Málo času na bike alebo moje krátke tatranské jazdy

Čo je krátky výjazd? Pre každého môže byť tento časový interval iný. Hodinka, dve. Kto je zvyknutý na dlhé jazdy, môže mu byť málo aj 4 hodiny v sedle. V mojom prípade je to všetko pod 3 hodiny.

Takých výjazdov nemám veľa, aj počas pracovného týždňa si viem nájsť čas aj na 5-hodinovú jazdu a to aj v zimnom období. No nie vždy je toho času dosť, alebo si chcem dať len niečo krátke. V tomto článku sa budem venovať mojim „krátkym“ jazdám v Tatrách.

V lete, alebo lepšie povedané mimo zimy, je mojou najčastejšou „krátkou“ trasou medzistanica lanovky Štart. Viem to otočiť za zhruba 2 hodiny, mám aj výhľady, je to pomerne krátke a je to taká kombinácia asfaltu a MTB-čka. Presun z Kežmarku do Tatier volím podľa nálady a podmienok. Do susednej obce Mlynčeky buď poľná, alebo asfaltová verzia. Za dedinou po modro značenom C-čku na križovatku Podstráne, ďalej buď rovno na Kežmarské žľaby stále po modrej, alebo zelenou do Matliarov.


Ďalšia možnosť, ktorou zvyknem chodiť, je trasa cez ďalšiu susednú obec, Stráne pod Tatrami. Nad dedinou začína žlto značená cyklotrasa s prírodným povrchom. Na rázcestí Šterbákova cesta sa potom napojím na lesnú asfaltku a po zelenej pokračujem do Matliarov. Túto trasu chodím menej často, hlavne kvôli presunu z dediny na spomínané žlté C.


Je to okolo poľa a v lete sa tam len zablatím, na jeseň alebo keď už mrzne a nie je ešte sneh, je to ale fajn spojka. Do Tatranskej Lomnice to už mám len na skok po novom cyklochodníku, ktorý vedie z Tatranskej Kotliny do Tatranskej Lomnice.


Z Tatranskej Lomnice vedie k medzistanici na Štarte asfaltové stúpanie. Priznám sa, tento cestný variant som šiel max 2-3-krát, aj to ešte na predošlom biku, čiže minimálne 5 rokov dozadu. Ja chodím hore zaujímavejším variantom. Na začiatku Tatranskej Lomnice sa napojím na žlté cykloznačenie, po ktorom stúpam k budove starej stanice lanovky nad Tatranskou Lomnicou. Toto krátke, polkilometrové stúpanie s priemerom necelých 9 % je zaujímavé povrchom – tzv. „mačacími hlavami“. Paris – Roubaix vsuvka .


Od smerovníka za Grandom je to na Štart cca 2,4 km s prevýšením necelých 250 m. Prvý kilometer vie pekne potrápiť, hlavne techniku. Pozor na staré istiace lano hneď na začiatku, už neraz mi na ňom podšmyklo koleso. Najprv úzky trail, neskôr sa to rozšíri o kamenisté pasáže, kde treba zvoliť dobrú stopu. Táto lesná časť končí na rázcestí pod Štartom, kde sa napája na asfaltové zelené značenie na Štart.


Táto časť je o niečo dlhšia. Škoda, že neexistuje MTB variant v celej dĺžke stúpania na Štart. Pokochať sa panorámou s dominantným Lomničákom, dať si niečo malé pod zub a hurá dole. Bufet na Štarte funguje mimo sezóny len cez víkend a aj to neraz, keď prídem hore, si nemôžem dať ani čapovanú kofolu, otvárajú až o deviatej ráno. Dole tiež chodím rovnako po trailovej verzii od rázcestia pod Štartom, niekde si musím precvičiť moju techniku. Z Lomnice a susedných Matliarov návrat podobne, podľa nálady a chuti. Klasická trasa bez nejakého extra predlžovania má okolo 37 km a nastúpate 680 výškových metrov. Výjazd k medzistanici Štart si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Zimná Brnčalka

V lete mi to zaberie oveľa viac času a pravdupovediac, ani ma to tam neláka, keď nie je sneh, no v zime sa to dá otočiť pod 2,5 hodiny, v svižnom tempe kľudne aj za 2 hodiny, samozrejme z Kežmarku tam a späť. Navyše, poslednú zimu konečne napadlo dostatočné množstvo snehu, aby sa vytvorila zimná trasa. Tá je síce trochu dlhšia, no zábavnejšia a rýchlejšia, vďaka vytvorenému cca 1 km dlhému wintertrailu.


