovej skaly (na prvom „asfaltovom“ rázcestí odbočiť vpravo, potom už vľavo). Pripája sa na cestu 1 na zákrute vo výške 1280 m (tzv. rázcestie Šušková) 2,1 km pod Predným sedlom. Príjemná výstupová trasa. Parametre cesty: 17,5 km, prevýšenie + 1100 m. Poznámka: Z Pustého Poľa sa dá vyjsť na rázcestie Šušková aj cez Zadnú dolinu, je to však dlhšie o 1,5 km s naviac prevýšením 50 m.
Cesta 3: Vernárska – východisko Vernár 778 m
Kľukatá lesná cesta popod Barbolicu (bývalá stará cesta na Horehronie, spočiatku asfalt) a neskôr úpätím Prednej hole, vedúca cez Špaldovú a Koryto na Sabovkov kút vo výške 1320 m, kde sa napája na tzv. Kráľovskú cestu (cesta 4). Odtiaľ cez malebnú krasovú poľanu Smrečiny 3 km na Smrečinské sedlo (1442 m). ktoré je dôležitou križovatkou ciest 3. 4, 5 a 6. Zo sedla pokračuje až na vrchol Kráľovej hole modrá značka cez Úplaz a Tri kopce (vzdialenosť 6,4 km pri prevýšení 605 m). Úsek povyše Martalúzky v dĺžke cca 1,7 km (od výšky 1610 m až po napojenie sa na asfaltovú cestu (1) pred predposlednou zákrutou vo výške 1900 m) je smerom hore potrebné tlačiť– výškový rozdiel 290 m na dĺžke 1,7 km predstavuje priemerné stúpanie 17,1 %) Vhodnejšie ako zostupová trasa. Parametre cesty: 19,7 km, prevýšenie 1305 m (z toho po Smrečinské sedlo 13,3 km, + 700 m). Poznámka: Do Smrečinského sedla sa dá dostať aj lesnou cestou z Pustého Poľa cez Zadnú dolinu.
Cesta 4: Kráľovská – východisko Spišské Bystré 673 m
Zo Spišského Bystrého popri vlekoch a potoku Kubašok dolinou Peklisko do Smrečinského sedla. V dolnej časti asfalt, neskôr dobrá lesná cesta (holoruby úplne zmenili bývalý pekný lesnatý charakter doliny). Ide o tzv. Kráľovskú cestu, ktorá bola v minulosti hlavnou spojnicou medzi Gemerom a Spišom. Zo Smrečinského sedla na Kráľovu hoľu ako cesta 3. Parametre cesty: 19,7 km, prevýšenie + 1410 m (z toho po Smrečinské sedlo 13,3 km, + 800 m).
Cesta 5: Bystrianska – Spišské Bystré 673 m
Zo Spišského Bystrého dlhou Bystrou dolinou po horskej asfaltovej ceste (zároveň modrá značka) popri Vlčej chate až na rázcestie pod hrebeňom (koniec asfaltky). Ďalej rovno do Smrečinského sedla a odtiaľ na Kráľovu hoľu ako cesta 3. Parametre cesty: 21,6 km, prevýšenie + 1410 m (z toho po Smrečinské sedlo 15,2 km, + 800 m).
Cesta 6: Čiernovážska – východisko Liptovská Teplička-Výpad 907 m
Z horného konca Liptovskej Tepličky z rázcestia Výpad najprv malebnou dolinou Čierneho Váhu asfaltkou. Za Veľkým Brunovom po 5,6 km odbočka vľavo protismerne na lesnú cestu, ktorá serpentínou povyše sedlo Madejovo vyjde na Smrečinské sedlo. Ďalej ako cesta 3. Parametre trasy: 16,5 km, prevýšenie + 1160 m (z toho po Smrečinské sedlo 10,1 km, + 535 m).
Cesta 7: Ždiarska – východisko Liptovská Teplička-Výpad 907 m
Spočiatku asfaltová cesta Ždiarskou dolinou (zároveň modrá značka). Za horárňou Stanikovo pokračuje dobrá lesná cesta popri Ždiarskom potoku (poznámka: Staníkovo s výškou 1100 metrov bolo najvyšším bodom Čiernovážskej lesnej železnice). Pred chatou Budnárka sa sklon cesty zvyšuje a vo výške 1350 m cesta protismernou zákrutou opúšťa dolinu a vychádza na hlavný hrebeň Nízkych Tatier na Príslope (pod Košariskami) vo výške 1415 m. Odtiaľ vľavo k útulni Andrejcová (1420 m). Ďalej po hrebeni (červená značka) cez trávnatý a miestami kamenistý náročný terén prevažne stále hore (so štyrmi klesaniami spolu mínus 210 m) až na vrchol Kráľovej hole. Útulňa Andrejcová - Kráľova hoľa 10,0 km, + 745 m). Častejšie tlačenie, cesta je vhodnejšia ako zostupová. Parametre cesty: 21,5 km, prevýšenie + 1295 m (z toho k útulni Andrejcová 11,6 km, + 570 m).
Cesta 8: Horehronská – východisko Pohorelá 764 m
Strmá výstupová trasa na hrebeň k útulni Andrejcová po modrej značke cez miesta postihnuté kalamitou. Ďalej na vrchol ako cesta 7. Vhodnejšie na zostup, technický zjazd. Parametre trasy: 15,1 km, prevýšenie + 1420 m (z toho k útulni Andrejcová 5,1 km, + 675 m, priemerné stúpanie 13,2 %). Poznámka: Alternatívou sa javí miernejší výstup na hrebeň západnejšou lesnou cestou cez Piksovu dolinu a serpentínou cez hrebienok Kotlíkov na hlavný hrebeň (podľa mapy lesných ciest).