Naposledy sa po ňom jazdilo v zime 2019/2020. Aj to sa vytvorí vždy až ku koncu zimy. Je to v kosodrevine a sú potrebné zhruba 2 m snehu. Pamätám si, ako sa vytvoril až niekedy na prelome februára a marca 2020, hovorím si, konečne začne zábava, ktorú mi prekazili opatrenia. Na chatu sa nechodilo, potom výrazne nasnežilo a Brnčalka ostala nezjazdná. Poslednú zimu som si to tam ale užil. Neraz som mal dokonalé podmienky. Tlak v plášťoch tesne pod 1 bar a dúfať v čo najmenej turistov v zjazde. V zime presun do Tatier nezvyknem veľmi meniť. Do Mlynčekov, ak je sneh, tak cesta, poľná už len na konci zimy. Striedam len časť za dedinou, čiže buď na Kežmarské žľaby alebo Tatranské Matliare. Trasa má do 40 km, ak si to neskrátim cez pole, tak aj trochu cez a čo sa týka prevýšenia, tak 980 m. Výjazd si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Chata Plesnivec je lepšia v lete alebo v zime?

Dilema, ak mám povedať za seba, tak aj aj. V lete sa mi ide lepšie hore, v zime zase dole. Ale táto trasa nepatrí k mojim často jazdeným, aj keď sa jedná o pomerne krátky výjazd. Skôr pri rázcestí Čierna voda pokračujem dole po červenej do Tatranskej Kotliny. Fajn úsek aj s krátkym singlom, či už v lete, alebo v zime. Po snehu si to tam viac púšťam.


Čo sa týka stúpania po zelenej cyklotrase k chate Plesnivec, tak na 3 km nastúpate niečo cez 400 m. Krátkemu tlačeniu sa nevyhnem ani v lete, ani v zime. Sneh tu nie je taký ideálny ako na Zelenom plese. Občas to prejde traktor, no chodí tu podstatne menej ľudí. Striedajúce oteplenia a ochladenia v zime vedia tiež narobiť šarapatu a je to potom dosť ľadové, následne pomôže, keď nasneží aspoň pár cm.


Zjazd mi príde ale rýchlejší po snehu. Neviem, či sa mi Plesnivec podarilo niekedy dať celý v sedle - bez toho, aby som aspoň pár metrov nepotlačil. Ak sa bavíme o letnej verzii, tak keď šliapem do miestami aj 25 % stúpania a pod kolesami mám kamene, úlomky konárov a v hornej časti aj stekajúcu vodu z okolitých prameňov, tak to ide dosť ťažko.


Nie nadarmo sa volá Dolina Siedmich prameňov. Jediná chata v Belianskych Tatrách, mimo sezóny otvorená, ale len cez víkendy. Aj to je dôvod, prečo tam chodí menej ľudí, ako na už spomínanú Brnčalku, kde zvykne byť rušno aj cez týždeň, ak je pekne. Táto trasa mi tiež zaberie podobne niečo cez 2 hodiny. Záleží od podmienok, ak je dosť ľadovo, tak sa len tesne zmestím pod 3 hodiny. Dĺžka trasy je necelých 38 km s prevýšením okolo 900 m a výjazd si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Pekná vyhliadka

Ak sa vyberiem smer Smokovec, tak k takým krátkym jazdám môžeme zaradiť Peknú vyhliadku. Na začiatku stúpania na Hrebienok odbočuje žlto značená cyklotrasa. Je to krížová cesta v Smokovci. Povrch je štrková zvážnica.


Stúpajúca časť má priemer 7,5 % na pol kilometri. Nenáročné krátke stúpanie s pekným výhľadom na konci. Do Smokovca pekne mimo cesty vďaka červenej cyklomagistrále.


Ak nie je krátko po výdatnom snežení a sú dobré podmienky, dá sa táto trasa v pohode absolvovať aj v zime. K Peknej vyhliadke to zvykne byť prešliapané. Turisti, čo smerujú na Hrebienok, sa tu zvyknú často zastaviť, keďže to odbočuje z hlavnej trasy a je to krátke. Aj s pomotaním sa na podhorí sa to dá stihnúť pod 3 hodiny, dĺžkovo necelých 54 km, v skrátenej verzii do 50 a s prevýšením okolo 700 m. Výjazd si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Hrebienok

Keď už sme pri Smokovci a Peknej vyhliadke, ku krátkym jazdám kľudne môžem zaradiť aj Hrebienok, tiež to mám z domu tam aj späť niečo málo cez 2 hodiny. Ideálny výjazd, ak si chcem dať nejaký tatranský kopec a počasie veľmi nepraje. Stúpanie na Hrebienok má 2,7 km s priemerom okolo 9,5 %, čiže celkom výživný kopček na zahriatie. Samozrejme, dá sa to jazdiť aj v zime, vďaka dosť frekventovanej trase, čo slúži k dobrému prešliapávaniu. Neodporúčam tam vyraziť cez víkend, najlepšie sa v Tatrách jazdí cez týždeň a samozrejme ráno. Trasa má 50 km s prevýšením niečo málo cez 800 m. Klasický výjazd na Hrebienok si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Podtatranský okruh cez Matliare

K ďalším krátkym jazdám môžem zaradiť tento okruh, ktorý sa dá zvládnuť pod dve hodiny. Za Mlynčekmi začínam stúpať smer Kežmarské žľaby, na križovatke to stočím smer Matliare, zeleno značená cyklotrasa.


Je to pohodové, občas trochu dole, občas hore. Prichádzam na rázcestie Rosengard, zelená trasa pokračuje ďalej smer Matliare, moja okruhová trasa ale odbočuje na žlté C-čko a čaká ma pomerne rýchly úsek, krátky zjazd k rázcestiu pred Eurocampom. Stále sa držím žltej a asfaltka začne najprv krátkym stúpaním a neskôr začne klesať okolo Eurocampu. Novými usadlosťami sa to tu pekne rozrastá.


Prichádzam na hlavnú cestu, čaká ma zhruba 2 km presun po nej. Ešteže krajnica je dostatočne široká. Zbehnem to rýchlo, aj keď je to trochu do kopca, pri smerovníku Tatranec to opäť stáčam do lesa na žltú a začínam stúpať okolo miesta zvaného Zubry, kde sa nachádza pekný náučný chodník pre peších turistov. Môžem odporúčať, taká divočina.


Vráťme sa ale k mojej trase, stále to mám mierne do kopca a prichádzam na už známe rázcestie Rosengard, z ktorého pokračujem už po zelenej do Matliarov okolo Medvedej lúky. Chlpáčov ale zvyknem stretnúť v mojom prípade skôr v blízkosti Kežmarských žľabov. Sme v Tatrách, sú tu doma, nič sa nedá robiť, doteraz vždy chlpáč zdrhol, tak dúfam, že to bude takto aj naďalej. Z Matliarov pokračujem kúsok po ceste okolo parkoviska Biela voda na Kežmarské žľaby a odtiaľ už len zjazd do Kežmarku. Fajn trasa, ktorá sa dá jazdiť v akomkoľvek počasí, no v prípade výdatného sneženia to nie je vždy zjazdné a neraz sa trápim len v koľajach od lesníckeho auta, zvykne to prejsť aj traktor s pluhom.

Trasa má zhruba 39 km s prevýšením do 500 m a môžete si ju pozrieť tu.


Áno, v Tatrách je toho viac, ak sa odveziete autom, môže byť krátkym výjazdom aj Popradské pleso.


V tomto krátkom článku som sa zameral na výjazdy, ktoré mám do 3 hodín, tam aj späť z Kežmarku. Auto totiž nemám a tak je jediným mojím presúvadlom môj bike.