Rekapitulácia ciest:

č. názov cesty východisko cez km + m asfalt terén tlač. nároč.

1 Šumiacka Šumiac Predné sedlo 12,3 1070 40% 60% 0% 6
2 Šuškovská Pusté Pole Predné sedlo 17,5 1100 45% 55% 0% 6
3 Vernárska Vernár Smrečinské sedlo 19,7 1305 15% 85% 10% 6-9
4 Kráľovská Spišské Bystré Smrečinské sedlo 19,7 1410 50% 50% 10% 5-9
5 Bystrianska Spišské Bystré Smrečinské sedlo 21,6 1410 60% 40% 9% 5-9
6 Čiernovážska Liptovská Teplička Smrečinské sedlo 16,5 1160 20% 80% 12% 5-9
7 Ždiarska Liptovská Teplička Andrejcová 21,5 1295 35% 65% 14% 6-8
8 Horehronská Pohorelá Andrejcová 15,1 1420 0% 100% 35% 6-8


Poznámka na záver: Popísané trasy majú nadčasový charakter a nemusia byť v súlade s aktuálnym návštevným poriadkom národného parku Nízke Tatry. Ostáva veriť, že legislatíva v ochrane prírody sa prispôsobí štandardom vo vyspelých krajinách (ako aj zdravému sedliackemu rozumu) a trasy sa budú môcť prejsť na bicykli bez obáv z prípadného porušenia nezmyselného zákona. Tlačenie či nosenie bicykla by však nemalo byť problémom :)

Jednou vetou: Kráľovná slovenských cyklovrcholov – bezkonkurenčná a naveky.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 6 (cesta 1 a 2)

Odkazy:
Článok Na Kráľovu hoľu
Fotoalbum Na Kráľovu hoľu
Na vrchole Kráľovej hole

Prílohy:

CV_kralovka_map7.PNG
CV_kralovka_map7.PNG 987.92 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kralovka_z-kojsovky_2011nov-2.JPG
CV_kralovka_z-kojsovky_2011nov-2.JPG 86.02 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kralovka_spovyse-besnika_2006okt-.jpg
CV_kralovka_spovyse-besnika_2006okt-.jpg 210.91 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kralovka_zo-slovenskeho-raja_2012jul-.jpg
CV_kralovka_zo-slovenskeho-raja_2012jul-.jpg 108.4 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kralovka_cesta2-suskovska_2011okt-.jpg
CV_kralovka_cesta2-suskovska_2011okt-.jpg 206.84 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kralovka_od-lipt.teplicky_2012aug-.jpg
CV_kralovka_od-lipt.teplicky_2012aug-.jpg 210.61 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kralovka_cestou-zo-sumaica-v sedle-snehova-jama_2008okt-.jpg
CV_kralovka_cestou-zo-sumaica-v sedle-snehova-jama_2008okt-.jpg 167.21 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kralovka_2008okt-.jpg
CV_kralovka_2008okt-.jpg 166.33 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kralovka_predposledna-zakruta_2011okt-.JPG
CV_kralovka_predposledna-zakruta_2011okt-.JPG 80.02 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kralovka_vrchol-1946m_2012sep-.jpg
CV_kralovka_vrchol-1946m_2012sep-.jpg 175.77 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kralovka_hrebenovka-cesta7a8_2006okt-.jpg
CV_kralovka_hrebenovka-cesta7a8_2006okt-.jpg 174.33 KiB thumb_up0thumb_down

CV_kralovka_pohlad-na-tatry_2006okt-.jpg
CV_kralovka_pohlad-na-tatry_2006okt-.jpg 165.71 KiB thumb_up0thumb_down

06.03.2013 - 21:40:22
00
keyboard_arrow_up